Očami viery, vedy a kultúry: Potláčanie náboženskej slobody vo svete

Talianska tlač zverejnila v týchto dňoch takzvaný “zoznam hanby” - teda zoznam krajín, v ktorých je potláčaná náboženská sloboda. Listinu zverejnil taliansky mesačník “Svet misie” a na prvých priečkach sa ocitli krajiny s moslimskou väčšinou. Nielen o tom budeme hovoriť v našej dnešnej rubrike.

II. vatikánsky koncil 
“Dôstojnosť ľudskej osoby si čoraz viac uvedomujeme pri rastúcom počte tých, ktorí sa dožadujú, aby ľudia mohli konať podľa vlastného úsudku a požívali zodpovednú slobodu, teda aby nekonali z prinútenia, ale vedení vedomím zodpovednosti. Tieto požiadavky slobody v ľudskej spoločnosti sa vzťahujú predovšetkým na duchovné hodnoty, najmä na slobodnú náboženskú činnosť v spoločnosti.” – tak sa to uvádza v deklarácii Dignitatis humanae o náboženskej slobode II. Vatikánskeho koncilu. Ďalej sa v nej píše: “Ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločných skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, tak jednotlivo, ako aj v spoločenstve s inými, v patričných medziach. Okrem toho vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priam v dôstojnosti ľudskej osobnosti, ako to vysvitá zo zjaveného slova Božieho a zo samého rozumu. Toto právo ľudskej osoby na náboženskú slobodu sa má zákonite uznávať ako občianske právo v právnom poriadku spoločnosti.” 
Listina hanby 
Irán, Saudská Arábia, Afganistan, Pakistan – to sú krajiny, ktoré stoja na čele takzvanej listiny alebo zoznamu hanby – teda zoznamu krajín, ktoré majú problém s náboženskou slobodou. Na štvrtom mieste je komunistická Čína. Údaje vydal Pápežský inštitút zahraničných misií, pričom vychádzal z údajov OSN a vlády Spojených štátov. Na prvých priečkach sú teda krajiny s moslimskou väčšinou, v ktorých platí trest smrti za odstúpenie od islamskej viery. V týchto oblastiach je tiež nedostatok tolerancie voči vyznávačom iných náboženstiev. Pri zostavovaní zoznamu brali do úvahy nielen situáciu kresťanov či katolíkov, ale aj situáciu tých, ktorí sa hlásia k iným náboženstvám, pretože právo na náboženskú slobodu má každý človek. Listinu vypracovali preto, že náboženská sloboda je najviac ohrozeným právom človeka dnes.
Straty kresťanstva v Izraeli a Palestíne v prípade, že sa nezvýši podpora katolíckych škôl v týchto oblastiach sa obáva kustód Svätej zeme otec Pierbattista Pizzaballa. Náboženská identita kresťanov sa totiž výrazne oslabila po tom, ako sa množstvo z nich rozhodlo opustiť krajinu a vycestovať za lepším životom. Zároveň sa obrátil na britskú organizáciu „Terra Sancta Education Trust“, ktorá pomáha zvyšovať úroveň vzdelania a podporovať chudobné rodiny vo Svätej Zemi. Možnosti, ako pomôcť kresťanom vidí Otec Pizzaballa napríklad v púťach či vo výmenných pobytoch medzi izraelskými a palestínskymi školami a školami vo Veľkej Británii.
Trest smrti za konvertovanie na kresťanstvo – realita napríklad aj v Afganistane. Ešte si pamätáme na správy z júla minulého roka, keď odvážny Abdul Rahman, ktorého udala vlastná rodina prišiel do Talianska, aby sa vyhol trestu smrti. Terčom prenasledovania zo strany fanatických extrémistov sú kresťania aj v Pakistane, Indonézii, Thajsku, Gaze či v Indii a v Iraku. Kňazov a rehoľníkov unášajú a mnohých aj zabíjajú. Napríklad v Libanone sa kresťanská 51 percentná väčšina obyvateľstva zmenšila na 38 percent. Podobná tendencia je v Izraeli, Palestíne a v Iraku, kde počet klesol z viac ako troch percent o polovicu.
Aká bola situácia v tomto zmysle v minulom roku – Washington uviedol, že v 11 krajinách sveta je systematicky porušované právo na náboženskú slobodu, pričom 7 ďalších krajín je monitorovaných ako štáty, v ktorých sa pravdepodobne nedodržiava. Také boli závery Komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu, ktorá funguje od roku 1998 v USA. Medzi štáty, ktoré právo na náboženskú slobodu nedodržiavajú systematicky zaradili Barmu, Severnú Kóreu, Eritreu, Irán, Pakistan, Čínu, Saudskú Arábiu, Turkmenistan, Uzbekistan a Vietnam. Ministerka zahraničných vecí USA vtedy vyhlásila, že medzi monitorovanými štátmi bol aj Irak a dodala, že za prenasledovanie kresťanov sú tam zodpovední nielen fundamentalisti, ale aj iracká vláda.
Z islamu na kresťanstvo

