Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Wellness in God

„Viete, poslali ma sem nájsť niečo negatívne o Cirkvi. Viete, my to musíme robiť tak, po našom, aby nám to aj z regiónov odvysielali...“- zdôverila sa mi regionálna redaktorka bulvárnej televízie. Z konkurencie mi zasa redaktorka potvrdila, že hoci je jej jasné, že selektívne zabíjanie detí v šiestom mesiaci len preto, že sú postihnuté, je šialenstvom, no nemôže to na obrazovke povedať... Celé Slovensko na čele s poslancami sa dlhé týždne naťahovali ohľadom tlačového zákona. Zdalo sa, že jediným a najväčším problémom novinárov na Slovensku je právo na odpoveď. Prečo sa však nehovorí o práve na pravdu? Na objektívnosť? Sloboda slova je predsa právo obyvateľov na pravdivú informáciu. Novinári sú dnes pod tvrdým tlakom majiteľov médií. Sú deformovaní tlakom mocenských a lobistických záujmov.
Ministerstvo zdravotníctva, lepšie povedané opätovne lobistické skupiny prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva, navrhujú potrat geneticky poškodeného človeka do 24. týždňov. V tých týždňoch to akosi „lepšie“ znie. Ide totiž o 6 mesiacov. Navrhujú teda možnosť zabíjať živého človeka, ktorý má 6 mesiacov. Uvedomujeme si, akú hru začalo ministerstvo, ktorého úlohou je chrániť život a poskytovať mu zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť? Ľudský život nemá menšiu, alebo väčšiu cenu v závislosti na zdraví. Pacient sa nelieči tým, že ho zabijeme. Kto nás to na tak dôležitom ministerstve zastupuje? Koľko ešte ďalších pokusov o vyvraždenie vlastných obyvateľov príde? Sociálny štát sa nedá budovať sociálnou genocídou.
Dostávame sa do absurdnej diskusie, podporenej tzv. verejnou mienkou, čiže hlasom ulice, či má postihnutý človek právo na život. Veľmi vehementne argumentuje najmä pani Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Medzi jej hlavné argumenty už dlhodobo patrí tzv. sloboda rodičov. Vraj im nikto nemá diktovať, či si majú život sťažiť starostlivosťou o postihnuté dieťa, alebo nie. Jej „súcit“ je trápny a plný omylov. Nezabudne nikdy pridať i poznámku, ako jej hierarchia Katolíckej cirkvi leží v žalúdku. Bodaj by nie. Loby, ktorá za ňou stojí začína byť nervózna. Už dávno mali byť na Slovensku odhlasované zákony proti životu. A akosi sa to zatiaľ nedarí. No a chlebodarcovia financujúci podobné kampane akosi prestávajú veriť, že vsadili na správnych ľudí. Pani Pietruchová a jej spolupracovníci sa raz budú musieť pozrieť do očí deťom, ktoré poslali na smrť. Osobne sa za nich modlím. Aby sa ich dotkla milosť života.
Je paradoxné, že s podobnými názormi, kde jediným nepriateľom je Katolícka cirkev a jej postoj k životu, vystupuje i bývalý hovorca prezidenta republiky pán Fulle.
Presný opak som zažil na stretnutí žien z celého Slovenska na Starých horách, kde ma pozvali, aby som mal pre nich zopár prednášok. Svoje stretnutie nazvali Wellness in God. Priliehavý názov. Relax v Bohu. Tri spoločne strávené dni pre viac ako 40 žien z celého Slovenska bez rozdielu spoločenského postavenia. Stretli sa, aby si oddýchli. Telesne i duševne. Ich priateľstvo je ovocím manželských stretnutí, ktoré sa už niekoľko rokov koná v lete v Banskej Bystrici. Skvelý nápad a nová forma duchovnej i telesnej obnovy. Prekvapené pohľady čašníkov a zriadencov hotela pri pohľade na desiatky žien, ktoré nemali traumu sa pred jedlom pomodliť, alebo hovoriť pri káve o Bohu svedčil o tom, že v spoločnosti je kresťanstvo stále akousi zvláštnosťou. Práve z tohto pohľadu sa mi páčil i výrok biskupa Tomáša Galisa, ktorý bol koordinátorom Pastoračného a evanjelizačného plánu Katolíckej cirkvi na roky 2007-2013. Veľmi trefne poznamenal, že nie sme apendixom, ani parazitom, ale tvorivou súčasťou tejto spoločnosti. Je potrebné si byť toho vedomí. Nenechať sa udupať a zdeptať. Nie je správne, ani spravodlivé, aby tón spoločnosti udávalo zopár ukričancov, ktorí za sebou okrem loby skupín nemajú žiadnu väčšiu podporu. Prajem vám, drahí poslucháči, krásny mesiac máj. Zvykne sa hovoriť, že je to lásky čas. Nuž, nech je tento mesiac aj mesiacom úcty a lásky k pravde a k životu.