Očami viery, vedy a kultúry: Dialóg medzi moslimami a kresťanmi

„Cirkev sa s úctou díva i na moslimov, ktorí sa klaňajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, usilujú sa podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva.“ Tieto slová z vyhlásenia II. Vatikánskeho koncilu Nostra Aetate, ktoré je veľkou chartou islamsko-kresťanského dialógu uviedol pápež Benedikt XVI. už v septembri v roku 2006, krátko po začiatku svojho pontifikátu na stretnutí s diplomatmi a zástupcami 21 krajín s moslimskou väčšinou obyvateľstva. Svätý Otec vtedy dodal, že už od začiatku jeho pôsobenia na Petrovom stolci sa pozeral na dialóg v takejto perspektíve a želal si, aby sa mosty priateľstva s veriacimi všetkých náboženstiev upevňovali, osobitný dôraz pritom kládol na budovanie dialógu medzi moslimami a kresťanmi – a práve tejto téme sa budeme venovať počas nasledujúcich minút.

Ako už vtedy Svätý Otec povedal, dialóg s islamom sa nemôže obmedziť iba na jednotlivé situácie, ale je to životná potreba od ktorej závisí naša budúcnosť:
„Ako pokračovanie diela, ktoré začal môj predchodca, Ján Pavol II., si zo srdca želám, aby vzťahy oživované dôverou, ktoré sa vytvorili medzi kresťanmi a moslimami pred mnohými rokmi, nielen pokračovali, ale rozvíjali sa v duchu úprimného a rešpektujúceho dialógu, dialógu založeného na stále autentickejšom vzájomnom poznaní, ktoré s radosťou uznáva spoločné náboženské hodnoty a s čestnosťou rešpektuje ich rozdiely. Kresťania a moslimovia sa musia naučiť pracovať spoločne. Je tiež povinnosťou nás, náboženských predstaviteľov a politikov, aby sme ľudí viedli k takémuto konaniu“.

Povedzme si pár slov o Islame. Vznikol v Arábii na začiatku 7. storočia a v arabčine toto slovo označuje podriadenie sa Božej vôli a moslimovia sa tejto vôli podriaďujú. Zakladateľom náboženstva bol prorok Mohamed, ktorý sa pokladal za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Krista. Postupne oboznamoval svojich stúpencov so svojím učením, ktoré pokladal za Božie zjavenie. Neskôr sa zapísalo na pergamen, ťavie kosti a ploské kamene. Tieto texty tvoria spolu korán – po arabsky čítanie. Podľa poslednej štatistiky Vatikánskej ročenky je moslimov na svete už viac ako katolíkov – moslimov je 19,2 % a katolíkov 17,4 %. Ak ale vezmeme do úvahy všetkých kresťanov – anglikánov, protestantov či ortodoxných, tak ich je spolu až 33 %, teda kresťanov je na svete stále väčšina. Ako uviedol vatikánsky denník L´Osservatore romano, zatiaľ čo islamské rodiny majú viac detí, kresťanské ich majú stále menej – dôvodom je teda aj demografický vývoj vo svete.

Vráťme sa teraz o niekoľko rokov dopredu, v marci snahy o vzájomný dialóg pokračovali - vo Vatikáne sa konalo zasadnutie moslimskej delegácie Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg – s významnými osobnosťami moslimského sveta a pápeža Benedikta XVI a hovorilo sa o liste 138 moslimských osobností, ktorý otvára zaujímavé perspektívy pre riešenia do budúcnosti. Píše sa v ňom napríklad, že konkrétnym vyjadrením lásky k blížnemu je rešpekt k jeho právu na náboženskú slobodu – čo je vzácna téma vzhľadom na kresťanské komunity v moslimských krajinách, ktoré často len veľmi zriedka pozorujú uznanie tohto práva. Na list reagovala aj Svetová rada cirkví, ktorá navrhla vytvorenie kresťansko–moslimskej pracovnej skupiny. Dokument rady má názov „Naučiť sa spoločne hľadať lásku“. Podľa rady je totiž list 138 moslimov styčným bodom obidvoch náboženstiev a má sa stať východiskom pri hľadaní ďalších hodnôt – jedným z cieľov je aj vytvorenie skupiny, ktorá sa zameria na vzájomný dialóg.

