Očami viery vedy a kultúry: Veľká noc, najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka

Milí poslucháči, dnes sa v našej rubrike bližšie pozrieme na najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka, keď si kresťania na celom svete pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista – sviatky, ktoré prežívame v týchto dňoch – Veľkú noc a niektoré myšlienky pápežov súvisiace s týmto sviatkom, ktorý pripadá vždy na prvú jarnú nedeľu a nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

V tomto období prežívame osemdňovú oktávu Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva , čo je prvá nedeľa po Veľkej noci. V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theodosius Veľký vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, tj. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike. Veľkonočné obdobie – teda obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.


Názov „Veľká noc“ pochádza z čias židovského otroctva v starovekom Egypte a ide o symboliku prechodu z otroctva do slobody, ktorá sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Vo Veľkom týždni slávi Rímskokatolícka cirkev tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa aj tento rok začal Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána, Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.
 
„Zobuď sa ty čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti“, hovorí starý krstný chválospev (5, 14). „Prebuď sa ty, čo spíš a Kristus ťa osvieti“, hovorí dnes Cirkev nám všetkým: prebuďme sa z nášho malátneho kresťanstva ktorému chýba optimizmus, povstaňme a nasledujme Krista, ktorý je prvé svetlo a pravý život.“ – týmito slovami sa veriacim prihovoril pápež Benedikt XVI. ešte ako kardinál Ratzinger počas slávenia Veľkej noci.
Pripomeňme si teraz niektoré jeho myšlienky počas Veľkonočnej vigílie. V roku 2006 sa veriacim prihovoril takto:
 "Vy hľadáte Ježiša Krista, ukrižovaného. Vstal z mŕtvych, niet ho tu" (Mk 16, 6). Takto sa Boží posol, odetý svetlom, prihovára ženám, hľadajúcim v hrobe Ježišovo telo. To isté evanjelista zvestuje v tejto svätej noci i nám: Ježiš nie je osobnosťou z minulosti. On žije, a ako taký kráča pred nami; volá nás, aby sme nasledovali Jeho, ktorý žije, a tak našli i my cestu skutočného života.
"Vstal z mŕtvych... Niet ho tu". Ja žijem a aj vy budete žiť – hovorí Ježiš v Jánovom evanjeliu (14, 19) svojím učeníkom, a teda aj nám. Budeme žiť z existenciálneho spoločenstva s ním, cez ponorenie sa do neho, ktorý je život sám. Život večný, blaženú nesmrteľnosť – to všetko nemáme zo seba a ani v nás samých, to všetko máme prostredníctvom jedného vzťahu – prostredníctvom spoločenstva s tým, ktorý je Pravda a Láska, a teda je večný, a teda je Boh sám. Jednoduchá nezničiteľnosť duše by sama osebe ešte nedokázala naplniť zmyslom večný život, spraviť ho životom v najplnšom zmysle. Taký život dostávame ako milovaní, milovaní tým, ktorý sám je život. Dostávame ho zo „spolu-žitia“ a „spolu-milovania“ s ním. „ja, ale nie viac ja“: toto je cesta kríža, cesta, čo „prekrižuje“ existenciu uzavretú do vlastného „ja“, otvárajúc práve tak cestu k pravej a trvalej radosti.“
V januári 2001, v 23. roku svojho pontifikátu sa nad smrťou a zmŕtvychvstaním zamyslel v apoštolskom liste millenio ineunte pápež Ján Pavol II. „Nevieme”, aké udalosti nám prinesie tisícročie, ktoré sa práve začína, ale vieme s istotou, že ostane pevne v rukách Krista, Kráľa kráľov a Pána pánov“ (por. Zjv 19,16). Skrze Eucharistiu je vo svete prítomný Ten, ktorý svojim učením a životom raz navždy zvíťazil nad násilím a smrťou. Eucharistia je sviatosť nenásilia. Vďaka nej jednoznačné Božie Nie násiliu, vyslovené na Kríži, platí po všetky stáročia. Zároveň je však Božím Áno nevinným obetiam. Je miestom, kde každý deň vylievaná krv sa zjednocuje s tou, ktorú vylial Kristus, a je to jeho hlas, čo volá k Bohu mocnejšie ako hlas Ábela. (por. Hebr 12,14) Pokora Ježiša neospravedlňuje nenávisť a násilie, ktoré sa pácha na jeho osobe, na symboloch kríža v školách, i na kresťanoch všetkých čias, ktorí sa zriekli možnosti násilím odpovedať na násilie. Náboženská neznášanlivosť najmä na Západe prerastá často až v netoleranciu voči kresťanstvu. Tajomstvo, ktoré dnes slávime, nám zakazuje nanovo postaviť múry, ktoré by nás oddeľovali od modernej spoločnosti. Hádam by sme mali napodobňovať nášho Majstra a jednoducho hovoriť: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Odpusť im i nám, pretože iste aj kvôli našim hriechom, súčasným i minulým, znevažujú Kristovo meno.“
 Posledné myšlienky k Veľkonočnej vigílii pápeža Jána Pavla II. odzneli počas Veľkej noci v marci 2005. Bolo to krátko pred jeho smrťou a obrady Veľkej noci sledoval Ján Pavol II. v televíznom prenose vo svojom byte. Veriacim sa však prihovoril prostredníctvom osobného listu, ktorý prečítal vtedy kardinál Ratzinger:
„Je skutočne neobyčajná táto noc v ktorej žiarivé svetlo zmŕtvychvstalého Krista víťazí definitívnym spôsobom nad mocnosťami temností zla a smrti a v srdciach veriacich zažína nádej a radosť. Najmilší, vedení liturgiou prosme Pána Ježiša aby svet uvidel a uznal, že vďaka jeho utrpeniu, smrti a vzkrieseniu sa opäť buduje to, čo bolo zničené, obnovuje sa čo zostarlo, a všetko sa vracia, ešte krajšie ako prv, do svojho pôvodného súladu. S veľkou láskou vyjadrujem svoje úprimné žičenia a uisťujem vás o mojej spomienke v modlitbe aby vzkriesený Pán daroval každému z vás, vašim rodinám a spoločenstvám veľkonočný dar svojho pokoja.“

Milí poslucháči, želáme vám, aby ste obdobie veľkej noci, ktoré potrvá až do Turíc – sviatku Zoslania Ducha Svätého prežili v radosti a jasaní. Nech sú všetky vaše dni ako jedna „veľká nedeľa“ – nedeľa vzkrieseného Pána. –sg-