Očami viery vedy a kultúry: Ľudské práva a postoj Svätej stolice

Počas uplynulého mesiaca sa na pôde OSN veľa hovorilo o ľudských právach z rôznych uhlov pohľadu – v súvislosti s rasizmom, rasovou diskrimináciou, xenofóbiou a príbuznými druhmi intolerancie; ďalej v súvislosti s medzikultúrnym dialógom, ako aj ohľadom podpory ľudských práv v oblasti občianskej, politicko-ekonomickej, kultúrnej, vrátane práva na rozvoj. O príspevkoch a postojoch Svätej stolice v týchto sférach budeme hovoriť v našej rubrike v priebehu nasledujúcich minút.

11. marca sa v Ženeve uskutočnilo v poradí 7. stretnutie Rady OSN pre ľudské práva. Hlavnou témou bola podpora a dodržiavanie ľudských, občianskych, politicko-ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj právo na rozvoj. Vatikán zastupoval stály pozorovateľ Svätej stolice pri inštitúciách OSN v Ženeve arcibiskup Silvano M. Tomasi. Vyjadril potešenie nad tým, že sa mal možnosť oboznámiť so správou, týkajúcou sa práva všetkých ľudí na dosiahnutie najvyššieho možného štandardu fyzického a duševného zdravia. Zvlášť ocenil fakt, že správa označuje toto právo za „základný stavebný prvok udržateľného rozvoja, zníženia výskytu biedy a dosiahnutia ekonomickej prosperity.“ Mons. Tomasi poukázal na nedávne slová pápeža Benedikta XVI., ktorý uviedol, že „budovanie bezpečnejšej budúcnosti pre ľudskú rodinu znamená predovšetkým pracovať na integrálnom rozvoji ľudí, zvlášť prostredníctvom poskytovania zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti a odstránenia epidémií, akou je napríklad aids“ (príhovor Benedikta XVI. k veľvyslankyni USA, 29. 2. 2008).

Správa ďalej špecifikuje definíciu „zdravotných systémov“ zo strany Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá zahrňuje „všetky organizácie, ľudí a aktivity, ktorých prvotný zámer je podporovať, obnovovať, alebo udržiavať zdravie.“ V tejto súvislosti arcibiskup Tomasi zdôraznil kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú náboženské organizácie ako dôležité súčasti v procese posilňovania zdravotnej infraštruktúry. Ako uviedol vo svojom prejave, „takéto organizácie na svoje plecia často berú zásadnú zodpovednosť a bremeno sprostredkovania a priameho vykonávania zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v najchudobnejších oblastiach a na vidieku. Príliš často sa však stáva, že táto služba, založená na viere, nenachádza prijatie počas koncipovania programov zdravotnej starostlivosti na národnej alebo miestnej úrovni. Okrem toho sa im nedostáva spravodlivého podielu na zdrojoch – či už z lokálnych rozpočtov alebo medzinárodných dotácií.“ Ako poznamenal Mons. Tomasi, je dôležité, aby sa tento prístup zmenil a aby tak bol vytvorený priestor pre náležitú pomoc pri udržiavaní a zlepšovaní zdravotných systémov. V závere svojho prejavu sa stotožnil s výrokom, uvedeným v správe, že „niekoľko ľudských práv je absolútnych“ a žiadny kompromis v tejto súvislosti nepripadá do úvahy, „pokiaľ ide o právo človeka na život od počatia až po prirodzenú smrť, ako aj právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.“


Ďalšou kľúčovou témou, ku ktorej sa zástupca Svätej stolice vyjadroval na pôde OSN, pokiaľ ide o ľudské práva, je rasizmus, rasová diskriminácia, xenofóbia a súvisiace formy intolerancie. Ako uviedol, „diskriminácia, prameniaca z rasovej odlišnosti, je stále používaná na to, aby sa s ľuďmi zaobchádzalo nedôstojným spôsobom, dokonca vedie až k ich zotročovaniu. Žiadny kút sveta nie je nedotknutý skúsenosťami s rasovou diskrimináciou, aj keď vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že rasizmus, xenofóbia a príbuzné formy diskriminácie sú ošetrené bežnými zákonmi v každej krajine.“ Ako zdôraznil Mons. Tomasi, spomenutá problematika je stále aktuálnejšia, aj vzhľadom na to, že globalizácia spája ľudí, ktorí boli doposiaľ vzdialení, a ktorých kultúra a vierovyznanie sú dosť odlišné.

Riziko rasizmu zvyšuje aj pluralizmus spoločnosti: „Nedostatok poznania a prítomnosť neznámych tradícií a zvykov vyvolávajú strach z ostatných ľudí a riziko odmietnutia. Tento strach však musí byť prekonaný.“ Cestou k vyriešeniu situácie podľa arcibiskupa Tomasiho nie je radikálna asimilácia alebo oddelenie, ale porozumenie a integrácia na základe všeobecných zdieľaných hodnôt. Prvým krokom, ktoré si stretnutie medzi ľuďmi vyžaduje, je vzájomné poznanie a ochota zdieľať hodnoty. Aby to bolo možné dosiahnuť, sú potrebné niektoré základné veci, ako „sloboda pri hľadaní pravdy, a – v rámci dodržania morálneho poriadku a zabezpečenia všeobecného blaha – sloboda prejavu a zverejňovania informácií“. V druhom rade v otvorenom dialógu musí byť prítomný zmysel pre zodpovednosť a schopnosť prijímať kritiku by mala byť motivovaná na zlepšením osobného rastu.

Ako uviedol stály pozorovateľ Svätej stolice, „náboženská intolerancia je stálou hrozbou pre spoločnosť a malo by sa jej čeliť v kontexte nerozdeliteľnosti, vzájomnej závislosti a univerzality ľudských práv. Existujú skupiny, ktoré sú identifikované svojou etnicitou a náboženstvom, zatiaľ, čo niektoré odlišuje iba vierovyznanie. Komplexnosť situácie si vyžaduje efektívnu spoluprácu medzinárodných inštitúcií.“ Bežný prístup by mohol spočívať vo venovaní špeciálnej pozornosti obetiam rasovej alebo náboženskej diskriminácie, ktorých základné ľudské práva sú neustále popierané až po hranice násilného zbavenia práva na život. Priorita by mala byť podľa arcibiskupa Tomasiho venovaná zmene postoja, „aby mohlo byť srdce neustále očisťované a nespútané strachom alebo duchom dominancie, ale aby bolo plné otvorenosti voči ostatným a solidarity.“

Poslednou témou, ku ktorej sa Svätá stolica v oblasti ľudských práv na pôde OSN vyjadrila, je medzikultúrny dialóg, pre ktorý základom je ľudská bytosť a dôstojnosť, vlastná všetkým mužom a ženám. Mons. Silvano Tomasi poukázal na to, že sústredenie sa na človeka nemôže byť ospravedlnením pre individualizmus. V tejto súvislosti sú povinnosti a zodpovednosť neoddeliteľné: „Ku každému právu patrí aj povinnosť. V tomto vzťahu a v úsilí o dosiahnutie spoločného blaha, sú komunity formované a chránené. Úlohou teda je poskytnúť vyhovujúce prostredie, kde by človek mohol rásť bez diskriminácie. Náboženská sloboda je v mnohých ohľadoch symbolom tohto typu prostredia, ktoré podporuje jednotlivcov, aj spoločenstvo,“ dodal Mons. Tomasi. –dj-