Cirkev a svet: Thajsko

V týchto dňoch sa vo Vatikáne skončila úradná návšteva Ad Limina apostolorum biskupov Thajska. Na konci minulého týždňa sa im prihovoril aj Svätý Otec. Nielen o jeho slovách, ale aj o tejto krajine v juhovýchodnej Ázii budeme hovoriť v našej dnešnej rubrike.

História krajiny

Zo siedmich štátov tejto oblasti len Thajsko nebolo britskou alebo francúzskou kolóniou. Thajčania sú veľmi oddaní svojej kráľovskej rodine a budhistickej viere. Prvé archeologické nálezy sa v Thajsku viažu už k 7. storočiu pred n. l. V 1. až 6. storočí vznikali na dnešnom území Thajska mestské štáty a poľnohospodárske celky. Postupne do krajiny prišli Kméri a neskôr asi v 13. storočí Thajčania. Od začiatku 16. storočia Thajsko začalo nadväzovať čulé obchodné kontakty s európskymi štátmi. V r. 1767 dobyla Thajsko Barma, z čoho sa krajina spamätávala až po nástupe kráľa Rama I. Postupne vládli králi z dynastie Chakri.

V Thajsku žije viac ako 66 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Bangkok.
Obyvateľstvo sa skladá z troch štvrtín z Thajčanov. Zvyšok obyvateľstva tvoria Číňania, Indovia a v poslednom čase aj Európania z viacerých krajín. Úradným jazykom je thajčina. Veľkým problémom Thajska je prostitúcia. Thajčania z nej obviňujú často čínskych prisťahovalcov, pretože ju tam podľa nich priniesli, ale korene siahajú zrejme ešte ďalej do histórie, do starovekej Indie a Číny. Prostitúcia sa rozmohla najmä cez vietnamskú vojnu s príchodom amerických vojakov. V Thajsku je síce oficiálne zakázaná, na druhej strane však aj tolerovaná. Thajsko je v prepočte prostitútok na obyvateľa v svetovom rebríčku na treťom mieste.

Cirkev v Thajsku

Zo 66 miliónov obyvateľov, sa asi 95 % hlási k budhizmu, 4 % k islamu a 0,5 % ku katolíckemu vierovyznaniu. Cirkevne je Thajsko rozdelené do dvoch arcidiecéz a ôsmich diecéz. Na čele Konferencie biskupov stojí biskup diecézy Udon Thani Mons. George Yod Phimphisan. Korene evanjelizácie siahajú do 16. storočia, keď do oblasti prišli portugalskí dominikáni. Nasledoval príchod františkánov a jezuitov. V roku 1664 sa v meste Ayutthaya uskutočnila prvá synoda ázijskej Cirkvi, ktorej usmernenia sa uplatňovali až do XX. storočia.
Pápež Ján Pavol II. navštívil Thajsko dvakrát – v máji 1984 v rámci svojej 21. zahraničnej apoštolskej cesty a v októbri 1989, keď predsedal obradu blahorečenia siedmich thajských mučeníkov, ktorí boli zabití v roku 1942 na hraniciach s Laosom.

Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol Mons. Phimphisan, prioritami pre Katolícku cirkev v Thajsku v súčasnosti sú medzináboženský dialóg a vzdelávanie. V krajine je viac ako 300 katolíckych škôl, ktoré majú dôležitú úlohu pri formovaní nielen katolíckych, ale aj budhistických študentov, ktorí ich navštevujú.

