2008-04-07 17:21:30

Cirkev a svet: Smutné správy o kresťanoch v Iraku


RealAudioMP3 Atentáty, vraždy a prenasledovanie kresťanov. Únosy kňazov a veriacich. Krajina, do ktorej sa dnes pozrieme je tiež známa najstaršími mestami, ktoré vznikli pred vyše 5000 rokmi v oblasti medzi Tigrisom a Eufratom. V Mekke na území Saudskej Arábie sa narodil prorok Mohamed, zakladateľ islamu – náboženstva, ktoré sa rozšírilo po celej tejto oblasti. Krajina, ktorá má obrovské zisky predajom ropy, ale ktorú sužujú diktátorské režimy a politické nepokoje – Irak.

Stručná história krajiny

Veľký vplyv na hospodársky rozvoj krajín okolo Perzského zálivu mal objav ropných ložísk. V roku 1991 spustošila krajinu vojna v Perzskom zálive, v ktorej bojovali vojská OSN proti irackému agresorovi. Pozrime sa teraz na situáciu kresťanov v Iraku a snahy o mier, ktoré pripomína aj Svätý Otec najmä pre každodenné vraždy desiatok ľudí každý deň – medzi nimi najmä kresťanov, ktorí sú nútení k prestupu na islam a ktorí volajú o pomoc.

Na konci 14. storočia siahali východné cirkvi v tejto oblasti až po Čínu a Indiu. Boli tam asi dve stovky diecéz a stovky kláštorov. Neskôr bol Irak súčasťou islamského impéria so sídlom v Bagdade. Vtedy sa začala násilná islamizácia kresťanov. V roku 1939 ich žilo v Iraku asi stotisíc, pričom tvorili asi 6 % obyvateľstva – najmä v mestách Mosul a Bagdad. Pred pádom režimu Saddáma Husajna ich bolo asi sedemstotisíc – väčšina z nich patrila ku Chaldejskej katolíckej cirkvi. Tá mala patriarchát v Bagdade a bola rozdelená na 8 diecéz so svojim kňazským seminárom. Vďaka neistote a chudobe začali v 80. rokoch irackí kresťania emigrovať na sever. Počiatok tejto situácie treba hľadať v konfliktoch krajiny s Iránom. Dôvod bol ovládnutie ropných polí na juhu krajiny a získanie nadvlády v oblasti.

Rok 1990 a situáciu v Kuvajte odsúdil pre porušenie Charty OSN celý svet, dokonca aj Saudská Arábia. Nastala tak príležitosť na zvrhnutie vlády Saddáma Husajna, ale bol tu tiež strach z iránskych fundamentalistov. Obeťami týchto nepokojov sa stali kresťania, po vojne v Perzskom zálive ich krajinu opustilo asi 250 tisíc. Teroristický útok na USA si vyžiadal vojnu v Afganistane. Irak sa zbavil diktátora, ktorý bol zodpovedný za vraždenie, ale výsledkom boli tisícky obetí atentátov, ktoré pokračujú až dodnes. Kresťania utekajú a opúšťajú svoje domovy v obavách o životy svojich blízkych. V októbri v roku 2004 zaútočili islamskí teroristi na viaceré kresťanské kostoly. V januári 2006 pri útoku na sakrálne miesta zomrelo 16 ľudí. O ťažkej situácii v Iraku hovorí pri každej príležitosti aj pápež Benedikt XVI. a napríklad v septembri minulého roka o nej hovorili aj mladí kresťania v oblasti. Asi 300 z nich, z rôznych častí irackého Kurdistanu sa zišlo na stretnutí so svojím biskupom a kňazmi diecézy. Uvažovali spolu o aktuálnom význame misie Cirkvi vo svete a tiež Iraku, tak utrápeného terorizmom a násilnosťami. Domov sa podľa slov Mons. Rabbana Al-Qasa vrátili plní radosti a nádeje keď hovorili: “Bol to veľmi emotívny deň, stretli sme sa v starobylom kostole Sultana Mahadokht.” Účelom stretnutia bolo najmä ponoriť sa do tajomstva Katolíckej cirkvi a jej misie vo svete tak, aby mladí vedeli čeliť ťažkostiam, ktoré zažívajú v Iraku.
“Mladí počuli hlas Cirkvi, Kristovej nevesty - hlas, ktorý ich žiada o rozširovanie Jeho lásky do celého islamského sveta, v ktorom žijú a ich svedectvom vzbudzovať nádej aj v ich drahých, ktorí ušli do Kurdistanu,” dodal Mons. Al-Qas.

Irak a pápež Benedikt XVI.

