Hovorca Svätej stolice o VIII. zahraničnej apoštolskej ceste Benedikta XVI.

Vatikán (21. apríla, RV) – Rozhovor s hovorcom Svätej stolice pátrom Federicom Lombardim SJ o VIII. zahraničnej apoštolskej ceste pápeža Benedikta XVI. a návšteve miesta, kde pred teroristickým útokom v roku 2001 stálo Svetové obchodné centrum:
„Kľúčom k pochopeniu tejto pápežovej cesty do Ameriky je nádej. Aj hoci tento veľmi intenzívny okamih (na „ground zero“) evokuje hrozné tragédie, predsa len je potrebné ho chápať skrze nádej a uzdravenie. Boli sme na mieste, ktoré sa stalo symbolom nepochopiteľnej nenávisti, tajomnej nenávisti, ktorá, nakoľko je veľká, natoľko popiera hodnotu ľudského života. Avšak je to aj miesto, ktoré pripomína veľkú solidaritu, ktoré pripomína úsilie o záchranu tých, ktorí boli zasiahnutí touto tragédiou, miesto, kde toľkí obetovali život pre druhých, miesto, na ktorom je snaha objaviť základ: „ground zero“ znamená, že sa vracia k budovaniu na skale, na ktorej sú postavené všetky mrakodrapy Manhattanu. Myslím, že je to skutočne znakom pápežovej cesty nádeje, ktorým chce povedať: „Bola tu veľká nenávisť, no my chceme vytvoriť niečo nové na základe lásky, na vzájomnom pochopení a na spoločných hodnotách, ktoré sú silnejšie, než smrť.
 
Fotografie pápeža na „ground zero“ boli veľmi dojemné: zvuk hudobných nástrojov, no predovšetkým ticho a modlitba. Zdalo sa a aj to tak bolo, ako opak obrovského zástupu na 5. ulici, alebo v porovnaní s veľkým potleskom v OSN. Čo teda v skutočnosti bolo cítiť na „ground zero“?
„Ticho a modlitba boli skutočne vhodnou klímou na prežitie tohto okamihu a vieme, že duchovne pomocou masmédií boli mnohí ľudia prítomní a prežívali s rovnakou úctou a emóciami tento okamih. Scenár vytvárala modlitba, rešpektovanie mystéria, pred ktorým sme stáli, ako aj mystérium veľkosti bolesti ľudí. Ale bolo to aj okamihom duchovného stretnutia celého ľudstva, aj keď sa zdalo, že je to najtichší a najrezervovanejší bod pápežovej návštevy, verím, že to bol práve jej najsledovanejší okamih.“
 
V nasledujúcich dňoch sa načrtne bilancia tejto apoštolskej cesty, ale už aj dnes môžeme naznačiť niektoré dôležité body...
„Áno, zdá sa mi zjavné, že cesta dosiahla svoje ciele. Stretnutie medzi pápežom a americkým ľudom, ako stretnutie priateľstva, rešpektu, uznania pozitívnych charakteristík tohto národa a jeho povolania k službe celému ľudstvu. Bol dosiahnutý aj zámer povzbudiť americkú Katolícku cirkev, ktorá prežila zložité obdobie aj vzhľadom k škandálom nedávnej minulosti, ale bola aj usmernená pápežom s dôverou hľadieť na budúcnosť, prekonajúc tak bolesť z týchto rokov, urobiac z tejto smutnej a bolestnej skúsenosti hriechu bod nového začiatku k obnovenej zodpovednosti a veľkej nádeji znovu môcť darovať s plným entuziazmom vlastný podiel k vytváraniu americkej spoločnosti – podiel výchovného, pastoračného a duchovného charakteru – s plnou nádejou a dôstojnosťou. Aj okamih – výnimočne šťastný – stretnutia s mladými v sobotu v podvečer ukázal, aká budúcnosť stojí pred touto Cirkvou.“
 
Výnimočnou bola aj návšteva pápeža v OSN...
„Istotne aj návšteva OSN, hoci mala výnimočný charakter, v porovnaní so stretnutiami pápeža s ľuďmi a s americkou Cirkvou, odovzdala svoje posolstvo celému ľudstvu. Posolstvo, ktoré nebolo ohromujúce, avšak mimoriadne dôležité, predovšetkým kvôli svojej hĺbke. Posolstvo, ktoré si zaslúži, aby bolo premeditované a prehĺbené reprezentantmi národov, aby tak objavili základ pre vytváranie ľudských práv, dôstojnosti ľudskej osoby, na ktorej môžu vytvárať budúcnosť, ako na pevnom základe.“ –pk,ľr-