V diecéze Evry biskupa Michela Dubosta vo Francúzsku pokrstia každoročne asi tucet moslimov. Francúzke noviny Le Monde konštatujú, že situácia moslimov obrátených na katolíkov je však zúfalá. Väčšina z nich čelí nepochopeniu okolia a ostatní im vyčítajú, že „popreli svoju kultúru.“ Niektorí dokonca taja svoju konverziu pred príbuznými.
Narastajúci počet obrátených z islamu na kresťanstvo však nepresahuje počet tých, ktorí sa rozhodli konvertovať na islam. V auguste 2006 francúzsky denník La Croix informoval, že vo Francúzsku každoročne konvertuje na islam 3 600 ľudí. Väčšina z tých moslimov, ktorí dnes konvertujú na katolícku vieru sú deti zo zmiešaných manželstiev – ročne ich je 150 – 200.

Odporúčania a kroky do budúcnosti 
Rozprávanie o situácii v oblasti náboženskej slobody vo svete ukončíme v Egypte. V Káhire sa totiž uskutočnilo výročné stretnutie zmiešaného výboru pre dialóg medzi monoteistickými náboženstvami a Pápežskou radou pre dialóg s náboženstvami. Jeho účastníci zdôraznili základné princípy zdieľania duchovných a morálnych hodnôt, ktoré pomáhajú formovať svedomie a ožarujú rozum, poskytujúc vedenie pre myšlienky a správanie, zvlášť s ohľadom na vzťahy s bratmi a sestrami iných náboženstiev.
Ako uvádzalo komuniké, členovia výboru sa zhodli na týchto odporúčaniach:
„Zaistiť, aby všetky náboženstvá rešpektovali dôstojnosť ľudskej bytosti, bez ohľadu na rasu, farbu pleti, vierovyznanie alebo presvedčenie, a aby bojovali proti narúšaniu osobnej integrity, majetku a cti. 
Prechovávať skutočnú úctu voči náboženstvám, viere, náboženským symbolom, knihám a čomukoľvek, čo je považované za posvätné. Náboženskí predstavitelia – moslimskí aj kresťanskí – by mali vyvinúť snahu, aby včlenili tieto hodnoty do svojich aktivít na všetkých spoločenských stupňoch. 
Apelovať na zodpovedných za masmédiá vo všetkých krajinách, aby boli bdelí voči tomu, aby sloboda vierovyznania nebola zásterkou pre napádanie náboženstiev, presvedčenia, náboženských symbolov a všetkého, čo je pokladané za posvätné; a aby bojovali proti extrémizmu, povzbudzovali vzájomné prijatie, lásku a rešpekt voči všetkým, nezávisle od vierovyznania.
 
A napokon - Povzbudiť výmenu pohľadov na záležitosti všeobecného záujmu, ktoré môžu vzniknúť, a dohliadnuť a uplatnenie týchto odporúčaní počas ďalších stretnutí výboru.“ Najbližšie stretnutie bude v Ríme vo februári 2009.

A na záver sa ešte raz zamyslime nad slovami z II. vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode:
“Na ľudí našej doby sa vyvíja mnohostranný nátlak, takže sú vystavení nebezpečenstvu stratiť možnosť slobodného rozhodovania. Na druhej strane mnohí sa zas zdajú náchylní odmietať pod zámienkou slobody akúkoľvek podriadenosť a zmalicherňujú povinnú poslušnosť.
Preto tento Vatikánsky cirkevný snem vyzýva všetkých, najmä však tých, čo majú na starosti výchovu iných, aby sa usilovali vychovávať ľudí, čo sú schopní utvoriť si svoj vlastný úsudok vo svetle pravdy, nech vyvíjajú svoju činnosť s pocitom zodpovednosti a v ochotnej spolupráci s ostatnými pričiňujú sa o uskutočnenie všetkého pravdivého a spravodlivého.
Náboženská sloboda má teda slúžiť aj na to, aby viedla ľudí k väčšej zodpovednosti pri plnení ich povinností v spoločenskom živote.” –sg-