Očami viery, vedy a kultúry: Benedikt XVI. o ľudských právach

8. zahraničná apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. do USA sa spájala s veľkými očakávaniami. Veľa sa hovorilo najmä o jeho návšteve sídla OSN v New Yorku a prejave, ktorý pri tejto príležitosti predniesol. Zdôraznil v ňom, že založenie tejto inštitúcie súvisí s hlbokým úpadkom, ktoré ľudstvo zakúsilo, keď sa opustil vzťah a význam transcendentna a prirodzeného rozumu, v dôsledku čoho boli vážne porušované slobody a dôstojnosť človeka. „Keď sa niečo také deje,“ zdôraznil Svätý Otec, „sú ohrozené aj objektívne základy hodnôt, ktoré inšpirujú a usmerňujú medzinárodný poriadok a v základoch sú narušené tie nedotknuteľné princípy, ktoré formovali a konsolidovali aj Spojené národy.“ Benedikt XVI. poukázal na to, že nielen v dobe vzniku, ale možno ešte naliehavejšie v súčasnosti je potrebné klásť otázky a vytvárať stratégie pre zodpovedanie výziev, ktoré prináša táto doba. My sa na niektoré z týchto záležitostí, najmä v oblasti uplatňovania ľudských práv, pozrieme v priebehu nasledujúcich minút.
 
Návšteva Svätého Otca na pôde OSN v New Yorku časovo korešpondovala so 60. výročím prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Na najkritickejšie body jej uplatňovania v praxi sme sa opýtali stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN arcibiskupa Celestina Miglioreho:
„Uplatňovanie závisí predovšetkým od interpretácie a od váhy, ktorá sa Deklarácii prikladá. Dnes neexistuje jediné základné právo, ktoré by nebolo porušované alebo zanedbávané v niektorej časti sveta. Je to následkom pretrvávajúceho presvedčenia, že je to vláda, ktorá stanovuje práva občanom a určuje ich rozsah, namiesto toho, aby boli považované za prirodzené a neodňateľné ľudskej bytosti. A potom je potrebné zaviesť právnu spoluprácu: v podstate produkovanie stále nových noriem a zdokonaľovanie mechanizmov a ich uplatňovania si vyžaduje určitý postup, ktorý nie sú všetky krajiny v stave zvládnuť. V tomto zmysle je právna spolupráca medzi krajinami a pomoc medzinárodných organizácií cennými a neopomenuteľnými súčasťami aplikácie ľudských práv.“
 
Mons. Miglioreho sme sa opýtali aj na to, ako vníma prínos návštevy hlavy Katolíckej cirkvi v sídle OSN v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv:
„Už od začiatku svojho pontifikátu pápež Benedikt XVI. vedel vystihnúť a vyjadriť výzvu XXI. storočia – vzťah medzi vierou a rozumom. Neúnavne sa snaží vytvoriť povedomie o tomto vzťahu a hľadať riešenia pre problémy, ktorými táto kríza vplýva na pokojné medzinárodné spolužitie, na vnímanie a uplatňovanie ľudských práv, na riadenie politiky a spoločenského života každého národa. Pápež podporuje dialóg, ktorému nechýba akceptácia a úcta voči dôstojnosti každého človeka a skupiny ľudí a nie je to bezvýznamné stanovisko: vyžaduje si spoločného menovateľa vo videní človeka, ľudského života a teda aj ľudských práv, demokracie, slobody a koexistencie medzi národmi.“

 
Svätý Otec tieto slová arcibiskupa Miglioreho potvrdil aj svojím vystúpením na pôde OSN v piatok 18. apríla, keď zdôraznil, že uznanie jednoty ľudskej rodiny a pozornosť voči vrodenej dôstojnosti každého muža a ženy dnes nachádzajú nové dôrazy v „princípe zodpovednosti za ochranu“:
„Tento princíp bol definovaný len v súčasnosti, no implicitne bol už prítomný od počiatkov OSN a dnes sa stal čoraz viac charakteristikou činnosti tejto Organizácie. Každý štát má primárnu úlohu chrániť svojich obyvateľov od závažného a pretrvávajúceho porušovania ľudských práv, ako aj pred dôsledkami humanitárnych kríz, vyvolaných tak prírodou ako aj človekom. Ak štáty nie sú v stave zaručiť takúto ochranu, musí zasiahnuť medzinárodné spoločenstvo a to právnymi prostriedkami, ktoré obsahuje Charta Spojených národov a iné medzinárodné štruktúry. Pôsobenie medzinárodného spoločenstva a jeho inštitúcií - za predpokladu že sa rešpektujú princípy, ktoré sú základom medzinárodného poriadku - nemôže byť nikdy interpretované ako nežiaduce nanucovanie alebo obmedzovanie suverenity. Naopak, skutočné škody pôsobí práve indiferencia a nezasahovanie. To, čo je naozaj potrebné, je prehĺbené hľadanie spôsobov ako predchádzať a kontrolovať konflikty, využívajúc všetky možné diplomatické cesty a venujúc pozornosť a povzbudzovanie aj najmenším znakom dialógu a túžby po zmierení.“