Thajsko a Svätý Otec

Minulý týždeň boli vo Vatikáne a v Ríme na úradnej návšteve Ad Limina Apostolorum biskupi z Thajska a v piatok 16. mája ich na osobnej audiencii prijal pápež Benedikt XVI. Svoj príhovor začal citátom z Knihy žalmov: „Pane, zošli svojho ducha a obnov tvárnosť zeme“ (porov. Ž 104,30) V súvislosti s tým, že v krajine žije iba 0,5 percenta katolíkov a až 95 percent obyvateľov sa hlási k budhizmu poznamenal, že je tu mimoriadne dôležitá snaha o pokojné spolužitie rôznych náboženských komunít. Poukázal na to, že globalizácia stavia ľudstvo medzi dva póly:
„Spolunažívanie rozdielnych náboženských komunít sa rozvíja zoči-voči globalizácii. Nedávno som si všimol, že ľudstvo vidí veľkú globalizáciu ako rovnováhu medzi dvoma pólmi. Na jednej strane je narastajúce množstvo ekonomických a kultúrnych zväzkov, ktoré zvyčajne oživujú zmysel globálnej solidarity a zdieľanej zodpovednosti za dobro ľudstva. Na druhej strane sa vyskytujú znepokojujúce znaky trieštenia a individualizmu, spôsobené sekularizmom, utláčajúcim transcendentno a zmysel pre posvätné veci na okraj.“
Ako ďalej zdôraznil Benedikt XVI., spolupráca medzi jednotlivými náboženstvami je potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Potom Svätý Otec ocenil úlohu katolíckych škôl v Thajsku, ktoré prispievajú k intelektuálnej formácii mládeže a povzbudil biskupov, aby prostredníctvom nich v čo najväčšej možnej miere prispievali k duchovnému a morálnemu vzdelávaniu. Vyzval celé katolícke spoločenstvo k tomu, aby pokračovalo v ochrane dôstojnosti ľudského života, predovšetkým tých najzraniteľnejších. Zvlášť v tejto súvislosti upozornil na obchod so ženami a deťmi a prostitúciu, ktorá sužuje thajskú spoločnosť. Podľa Svätého Otca je hlavným dôvodom tejto situácie chudoba, pri ktorej riešení výrazne pomáhajú rôzne rozvojové programy Cirkvi. Veľkým problémom je však aj trivializácia sexuality v médiách, ktorá spôsobuje pokles morálnych hodnôt a vedie k degradácii žien, oslabeniu manželskej vernosti a dokonca zneužívaniu detí.
Konferencia v Bangkoku
V Thajsku sa v poslednom čase veľa hovorí o sociálnej sfére. V Bangkoku sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa hovorilo o sociálnom učení Cirkvi a o nových výzvach ázijských národov v tomto smere. Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj organizovala totiž so Združením konferencií ázijských biskupov stretnutie práve na túto tému. Medzi účastníkmi boli biskupi, odborníci a sociológovia, ďalej pastorační pracovníci, ktorí pôsobia v sociálnej oblasti. Na konferencii sa zúčastnil aj kardinál Renato Martino. V príspevkoch sa prítomní zameriavali najmä na spoločenskú a hospodársku situáciu na ázijskom kontinente. Organizátori poukázali na to, že je veľmi dôležité, aby tamojší katolíci boli dobre oboznámení s cirkevným sociálnym učením. Ázijský kontinent síce na jednej strane musí bojovať proti biede a chudobe mnohých obyvateľov, ale na druhej strane prežíva veľký ekonomický rast. Dôležitou úlohou Cirkvi je preto snažiť sa prispievať k tomu, aby sa neprehlbovala priepasť medzi bohatými a chudobnými.
Rok evanjelizácie v Thajsku
Vráťme sa ešte ku koncu nášho dnešného rozprávania do roku 2006. To bol totiž rok, ktorý thajskí biskupi vyhlásili za Rok evanjelizácie. Podľa biskupov bolo vtedy ich najväčším zámerom zvýšiť pozornosť veriacich k evanjelizačnému úsiliu v krajine, kde prevažuje budhizmus a katolíci sú v tak nepomernej menšine populácie. Biskupi vtedy vyzvali veriacich, aby sa neuspokojili len s účasťou na nedeľných bohoslužbách, ale aby šírili svetlo Krista aj ostatným, pretože každý kresťan by mal byť misionárom.
Konferencia biskupov Thajska vtedy ustanovila 12 základných tém, každú na iný mesiac v roku, aby sa prehĺbili stretnutia na úrovni farností. Tieto stretnutia boli tiež v duchu medzináboženského dialógu, ku ktorému Rok evanjelizácie všetkých vyzýval. –sg-