Atentáty, vraždy a prenasledovanie
kresťanov. Únosy kňazov a veriacich. Krajina, do ktorej sa dnes pozrieme je tiež známa
najstaršími mestami, ktoré vznikli pred vyše 5000 rokmi v oblasti medzi Tigrisom a
Eufratom. V Mekke na území Saudskej Arábie sa narodil prorok Mohamed, zakladateľ islamu
– náboženstva, ktoré sa rozšírilo po celej tejto oblasti. Krajina, ktorá má obrovské
zisky predajom ropy, ale ktorú sužujú diktátorské režimy a politické nepokoje – Irak.
Stručná história krajiny
Veľký vplyv na
hospodársky rozvoj krajín okolo Perzského zálivu mal objav ropných ložísk. V roku
1991 spustošila krajinu vojna v Perzskom zálive, v ktorej bojovali vojská OSN proti
irackému agresorovi. Pozrime sa teraz na situáciu kresťanov v Iraku a snahy o mier,
ktoré pripomína aj Svätý Otec najmä pre každodenné vraždy desiatok ľudí každý deň
– medzi nimi najmä kresťanov, ktorí sú nútení k prestupu na islam a ktorí volajú o
pomoc.
Na konci 14. storočia siahali východné cirkvi v tejto oblasti až po
Čínu a Indiu. Boli tam asi dve stovky diecéz a stovky kláštorov. Neskôr bol Irak súčasťou
islamského impéria so sídlom v Bagdade. Vtedy sa začala násilná islamizácia kresťanov.
V roku 1939 ich žilo v Iraku asi stotisíc, pričom tvorili asi 6 % obyvateľstva – najmä
v mestách Mosul a Bagdad. Pred pádom režimu Saddáma Husajna ich bolo asi sedemstotisíc
– väčšina z nich patrila ku Chaldejskej katolíckej cirkvi. Tá mala patriarchát v Bagdade
a bola rozdelená na 8 diecéz so svojim kňazským seminárom. Vďaka neistote a chudobe
začali v 80. rokoch irackí kresťania emigrovať na sever. Počiatok tejto situácie treba
hľadať v konfliktoch krajiny s Iránom. Dôvod bol ovládnutie ropných polí na juhu krajiny
a získanie nadvlády v oblasti.
Rok 1990 a situáciu v Kuvajte odsúdil pre porušenie
Charty OSN celý svet, dokonca aj Saudská Arábia. Nastala tak príležitosť na zvrhnutie
vlády Saddáma Husajna, ale bol tu tiež strach z iránskych fundamentalistov. Obeťami
týchto nepokojov sa stali kresťania, po vojne v Perzskom zálive ich krajinu opustilo
asi 250 tisíc. Teroristický útok na USA si vyžiadal vojnu v Afganistane. Irak sa zbavil
diktátora, ktorý bol zodpovedný za vraždenie, ale výsledkom boli tisícky obetí atentátov,
ktoré pokračujú až dodnes. Kresťania utekajú a opúšťajú svoje domovy v obavách o životy
svojich blízkych. V októbri v roku 2004 zaútočili islamskí teroristi na viaceré kresťanské
kostoly. V januári 2006 pri útoku na sakrálne miesta zomrelo 16 ľudí. O ťažkej situácii
v Iraku hovorí pri každej príležitosti aj pápež Benedikt XVI. a napríklad v septembri
minulého roka o nej hovorili aj mladí kresťania v oblasti. Asi 300 z nich, z rôznych
častí irackého Kurdistanu sa zišlo na stretnutí so svojím biskupom a kňazmi diecézy.
Uvažovali spolu o aktuálnom význame misie Cirkvi vo svete a tiež Iraku, tak utrápeného
terorizmom a násilnosťami. Domov sa podľa slov Mons. Rabbana Al-Qasa vrátili plní
radosti a nádeje keď hovorili: “Bol to veľmi emotívny deň, stretli sme sa v starobylom
kostole Sultana Mahadokht.”Účelom stretnutia bolo najmä ponoriť
sa do tajomstva Katolíckej cirkvi a jej misie vo svete tak, aby mladí vedeli čeliť
ťažkostiam, ktoré zažívajú v Iraku. “Mladí počuli hlas Cirkvi, Kristovej nevesty
- hlas, ktorý ich žiada o rozširovanie Jeho lásky do celého islamského sveta, v ktorom
žijú a ich svedectvom vzbudzovať nádej aj v ich drahých, ktorí ušli do Kurdistanu,”
dodal Mons. Al-Qas.
Irak a pápež Benedikt XVI.
