Benedikt XVI. slúžil svätú omšu na najmodernejšom bejzbalovom štadióne vo Washingtone

USA (17. apríla, RV) - Svätý Otec mal dnes v programe svojej apoštolskej cesty v USA návštevu národného štadiónu vo Washingtone, kde o 10.00 hod. miestneho času (16.00 hod. SEČ) slúžil svätú omšu. Obetoval ju za veriacich washingtonskej arcidiecézy. Spolu s ním koncelebrovali washingtonský arcibiskup Mons. Donald W. Wuerl a vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone. Homíliu začal Svätý Otec slovami „Pokoj s Vami“ a pokračoval: „Cirkev v USA sa dnes pozerá do budúcnosti, so svojimi zakotvenými koreňmi vo viere, ktorá prešla mnohými generáciami a je pripravená čeliť novým výzvam – nie menej náročným ako sú tie, ktorým čelili vaši otcovia - lebo nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali (porov. Rm 5,5). Prišiel som, aby som nanovo hlásal, ako hlásal sv. Peter, že Ježiš Kristus je Pán a Mesiáš, zmŕtvychvstalý, ktorý sedí po pravici Otca a príde súdiť živých i mŕtvych. Prišiel som, aby som znovu zopakoval naliehavú prosbu apoštolov k obráteniu, k odpusteniu hriechov a k prosbe Pána na nové rozliatie Ducha svätého v Cirkvi v tejto krajine.“

Potom Svätý Otec hovoril o tom, že Cirkev je v každom období povolávaná k tomu, aby rástla v jednote cez obrátenie sa ku Kristovi, ktorého oslobodzujúce dielo je hlásané nasledovníkmi apoštolov a slávené v sviatostiach. Prosím tiež, aby toto výročie, ktoré si tu pripomíname a prítomnosť Petrovho nasledovníka medzi vami boli znamením nového života pre Cirkev v USA, aby boli pre všetkých katolíkov príležitosťou na opätovné utvrdenie sa v jednote v apoštolskej viere, aby bola pre všetkých súčasníkov víťaznou pravdou nádeje, pre ktorú sa nadchnú a aby sa obnovili v misionárskej horlivosti v službe rozširovania Božieho kráľovstva. Potom pokračoval:
„Svet potrebuje svedectvo! Kto môže poprieť, že práve tento moment nie je zlomom ako pre Cirkev v Amerike, tak aj pre celú spoločnosť? Je to obdobie veľkých výziev, veď vidíme ľudskú rodinu v mnohých spôsoboch, vidíme evidentné znaky úpadku v základoch spoločnosti: znaky odcudzenia, zlosti a protirečenia našich súčasníkov, narastajúce násilie, oslabenie morálky, vulgárnosť v sociálnych vzťahoch a stále väčšie zabúdanie na Boha. Aj Cirkev vidí tieto výzvy, ale aj obrovské prísľuby v mnohých svojich farnostiach a v živých hnutiach, v entuziazme vo viere, ktorú prejavujú mnohí mladí, v počte tých, ktorí každý rok objímajú katolícku vieru a stále viac sa zaujímajú o modlitbu a katechézu. Zároveň je však veľmi bolestivo vnímaná prítomné rozdelenie a polarizácia vo vnútri a tiež zistenie, že mnohí pokrstení, namiesto toho, aby boli vo svete duchovným kvasom, uchyľujú sa k opačnému správaniu ako je život podľa evanjelia.“
  
Benedikt XVI. sa potom povzbudil všetkých, ktorí prijali výzvu II. vatikánskeho koncilu, ktorú tak často opakoval pápež Ján Pavol II. a venovali svoj život „novej evanjelizácii“. Potom Svätý Otec hovoril o tom, že vernosť a odvaha, s ktorou bude Cirkev v USA čeliť všetkým výzvam v prostredí tak sekularizovanom a materialistickom bude závisieť z veľkej časti od ich osobnej oddanosti pri šírení pokladu katolíckej viery. Mladí potrebujú podľa Svätého Otca pomoc pri rozpoznávaní života, ktorý vedie k skutočnej slobode, čo je cesta úprimného a srdečného nasledovania Krista, cesta venovaná spravodlivosti a pokoju. „Je za nami veľký pokrok pri vytváraní pevných programov pre katechézu, ale ešte je potrebnej veľa práce k tomu, aby sa formovali srdcia a mysle mladých vo vedomí a v láske k Pánovi. Výzvy, ktoré nám kráčajú v ústrety si vyžadujú veľké a zdravé učenie v pravde viery. Ale vyžadujú si aj zušľachťovanie spôsobu myslenia, intelektuálnu kultúru, ktorá by bola pravou katolíckou kultúrou, vernou v hlbokom súlade medzi vierou a rozumom a pripravenou priniesť bohatstvo vízie viery spolu s naliehavými otázkami, ktoré si vyžaduje budúcnosť americkej spoločnosti.“ 
Potom hovoril Svätý Otec o bolesti, ktorú zakúsila Cirkev v Amerike v dôsledku sexuálnych zneužití mladistvých. Ako povedal – žiadne jeho slová nedokážu opísať bolesť a škody, ktoré tým boli spôsobené. Dôležité je, aby tým, ktorí trpeli bola venovaná láskavá pastoračná pozornosť. „Nedokážem opísať vhodným spôsobom škodu, ktorá vznikla vo vnútri cirkevného spoločenstva. Už sa podniklo veľké úsilie, aby sme úprimne čelili tejto tragickej situácii a uistili všetkých, že deti – ktoré náš Pán tak veľmi miluje a ktoré sú naším najväčším pokladom – môžu vyrastať v bezpečnom prostredí. Tieto snahy na ochranu detí musia pokračovať. Včera som o tom hovoril aj s vašimi biskupmi. Dnes povzbudzujem každého z vás, aby ste konali maximum pre zabezpečenie ozdravenia a zmierenia či pomoci pre všetkých, ktorí boli zranení. Tiež vás prosím o lásku k vašim kňazom a aby ste im dali pocítiť, že svoju prácu robia dobre. A najmä sa modlite, aby Duch svätý vylial svoje dary na Cirkev, dary, ktoré vedú k obráteniu, k odpusteniu a k rastu vo svätosti.“ Kázeň na washingtonskom štadióne ukončil Svätý Otec slovami „V nádeji sme spasení!“ –sg-