Posolstvo Benedikta XVI. k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov
Prostriedky spoločenskej komunikácie: na rázcestí medzi vlastnou propagáciou a službou.
Hľadať
pravdu so zámerom podeliť sa o ňu.
Milí bratia s sestry!
1. Téma
nastávajúceho Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov – Prostriedky
spoločenskej komunikácie: na rázcestí medzi vlastnou propagáciou a službou.
Hľadať
pravdu so zámerom podeliť sa o ňu – poukazuje na to, aká významná je úloha týchto
prostriedkov v živote jednotlivcov i spoločnosti. Vskutku nejestvuje taká oblasť ľudskej
skúsenosti – najmä ak berieme do úvahy jav globalizácie –, v ktorej by sa médiá nestali
konštitutívnou súčasťou medziľudských vzťahov i spoločenských, ekonomických, politických
a náboženských procesov. V tejto súvislosti som v tohoročnom Posolstve k Svetovému
dňu pokoja, ktorý sa slávil 1. januára, napísal: „Najmä prostriedky spoločenskej komunikácie
– pre výchovné možnosti, ktorými disponujú – nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby
podporovali úctu voči rodine, objasňovali jej očakávania a práva a predstavovali jej
krásu“ (5).
2. Vďaka závratnému rozvoju technológií nadobudli tieto
prostriedky mimoriadne možnosti, čím však zároveň vzbudili nové a doteraz neznáme
otázky a problémy. Ich prínos, pokiaľ ide o rozosielanie správ, informovanie o faktoch
a rozširovanie poznatkov, je nepopierateľný. Rozhodujúcim spôsobom prispeli napríklad
k odstráneniu analfabetizmu a k socializácii, ako aj k rozvoju demokracie a dialógu
medzi národmi. Bez ich príspevku by bolo skutočne ťažké napomôcť zlepšenie porozumenia
medzi národmi, oživiť mierové dialógy na celej planéte, zaručiť človeku primárne dobro
na prístup k informáciám a zároveň zaistiť slobodné šírenie myšlienok, najmä pokiaľ
ide o ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti. Áno! Médiá ako celok nie sú len
prostriedkami na šírenie myšlienok, ale môžu a musia byť aj nástrojmi v službe spravodlivejšieho
a solidárnejšieho sveta. Nezaobíde sa to však bez rizika, že sa zmenia na systémy
usilujúce sa podrobiť človeka diktátu prevládajúcich záujmov dneška. Sem spadá napríklad
komunikácia používaná na ideologické ciele alebo na odbyt konzumných produktov prostredníctvom
vnucujúcej sa reklamy. Pod zámienkou zobrazovania reality ide v skutočnosti o snahu
legitimizovať a prinášať pokrivené vzory osobného, rodinného a spoločenského života.
Navyše na pritiahnutie poslucháčov a na zvýšenie sledovanosti sa často bez váhania
využívajú vulgarizmy a násilie. Existuje aj možnosť, že sa prostredníctvom médií prezentujú
a podporujú také rozvojové modely, ktoré namiesto toho, aby prispeli k zmenšeniu rozdielu
medzi bohatými a chudobnými krajinami v oblasti technológií, skôr ho zväčšujú.
3.
Ľudstvo sa dnes nachádza na rázcestí. Aj pre médiá platí to, čo som napísal v encyklike
Spe salvi ohľadne dvojznačnosti pokroku, že ponúka neslýchané možnosti pre dobro,
no zároveň otvára priepastné možnosti zla, ktoré predtým neexistovali (porov. 22).
Preto je potrebné sa pýtať, či je múdre dovoliť, aby prostriedky spoločenskej komunikácie
boli vystavené svojvoľnému sebapresadzovaniu alebo aby skončili v rukách tých, ktorí
ich zneužívajú na manipulovanie morálneho cítenia. Nebolo by skôr potrebné zaistiť,
aby ostali v službe človeka a spoločného dobra, a napomáhali tak „pokrok v etickej
formácii človeka, v raste vnútorného človeka“ (tamže)? Ich mimoriadny dosah na život
jednotlivcov a spoločnosti je všeobecne známy, no dnes sa poukazuje na radikálny zlom,
povedal by som dokonca kompletnú zmenu úlohy, ktorej musia čeliť. Dnes je čoraz zrejmejšie,
že komunikačné prostriedky nechcú len zobrazovať realitu, ale vďaka svojej sile a príťažlivosti
chcú o nej aj rozhodovať. Napríklad je jasné, že pri niektorých udalostiach sa médiá
nepoužívajú len na konkrétnu úlohu šírenia informácií, ale aj na vytvorenie samotnej
udalosti. Túto nebezpečnú zmenu ich funkcie so znepokojením spozorovali mnohí duchovní
pastieri. Práve preto, že ide o skutočnosti hlboko zasahujúce do všetkých oblastí
ľudského života (morálnej, intelektuálnej, náboženskej, vzťahovej, citovej a kultúrnej)
a zároveň ohrozujúce dobro ľudskej osoby, treba zdôrazniť, že nie všetko, čo je technicky
možné, je tiež eticky prípustné. Vplyv komunikačných prostriedkov na život súčasného
človeka preto vyvoláva nevyhnutné otázky, ktoré si vyžadujú rozhodnutia a neodkladné
odpovede.
