Cirkev a svet: Azerbajdžan

V prvej polovici marca kroky vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho smerovali do dvoch ázijských krajín, ktoré ešte donedávna boli súčasťou Zväzu sovietskych socialistických republík – Arménska a Azerbajdžanu. Táto cesta sa uskutočnila na pozvanie ich štátnych a duchovných predstaviteľov. V Azerbajdžane, kam sa pozrieme s našou rubrikou v priebehu nasledujúcich minút, žije okolo 8,5 milióna obyvateľov. Z nich sa viac ako 90 % hlási k moslimskému vierovyznaniu. Okrem toho tu žije kresťanská menšina, ktorá patrí k Arménskej apoštolskej cirkvi, alebo Ruskej pravoslávnej cirkvi. Malá katolícka komunita žije takmer výlučne v hlavnom meste, kde kardinál Bertone počas svojej návštevy posvätil nový katolícky kostol, postavený na pozemku, ktorý pápežovi Jánovi Pavlovi II. daroval vtedajší moslimský prezident Hejda Alijev, otec terajšej hlavy štátu. Za zmienku určite stojí, že predstaveným misie „sui iuris“ v Azerbajdžane a zároveň farárom v Baku je slovenský salezián Ján Čapla.
hudba
Názov Azerbajdžan znamená "krajina ohňa". V 13. storočí na jeho územie prišli Mongoli, neskôr Peržania, Rusi a Turci. Mali v úmysle získať kontrolu nad hlavnými obchodnými cestami medzi Európou a Áziou, ktoré viedli cez Azerbajdžan. V 19. storočí sa krajina stala súčasťou Ruskej ríše a nakrátko – v roku 1918 - dosiahla nezávislosť. Už v roku 1920 ju však ukončil vpád Ruskej armády. A tak zostala súčasťou komunistického štátu až do roku 1991. Napriek jej značnému ropnému bohatstvu – v 80. rokoch 19. storočia patrila na svete medzi prvé veľké oblasti ťažby ropy, bolo ťažké dosiahnuť hospodársky rozvoj. Dnes je Azerbajdžan obeťou územných sporov, ktorých ohniskom je Náhorný Karabach obývaný Arménmi. Napriek prímeriu z roku 1994 konflikt pokračuje. Počas neho stratil Azerbajdžan 16% územia (vrátane už spomenutého Náhorného Karabachu) a musel prijať približne 850.000 utečencov z okupovaných území.
V roku 1993 Azerbajdžan nadviazal diplomatické styky s Vatikánom. Apoštolský nuncius akreditovaný pri vláde v Baku – arcibiskup Claudio Gugerotti – úraduje v hlavnom gruzínskom meste Tbilisi. V roku 2002 túto bývalú sovietsku republiku navštívil pápež Ján Pavol II. Zatiaľ posledný takýto prejav záujmu o Azerbajdžan Svätá stolica preukázala v podobe nedávnej návštevy vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho, ktorý pre Vatikánsky rozhlas takto zhodnotil spolužitie medzi príslušníkmi jednotlivých náboženstiev:

„Videl som v Azerbajdžane úctu, ktorej sa tešia malé cirkvi – ruská pravoslávna a Katolícka cirkev. Ide o približne štyri stovky katolíckych veriacich. Je to vzor spolužitia, pretože napríklad moslimský šejk ponúkol pozemok pre postavenie kostola pre katolícku komunitu, ktorú komunistický režim veľmi prenasledoval. Je to znamenie, ktoré svedčí o rešpekte k ostatným náboženstvám. Je tu uznávaný všeobecný prínos náboženstva pre rozvoj a mierové spolužitie v spoločnosti. Z tohto pohľadu sa mi zdá, že je to napodobiteľný model, takpovediac ukážkový. Nejde iba o toleranciu v bežnom zmysle, pretože tolerancia môže mať aj negatívnu konotáciu, pokiaľ je postoj vynútený. Mám na mysli toleranciu pozitívnu, ktorá pomáha ostatným náboženstvá vyjadriť sa aj verejne, ako sa to stalo v Azerbajdžane postavením kostola, a tiež aktivitami Katolíckej cirkvi na spoločenskom pozadí. Videl som napríklad komunitu sestier Matky Terezy, ktoré tu vytvorili centrum pomoci pre ľudí bez domova. Sestry sú tu prijímané a rešpektované – ako autoritami, tak aj ľudom tejto krajiny.“
Kardinál Bertone reagoval aj na otázku, aké perspektívy do budúcnosti má 400-členná katolícka komunita v krajine:

„Je to spoločenstvo, ktoré svoju vieru žije intenzívne a modlí sa. Ide o ‛malé stádo‛, ktoré je však súčasťou početnej Katolíckej cirkvi a viaže ju puto k Svätej stolici, k morálnej autorite pápeža. Okrem toho je to komunita, ktorá šíri zvesť o Kristovi, samozrejme s ohľadom a rešpektom voči pravidlám života moslimov, ale ktorá si deň za dňom získava väčšie ocenenie a úctu. Snáď v budúcnosti bude narastať aj počet katolíkov. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť chvályhodné úsilie saleziánov zo Slovenska, ktorí sa starajú o túto komunitu.“

V čom môže takéto malé spoločenstvo inšpirovať krajiny, kde žije prevaha katolíkov a kde sa uchováva už dlhé obdobie kresťanská tradícia?

„Chudoba, charakterizujúca takéto malé komunity, ktoré nemajú cirkevnú štruktúru ako krajiny, kde kresťanstvo prebýva od počiatkov, spôsobuje, že im nechýba odvaha hlásiť sa verejne k svojej viere. Sú rešpektované aj preto, lebo sa vedia modliť. Rôzni ľudia, aj nekresťania a teda nepokrstení, sa niekedy zúčastňujú na ich modlitbových stretnutiach. Inšpiráciou pre tradičné kresťanské krajiny je, aby sa nebáli dávať najavo svoju identitu, ale zároveň je potrebné mať veľkú úctu voči ostatným náboženstvám v zmysle dialógu a spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o základné hodnoty ľudského spolužitia.“
hudba
Vatikánsky štátny sekretár sa v hlavnom meste Azerbajdžanu počas svojej návštevy stretol s moslimskými predstaviteľmi. Počas rozhovoru zdôraznil, že „náboženstvo nesmie byť nikdy používané k roznecovaniu konfliktov a konfrontácií.“ Kardinál Bertone prijal pozvanie šejka Allanshukura Pahsazademu a v príhovore, ktorý pri tejto príležitosti predniesol, sa vyjadril s veľkým uznaním o náboženskej tolerancii, ktorá v Azerbajdžane panuje aj osobnou zásluhou jeho hostiteľa, ktorý je najvyšším predstaviteľom moslimov v tejto krajine. Ako uviedol, „apoštolský stolec je nablízku všetkým, ktorí vo svete pestujú skutočné porozumenie a pokojné spolužitie príslušníkov rôznych náboženstiev v duchu vzájomnej úcty.“ Zároveň vyjadril presvedčenie, že náboženská tolerancia je najlepším spôsobom, ako zaistiť svetu blahobyt za pomoci spoločného nasadenia predstaviteľov rôznych vierovyznaní. Kardinál Bertone navštívil aj miestnu pravoslávnu katedrálu a stretol sa s biskupom Baku Alexandrom. Pri tejto príležitosti vyzval k spoločnému svedectvu o Bohu, ktorý je láska, „aby čo najskôr mohlo dôjsť k jednote viery a viditeľnému vyjadreniu jednoty Cirkvi“. –dj-