Vatikán (11. apríla, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa vo svojom príhovore pre nedeľnou
modlitbou Raduj sa nebies kráľovná zamyslel nad posolstvom evanjeliovej rozpravy o emauzských
učeníkoch pre nás, keď povedal: „Oblasť Emauz nebola nikdy s jasnosťou identifikovaná.
Existujú rozličné hypotézy, čo zároveň môže aj naznačovať, že Emauzy predstavujú skutočnosť,
ktorá sa môže odohrať na každom mieste: cesta, ktorá k nim vedie je putovaním každého
kresťana, ba dokonca každého človeka. Na našich cestách zmŕtvychvstalý Ježiš sa stáva
spoločníkom na ceste, aby znovu rozpálil naše srdcia ohňom viery a nádeje, a aby pre
nás lámal chlieb večného života. V rozhovore učeníkov s neznámym cestovateľom osobitne
oslovuje výraz evanjelistu Lukáša, ktorý vkladá do úst jednému z nich: „My sme dúfali...“
(24,21). Toto sloveso v minulom čase vyjadruje všetko: Verili sme, nasledovali sme,
dúfali sme..., avšak teraz sa všetko skončilo. Aj Ježiš z Nazareta, ktorý sa zjavoval
ako mocný prorok v skutkoch a slovách, tiež zlyhal, a my sme ostali sklamaní. Táto
dráma emauzských učeníkov predstavuje zrkadlo situácie, v ktorej sa nachádzajú mnohí
kresťania v dnešných časoch. Zdá sa, že nádej viery zlyhala. Prichádza ku kríze viery
na základe negatívnych skúseností, ktoré nám dávajú zakúšať skúsenosť opustenia Pánom.
Avšak táto cesta do Emauz na ktorej putujeme, môže sa pre nás stať aj cestou očisťovania
a dozrievania našej viery v Boha. Aj dnes môžeme vstúpiť do rozhovoru s Ježišom, počúvajúc
jeho slovo. Aj dnes On láme pre nás chlieb a dáva nám seba samého v podobe chleba.
Takto stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom, ktoré je možné aj dnes, nás vedie k hlbšej
a opravdivejšej viere, vyskúšanej, ak to tak možno povedať, ohňom veľkonočných udalostí.
Je to silná viera, pretože je živená nie ľudskými myšlienkami, ale božím slovom e
Jeho reálnou prítomnosťou v Eucharistii.“ Plné znenie príhovoru na adrese:
Pripomenúť si a uctiť svedkov viery 20. storočia - s týmto
zámerom v pondelok podvečer Benedikt XVI. navštívil Baziliku sv. Bartolomeja na Tiberskom
ostrove v Ríme a predsedal v nej liturgii slova. Svätého Otca v bazilike privítal
vikár rímskej diecézy kardinál Camillo Ruini a zástupcovia Komunity sv. Egídia, ktorá
sa od roku 1993 stará práve o túto baziliku. Vo svojej homílii pápež Benedikt XVI.
upriamil pozornosť na všetkých kresťanských mučeníkov 20. storočia, najmä na tých,
ktorí sa stali obeťami totalitných systémov komunizmu a nacizmu, ďalej na kresťanov
zavraždených v Amerike, Ázii a Oceánii, či v Španielsku a Mexiku. Svätý Otec sa ďalej
zamýšľal nad tým, čo všetkých ich viedlo k obetovaniu svojich vlastných životov za
Krista. Bola to láska: “Kristova láska, ktorá týchto všetkých urobila schopnými
obetovania sa kvôli nej… V porážke a v pokorení sa tých, ktorí trpia pre Evanjelium,
sa prejavuje sila, ktorú tento svet nepozná. Je to sila lásky, bezbrannej a
zároveň víťaziacej aj v zdanlivej prehre. Jedine táto sila vzdoruje a poráža smrť…
Aj toto 21. storočie bolo hneď od začiatku poznačené násilím a mučeníctvom. Keď sú
totiž kresťania ozajstným kvasom, svetlom a soľou sveta, stávajú sa – podobne ako
Ježiš – obeťami prenasledovania; a – rovnako ako On – sú “znamením, ktorému budú odporovať
(Lk 2, 34)”. Bratské spolunažívanie, láska, viera, služba malým a chudobným… tieto
všetky prvky, ktorými sa vyznačuje kresťanstvo, totiž niekedy vzbudzujú násilný
odpor”. Viac na adrese:
V utorok sa
Pápež Benedikt XVI. prostredníctvom videonahrávky prihovoril obyvateľom USA pri príležitosti
jeho blížiacej sa apoštolskej cesty do krajiny od 15. apríla. Svätý Otec v úvode srdečne
pozdravil všetkých obyvateľov predtým ako vycestuje a vyzval ich k spoločnej modlitbe.