4. Úloha, ktorú nadobudli v spoločnosti komunikačné prostriedky,
sa v súčasnosti musí považovať za integrálnu súčasť „antropologickej otázky“, považovanej
za kľúčovú výzvu tretieho tisícročia. Podobne ako je to v oblasti ľudského života,
manželstva a rodiny, i v rámci veľkých súčasných tém týkajúcich sa mieru, spravodlivosti
a ochrany stvorenstva, tak aj vo sfére spoločenskej komunikácie sú v hre základné
rozmery človeka a pravda o ňom samom. Keď komunikácia stratí etický základ a unikne
spod spoločenskej kontroly, nakoniec stratí zo zreteľa aj centrálne postavenie ľudskej
osoby a jej nedotknuteľnú dôstojnosť. Nakoniec riskuje, že bude mať negatívny vplyv
na svedomie ľudí, ich rozhodnutia a definitívne podmieni ich slobodu i samotný život.
Preto je nevyhnutné, aby spoločenské komunikačné prostriedky úzkostlivo bránili ľudskú
osobu a naplno rešpektovali jej dôstojnosť. Viacerí sa domnievajú, že dnes je v tejto
oblasti potrebná akási „info-etika“, podobne ako existuje bioetika v oblasti medicíny
a vedeckého výskumu spojeného so životom.
5. Treba sa vyhnúť tomu,
aby sa médiá stali hovorcami ekonomického materializmu a etického relativizmu, ktoré
sú skutočnou pliagou našich čias. Namiesto toho môžu a majú prispievať k poznaniu
pravdy o človeku, brániac ju pred tými, ktorí sa usilujú ju popierať alebo zničiť.
Možno dokonca povedať, že hľadanie a odovzdávanie pravdy o človeku predstavuje najvyšší
zmysel spoločenskej komunikácie. Preto je v prvom rade riadiacim a výkonným pracovníkom
v tomto sektore zverená povznášajúca úloha používať na tento účel všetky vyjadrovacie
prostriedky, ktorými médiá disponujú a ktoré sú čoraz krajšie a vycibrenejšie. Je
to však aj úloha, ktorá sa do istej miery dotýka všetkých, pretože v epoche globalizácie
sme všetci pasívnymi užívateľmi aj aktérmi spoločenskej komunikácie. Nové médiá –
telekomunikácie a osobitne internet – pretvárajú samotnú tvár komunikácie a možno
je to vzácna príležitosť nanovo ju sformovať, aby – ako to povedal môj ctený predchodca
Ján Pavol II. –, boli lepšie viditeľné základné a nevyhnutné črty pravdy o ľudskej
osobe (porov. apoštolský list Rýchly rozvoj, 10).
6. Človek má smäd
po pravde, hľadá pravdu; svedčí o tom aj fakt, že mnohé publikácie, programy či kvalitná
beletria, v ktorých sa hovorí s uznaním a priaznivo o pravde, kráse a veľkosti človeka,
zahŕňajúcej aj jeho náboženský rozmer, vyvolali pozornosť a zaznamenali úspech. Ježiš
povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí” (Jn 8, 32). Pravda, ktorá nás vyslobodí
je Kristus, lebo iba on môže naplno odpovedať na smäd po živote a láske sídliaci v srdci
človeka. Ten, kto sa s ním stretol a nadchol sa jeho posolstvom, okúsi nepotlačiteľnú
túžbu podeliť sa s touto pravdou a odovzdať ju ďalej. Ako píše sv. Ján: „Čo bolo od
počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa
naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života... zvestujeme aj vám, aby ste aj vy
mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom
Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“ (1 Jn 1, 1 – 4).
Vzývajme
Ducha Svätého, aby nechýbali odvážni hlásatelia a autentickí svedkovia pravdy, verní
Kristovmu poslaniu a zapálení za posolstvo viery, „ktorí budú vedieť tlmočiť moderné
kultúrne požiadavky a odhodlajú sa prežívať túto epochu komunikácie nie ako čas odcudzenia
a zmätku, ale ako vzácny čas na hľadanie pravdy a na rozvíjanie spoločenstva medzi
jednotlivými ľuďmi i národmi“ (Ján Pavol II., príhovor na konferencii pre pracovníkov
v médiách a kultúre, Mediálne podobenstvá, 9. novembra 2002).
S týmto želaním
zasielam všetkým s láskou svoje požehnanie.
Vo Vatikáne 24. januára
2008, na sviatok sv. Františka Saleského