Výzvu
pápeža Benedikta XVI. Iraku sme počuli aj začiatkom februára tohto roka keď po modlitbe
Anjel Pána povedal: Zlo, ktoré prináša so sebou bolesť, zdá sa, že nepozná limity
v Iraku. Zdvíham opäť svoj hlas a zasadzujem sa za tento národ, ktorý je tak ťažko
skúšaný a zároveň pre neho vyprosujem Boží pokoj. Výzvy Svätého Otca však nie
vždy nachádzajú želanú odozvu. Už začiatkom marca svetom obleteli správy o osude Paulosa
Faraja Rahhoa, chaldejského arcibiskupa Mosulu v Iraku, ktorého uniesli 29. februára
počas krížovej cesty. Skupina, ktorá zadržiavala arcibiskupa vytrvalo neposkytla dôkazy
o tom, že je v poriadku. Starosti o 67-ročného arcibiskupa rástli až nastalo ticho... Iracká
cirkev „hlboko trpí temnotou a tichom“, ktoré panovali nad únosom chaldejského
arcibiskupa Mosulu – ani 12 dní po únose nebol známy jeho zdravotný stav a podmienky,
v ktorých ho zadržiavali. Smutná správa prišla definitívne 13. marca – chaldejský
arcibiskup Mosulu Mons. Paulos Faraj Rahho je mŕtvy. Šokujúca správa prišla z Mosulu,
kde našli jeho telo. Pri únose boli zabití aj jeho dvaja strážcovia a šofér. V
súvislosti s úmrtím zaslal Svätý Otec chaldejskému patriarchovi kardinálovi Emmanuelovi
III. Dellymu sústrastný telegram. Ako v ňom Benedikt XVI. uviedol “môžeme len dúfať,
že táto tragická udalosť bude impulzom pre každého, zvlášť pre medzinárodné spoločenstvo,
aby opätovne a s väčšou silou pracovalo na zmierení trýznenej krajiny”. Pápežove
slová boli vyjadrené v stanovisku, vydanom hovorcom Svätej stolice pátrom Federicom
Lombardim, ktorý pre médiá dodal, že “to najabsurdnejšie násilie neustále zmieta
irackým národom, zvlášť malou kresťanskou komunitou, ku ktorej má pápež a my
všetci zvlášť blízko prostredníctvom modlitby a solidarity v tomto čase nesmierneho
smútku”. „Musíte hľadať cestu pokoja“ – tieto slová adresoval potom
s plačom kardinál Emanuel III. Delly Iračanom počas zádušnej omše za mosulského arcibiskupa
a dodal: „Ľud Cirkvi by mal byť zdržanlivý a trpezlivý.“ Arcibiskupa Rahhoa označil
za „odvážneho, hlboko verného v službe Cirkvi. Svoj život strávil plnením svojich
úloh čestne a mierumilovne. Bol z tých, ktorí zomreli a preliali svoju krv
pre dobro služby.“ Účasť na smútku prejavil v mene pápeža Benedikta XVI. aj
vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone slovami: „Utrpenie kresťanov
je vážne a týmto neľudským činom dosiahli hranicu zúfalstva. Nádej je stále v Božej
pomoci a v hodnote krvi mučeníkov, ktorí sú vždy prameňom nových východísk a síl.“ Na konci marca sa potom kresťania v niektorých irackých mestách rozhodli zapojiť
do mierových pochodov. Tak sa rozhodli vyjadriť svoj záujem za spravodlivé prešetrenie
v prípade chaldejského arcibiskupa. Ninivská biskupská rada vyzvala veriacich, aby
nabrali odvahu a každý deň kráčali po uliciach miest s portrétmi arcibiskupa Rahhoa,
otca Ragheeda a otca Isandara, ktorí boli zabití počas uplynulých troch rokov islamskými
teroristami. Výzva biskupov cituje slová jednej z posledných Rahoových homílií: „Sme
Iračania, chceme vytvoriť mier, budovať Irak; Irak je náš; sme za Irak. Zostávame
tu, nemáme nepriateľov, necítime nenávisť k nikomu.“ Netrvalo dlho
a vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone zaslal v mene Svätého otca
ďalší sústrastný telegram – tentoraz pre zavraždenie irackého kňaza Sýrsko - pravoslávnej
cirkvi Jousefa Adela Abudiho. Incident sa stal minulý týždeň vo štvrtok v Bagdade.
Kňaz bol riaditeľom integrovanej školy, ktorú navštevovali kresťania i moslimovia
oboch pohlaví. Podľa agentúry AsiaNews bol na otca Adela vyvíjaný tlak, aby rezignoval
na post riaditeľa hrozbami a vydieraním. Smútok nad udalosťou vyjadril aj vyjadril
pre Vatikánsky rozhlas aj bagdadský arcibiskup Jean Benjamin Sleiman. Podľa neho mnohé
z výziev Benedikta XVI. za mier v Iraku sú ignorované. „Niektorých nezaujíma názor
Svätého otca a tak využívajú všetky spôsoby a nástroje aby umlčali alebo zjednodušili
jeho vyjadrenia“, hovorí arcibiskup a dodáva: „Nepripúšťajú, že tento
hlas múdrosti a lásky je pre všetkých, nielen pre kresťanov.“ Smutné
rozprávanie o irackej krajine ukončíme slovami Benedikta XVI. keď sa prihováral latinským
biskupom arabského regiónu. Hovoril o dôležitej úlohe, ktorú pri budovaní pokoja zohrávajú
predstavitelia Katolíckej cirkvi v arabských krajinách.
„Vo vašom regióne,
kde sa prejavujú neutíchajúce násilie, neistota a nenávisť, je spolužitie niekedy
ťažké a to plodí obavy o vaše spoločenstvá. Vytvára to veľké výzvy pre pastoračnú
službu a povzbudzuje k posilňovaniu viery u veriacich a ich zmyslu pre bratstvo, aby
všetci mohli žiť v nádeji, založenej na istote, že Pán nikdy nezabúda na tých, ktorí
sa k nemu obracajú a on sám je našou pravou nádejou, na základe ktorej môžeme čeliť
našej súčasnosti (Spe salvi 1). Pozývam vás, aby ste boli blízko ľuďom, zvereným vašej
službe, podporovali ich v skúškach a ohlasovali im cestu pravej vernosti evanjeliu.
Aby všetci v ťažkých situáciách, ktoré ich stretávajú, mali silu a odvahu žiť rýdze
svedectvo Kristovej lásky.“ -sg-