 
Odvolávanie sa na ľudskú dôstojnosť, ktorá je základom a dôvodom zodpovednosti za ochranu, nás podľa Benedikta XVI. vedie k téme, na ktorú nás upriamuje 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv:
„Tento dokument bol výsledkom súladu medzi náboženskými a kultúrnymi tradíciami, motivovanými spoločnou túžbou, aby sa ľudská osoba stala srdcom inštitúcií, zákonov a zásahov spoločnosti, ako aj rozhodnutia považovať ľudskú osobu za základného činiteľa kultúry, náboženstva a vedy. Ľudské práva sú čoraz viac prezentované ako spoločný jazyk a etický základ medzinárodných vzťahov. Súčasne univerzalita, neoddeliteľnosť a vzájomná závislosť ľudských práv slúžia ako garancia pre záchranu ľudskej dôstojnosti... Tieto práva sa zakladajú na prirodzenom zákone, vpísanom do ľudského srdca a prítomnom v rôznych kultúrach a civilizáciách. Vyčleniť ľudské práva z tohto kontextu by znamenalo zúžiť ich rozsah a upadnúť do relativistického chápania, podľa ktorého význam a interpretácia práv by sa mohli meniť a ich univerzalita by bola popieraná v mene rôznych kultúrnych, politických, sociálnych ba dokonca aj náboženských kontextov. Preto neslobodno pripustiť, aby taká široká rôznosť pohľadov zatemnila skutočnosť, že nielen práva sú univerzálne, ale je takou aj ľudská osoba, subjekt týchto práv.“

 
Podľa Svätého Otca napomáhanie ľudským právam zostáva najúčinnejšou stratégiou na odstránenie nerovností medzi krajinami a spoločenskými skupinami, ako aj pre rast bezpečnosti. Ako uviedol, ľudské práva musia zahŕňať aj právo na náboženskú slobodu, chápanú, ako vyjadrenie dimenzie, ktorá je súčasne individuálna aj kolektívna, rešpektujúc víziu, ktorá predstavuje jednotu osoby, jasne pritom rozlišujúc dimenziu občana a dimenziu veriaceho. Je podľa neho nepredstaviteľné, že by veriaci museli potláčať časť samých seba – svoju vieru – aby mohli byť aktívnymi občanmi:
„Nikdy nemá byť potrebné zaprieť Boha, aby sa človek mohol tešiť svojim právam. Práva, spojené s náboženstvom, si vyžadujú o to väčšiu ochranu, ak sa konfrontujú s prevládajúcou sekulárnou ideológiou alebo s exkluzívnymi postojmi náboženskej väčšiny. Plná garancia náboženskej slobody sa nemôže obmedziť na slobodné vykonávanie kultu; naopak, treba brať do úvahy aj verejný rozmer náboženstva a teda možnosť veriacich mať svoj podiel na budovaní spoločenského poriadku.“

 
Svoj prejav na pôde OSN Svätý Otec uzavrel konštatovaním, že Spojené národy zostávajú privilegovaným miestom, kde má Cirkev úlohu prinášať svoju skúsenosť „experta v ľudskosti“, rozvíjanú počas stáročí medzi národmi každej rasy a kultúry a dať ju k dispozícii všetkým členom medzinárodného spoločenstva:
„Táto skúsenosť a činnosť, zameraná na dosiahnutie slobody pre každého veriaceho, má za cieľ aj zvýšenie miery ochrany práv človeka. Tieto práva sa zakladajú a stvárňujú na nadprirodzenej povahe človeka, čo pomáha mužom a ženám prejsť svojou cestou viery a hľadania Boha v tomto svete. Uznanie tejto dimenzie sa posilní, ak chceme podporovať nádej ľudstva na lepší svet a ak chceme vytvoriť podmienky pre mier, rozvoj, spoluprácu a garanciu práv budúcich generácií.“ –dj-