Na konci marca sa začali objavovať hlasy o „znepokojujúcich otázkach“. Stalo sa tak na margo krstu pôvodne moslimského novinára Magdiho Allama, ktorého pokrstil pápež Benedikt XVI. počas Veľkonočnej vigílie Vzkriesenia Pána. Novinár túžil po verejnej konverzii, aby tak povzbudil ďalších niekdajších moslimov nebáť sa žiť svoju novú kresťanskú vieru. Moslimskí učenci, ktorí nedávno iniciovali nový dialóg s Vatikánom, na margo krstu Allama, uviedli, že vyvoláva znepokojujúce otázky.
Ich hovorca Aref Ali Nayed konštatoval, že konverzia je súkromná záležitosť a príliš verejný spôsob, akým sa to stalo v Allamovom prípade, sa javí ako „úmyselný a provokatívny.“ Vatikánsky denník L´Osservatore Romano uviedol, že Allamovo rozhodnutie byť pokrstený a rozhodnutie Vatikánu umožniť mu to počas slávenia, ktorému predsedal pápež, so sebou nenieslo žiadny „nepriateľský zámer voči veľkému náboženstvu, akým je islam." Na krst reagovali potom médiá z celého sveta a upozorňovali na bezpečnostné riziká týkajúce sa pápeža a kresťanov žijúcich v niektorých moslimských krajinách, kde prestup moslima na iné náboženstvo môže vyvolať veľmi veľké napätie.
Na slová, ktoré sa začali ozývať reagovala aj Svätá stolica. Hovorca Svätej stolice vyzval všetky strany, aby sa snažili vyhnúť nedorozumeniam pre chybnú interpretáciu udalostí a dodal: Svätý Otec rešpektuje a chápe konverziu Magdiho Allama ako výraz hlbokého osobného hľadania a jeho prijatím do Katolíckej cirkvi nijako nehodnotí jeho osobné názory novinára. Čo sa týka vzťahov medzi kresťanmi a moslimami, Svätá stolica vyzdvihuje zo strany moslimov predovšetkým odhodlanosť pokračovať v začatom dialógu s kresťanmi. Vatikán privítal otvorenosť a stabilnú spoluprácu v ostatnom období. Z katolíckej strany je to podľa neho najmä úloha Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, aby sa tieto rozhovory rozvíjali aj naďalej.
V tomto duchu hovoril aj predstaviteľ Pápežskej rady pre rodinu Gianfranco Grieco. Ten označil ako „zaujímavú“ myšlienku saudskoarabského kráľa Abdullaha Aziza iniciovať dialóg s moslimami, kresťanmi a židmi o ochrane rodiny, morálnych hodnôt a dôležitosti náboženstva. Aj napriek tomu, že Saudská Arábia je prísne islamskou krajinou, kde verejné praktizovanie iného náboženstva je ilegálne, kráľ Abdullah vyhlásil, že sa zhováral s moslimskými náboženskými predstaviteľmi o možnosti pozvať „všetky náboženstvá k stretnutiu s ich bratmi, poctivo a úprimne, keďže všetci veríme v toho istého Boha“, aby prediskutovali „krízu, ktorou ľudstvo v súčasnosti trpí.“ Inštitúcia rodiny „slabne a rozkladá sa,“ nedostatok viery a praktizovania náboženstva sa rozširuje a „takisto chýba etika, lojálnosť a úprimnosť,“ dodal Gianfranco Grieco.
Naše rozprávanie o dialógu medzi moslimským a kresťanským svetom ukončíme slovami apoštolského nuncia v Egypte a delegáta Svätej stolice pri Lige arabských štátov arcibiskupa Michaela Fitzgeralda, ktorý povedal, že katolíci a moslimovia sa musia naučiť viac o sebe navzájom, ak chcú spolu lepšie vychádzať:
„Vieme, že medzi moslimami a kresťanmi sú určité zhodné body, aj keď to určite nie je spoločná viera v Krista,“ konštatoval Mons. Fitzgerald a zdôraznil, že „musíme rešpektovať odlišnosti a zároveň nájsť oblasti, v rámci ktorých by bolo možné spolupracovať a navzájom si pomáhať.“ -sg-