„Dúfam, že moja návšteva u vás bude prijatá a chápaná ako prejav bratstva
s každým náboženským spoločenstvom a že bude svedectvom priateľstva so všetkými veriacimi,
mužmi a ženami dobrej vôle. Vzkriesený Pán zveril apoštolom a Cirkvi svoje evanjelium
lásky a pokoja a urobil to, aby bolo prinesené všetkým národom.“ Potom
Svätý Otec poďakoval všetkým, ktorí sa podieľajú na prípravách jeho cesty a pracujú
či už v cirkevnej alebo v civilnej oblasti a dodal, že bez sily modlitby, bez intímneho
zblíženia sa s Pánom, by všetko ľudské úsilie nemalo význam. „Je to Boh, ktorý
zachraňuje nás, svet a dejiny, je to On, Pastier svojho ľudu a ja prichádzam ako vyslanec
Ježiša Krista, aby som vám priniesol jeho Slovo života.“ Viac na adrese:
Pápež Benedikt XVI. sa vo svojej katechéze na stredajšej
generálnej audiencii zameral na osobnosť svätého Benedikta, otca západného mníšstva.
Najdôležitejším zdrojom informácií o jeho živote je Druhá kniha Dialógov z pera pápeža
Gregora Veľkého. Ten veril, že život a Regula Benedikta by mohli byť svetlom, ktoré
vyvedie európsky ľud z temnoty, spôsobenej nepokojmi a morálnym úpadkom, nasledujúcim
po páde rímskeho impéria. Svätý Otec predložil veriacim vybrané myšlienky samotnej
Benediktovej Reguly. Benedikt označuje monastický život za „školu Pánovej služby“
a žiada od svojich mníchov, aby sa „nič neuprednostňovalo pred Božím Dielom“, čím
sa myslí Posvätné ofícium a Liturgia hodín. Zdôrazňuje však, že modlitba je v prvom
rade aktom načúvania, ktoré sa má pretransformovať do konkrétnej činnosti. „Pán očakáva,
že každý deň našimi skutkami odpovieme na jeho svätú náuku.“ Takto sa život mnícha
stáva plodnou symbiózou činnosti a kontemplácie, aby podľa slov sv. Benedikta „vo
všetkom bol zvelebený Boh“. Svätý Otec ďalej vysvetlil, čo to znamená pre dnešného
človeka: „V protiklade s ľahkou a egocentrickou sebarealizáciou, ktorá sa dnes
často vyzdvihuje, prvým a neodňateľným záväzkom učeníka sv. Benedikta je úprimné hľadanie
Boha na ceste vytýčenej Kristom pokorným a poslušným, k láske, pred ktorú nesmie postaviť
nič iné a práve takto sa v služba druhému stáva mužom služby a pokoja. Cvičením sa
v poslušnosti, uskutočňovanej vo viere, ktorou hýbe láska, mních nadobúda pokoru,
ktorej Regula venuje celú kapitolu. Týmto spôsobom sa človek stáva stále viac podobným
Kristovi a dosahuje pravú sebarealizáciu ako stvorenie na obraz a podobu Boha.“Ucelené spravodajstvo z generálnej audiencie na adrese: – ls -