Výzvu pápeža Benedikta XVI. Iraku sme počuli aj začiatkom februára tohto roka keď po modlitbe Anjel Pána povedal:
Zlo, ktoré prináša so sebou bolesť, zdá sa, že nepozná limity v Iraku. Zdvíham opäť svoj hlas a zasadzujem sa za tento národ, ktorý je tak ťažko skúšaný a zároveň pre neho vyprosujem Boží pokoj.
Výzvy Svätého Otca však nie vždy nachádzajú želanú odozvu. Už začiatkom marca svetom obleteli správy o osude Paulosa Faraja Rahhoa, chaldejského arcibiskupa Mosulu v Iraku, ktorého uniesli 29. februára počas krížovej cesty. Skupina, ktorá zadržiavala arcibiskupa vytrvalo neposkytla dôkazy o tom, že je v poriadku. Starosti o 67-ročného arcibiskupa rástli až nastalo ticho...
Iracká cirkev „hlboko trpí temnotou a tichom“, ktoré panovali nad únosom chaldejského arcibiskupa Mosulu – ani 12 dní po únose nebol známy jeho zdravotný stav a podmienky, v ktorých ho zadržiavali. Smutná správa prišla definitívne 13. marca – chaldejský arcibiskup Mosulu Mons. Paulos Faraj Rahho je mŕtvy. Šokujúca správa prišla z Mosulu, kde našli jeho telo. Pri únose boli zabití aj jeho dvaja strážcovia a šofér.
V súvislosti s úmrtím zaslal Svätý Otec chaldejskému patriarchovi kardinálovi Emmanuelovi III. Dellymu sústrastný telegram. Ako v ňom Benedikt XVI. uviedol “môžeme len dúfať, že táto tragická udalosť bude impulzom pre každého, zvlášť pre medzinárodné spoločenstvo, aby opätovne a s väčšou silou pracovalo na zmierení trýznenej krajiny”. Pápežove slová boli vyjadrené v stanovisku, vydanom hovorcom Svätej stolice pátrom Federicom Lombardim, ktorý pre médiá dodal, že “to najabsurdnejšie násilie neustále zmieta irackým národom, zvlášť malou kresťanskou komunitou, ku ktorej má pápež a my všetci zvlášť blízko prostredníctvom modlitby a solidarity v tomto čase nesmierneho smútku”.
„Musíte hľadať cestu pokoja“ – tieto slová adresoval potom s plačom kardinál Emanuel III. Delly Iračanom počas zádušnej omše za mosulského arcibiskupa a dodal: „Ľud Cirkvi by mal byť zdržanlivý a trpezlivý.“ Arcibiskupa Rahhoa označil za „odvážneho, hlboko verného v službe Cirkvi. Svoj život strávil plnením svojich úloh čestne a mierumilovne. Bol z tých, ktorí zomreli a preliali svoju krv pre dobro služby.“
Účasť na smútku prejavil v mene pápeža Benedikta XVI. aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone slovami: „Utrpenie kresťanov je vážne a týmto neľudským činom dosiahli hranicu zúfalstva. Nádej je stále v Božej pomoci a v hodnote krvi mučeníkov, ktorí sú vždy prameňom nových východísk a síl.“
Na konci marca sa potom kresťania v niektorých irackých mestách rozhodli zapojiť do mierových pochodov. Tak sa rozhodli vyjadriť svoj záujem za spravodlivé prešetrenie v prípade chaldejského arcibiskupa. Ninivská biskupská rada vyzvala veriacich, aby nabrali odvahu a každý deň kráčali po uliciach miest s portrétmi arcibiskupa Rahhoa, otca Ragheeda a otca Isandara, ktorí boli zabití počas uplynulých troch rokov islamskými teroristami. Výzva biskupov cituje slová jednej z posledných Rahoových homílií: „Sme Iračania, chceme vytvoriť mier, budovať Irak; Irak je náš; sme za Irak. Zostávame tu, nemáme nepriateľov, necítime nenávisť k nikomu.“
Netrvalo dlho a vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone zaslal v mene Svätého otca ďalší sústrastný telegram – tentoraz pre zavraždenie irackého kňaza Sýrsko - pravoslávnej cirkvi Jousefa Adela Abudiho. Incident sa stal minulý týždeň vo štvrtok v Bagdade.

Kňaz bol riaditeľom integrovanej školy, ktorú navštevovali kresťania i moslimovia oboch pohlaví. Podľa agentúry AsiaNews bol na otca Adela vyvíjaný tlak, aby rezignoval na post riaditeľa hrozbami a vydieraním.
Smútok nad udalosťou vyjadril aj vyjadril pre Vatikánsky rozhlas aj bagdadský arcibiskup Jean Benjamin Sleiman. Podľa neho mnohé z výziev Benedikta XVI. za mier v Iraku sú ignorované. „Niektorých nezaujíma názor Svätého otca a tak využívajú všetky spôsoby a nástroje aby umlčali alebo zjednodušili jeho vyjadrenia“, hovorí arcibiskup a dodáva: „Nepripúšťajú, že tento hlas múdrosti a lásky je pre všetkých, nielen pre kresťanov.“  
Smutné rozprávanie o irackej krajine ukončíme slovami Benedikta XVI. keď sa prihováral latinským biskupom arabského regiónu. Hovoril o dôležitej úlohe, ktorú pri budovaní pokoja zohrávajú predstavitelia Katolíckej cirkvi v arabských krajinách.

„Vo vašom regióne, kde sa prejavujú neutíchajúce násilie, neistota a nenávisť, je spolužitie niekedy ťažké a to plodí obavy o vaše spoločenstvá. Vytvára to veľké výzvy pre pastoračnú službu a povzbudzuje k posilňovaniu viery u veriacich a ich zmyslu pre bratstvo, aby všetci mohli žiť v nádeji, založenej na istote, že Pán nikdy nezabúda na tých, ktorí sa k nemu obracajú a on sám je našou pravou nádejou, na základe ktorej môžeme čeliť našej súčasnosti (Spe salvi 1). Pozývam vás, aby ste boli blízko ľuďom, zvereným vašej službe, podporovali ich v skúškach a ohlasovali im cestu pravej vernosti evanjeliu. Aby všetci v ťažkých situáciách, ktoré ich stretávajú, mali silu a odvahu žiť rýdze svedectvo Kristovej lásky.“ -sg-







All the contents on this site are copyrighted ©.