Vatikán (19. marca, RV) - Pred začiatkom dnešnej generálnej audiencie sa pápež
v Bazilike sv. Petra stretol s približne 3500 mladými ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú na
41. stretnutí, organizovanom Inštitútom pre univerzitnú spoluprácu na tému „Byť,
ukázať sa, komunikovať – zábava a šťastie v multimediálnej spoločnosti“. Svätý
Otec ich povzbudil, aby svoju osobnú slobodu dávali do služby pravde: „Byť priateľmi
Krista a vydávať o ňom svedectvo, si vyžaduje silu ísť proti prúdu, majúc na pamäti
Pánove slová: ste vo svete, ale nie ste zo sveta (porov. Jn 15,19)“.
Pápež
označil mládež za kvas nádeje pre tento svet, ktorý dychtí po stretnutí s Ježišom
a pozval ju, aby menila sama seba prostredníctvom intenzívneho sviatostného života,
zvlášť prostredníctvom sviatosti zmierenia a účasti na slávení Eucharistie. Účastníci
stretnutia pochádzajú z 30 talianskych a vyše 200 zahraničných univerzít. Z baziliky
kroky Svätého Otca smerovali do Auly Pavla VI., kde sa pútnikom prihovoril: „Priblížili
sme sa k vigílii Veľkonočného Trojdnia. Nasledujúce tri dni sú obyčajne nazývané „sväté“,
pretože nám dovoľujú opätovne prežiť najdôležitejšiu udalosť nášho vykúpenia a zároveň
podstatu kresťanskej viery: umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tieto
tri dni môžeme považovať za jeden jediný deň: onz vytvárajú srdce a ohnisko celého
liturgického roka, ako aj života Cirkvi. Po dovŕšení pôstnej prípravy aj my vstupujeme
do udalostí, ktoré sám Ježiš prežil v Jeruzaleme. Chceme v nás opäť vzbudiť živú spomienku
na utrpenie, ktoré Pán pre nás vytrpel a pripraviť sa na radostné oslávenie „pravej
Paschy, ktorú Kristova krv zaodela slávou; Paschy, ktorou Cirkev oslavuje sviatok,
ktorý je základom všetkých ostatných sviatkov“, ako sa píše vo veľkonočnej
prefácii ambroziánskeho rítu“.
Ako uviedol Benedikt
XVI., zajtra – na Zelený štvrtok – si Cirkev pripomína Poslednú večeru, počas ktorej
Ježiš ustanovil sviatosť Eucharistie a kňazstva. V tú istú noc nám Ježiš zanechal
nové prikázanie – prikázanie vzájomnej lásky. Ešte pred samotným začiatkom Svätého
trojdnia, avšak už v blízkom vzťahu ku nemu, sa v každej diecéze zajtra ráno slávi
Missa chrismatis, v ktorej si biskup a kňazi obnovujú kňazské sľuby. Pri tejto príležitosti
bývajú aj požehnané oleje pre vysluhovanie sviatostí: olej katechumenov, olej, slúžiaci
k pomazaniu chorých, a svätá krizma. „Je to veľmi dôležitý okamih vživote
každého diecézneho spoločenstva, ktoré, zhromaždené okolo svojho pastiera, upevňuje
svoju jednotu a vernosť Kristovi, jedinému a večnému Veľkňazovi. Počas omše na pamiatku
Pánovej večere sa spomína na udalosť Poslednej večere, keď sa Kristus daroval nám
všetkým za pokrm spásy a závdavok nesmrteľnosti: týmto je mystérium Eucharistie, ktoré
je prameňom a vrcholom kresťanského života. V tejto sviatosti spásy Pán ponúkol a uskutočnil
pre všetkých, ktorí v neho veria, najintímnejšiu možnú jednotu medzi naším a jeho
životom.“ Prostredným dňom Veľkonočného trojdnia je Veľký piatok,
deň, v ktorý si pripomíname umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V tento deň
sa nikde na svete neslúži svätá omša, kresťania sa však zhromažďujú, aby meditovali
o veľkom mystériu zla a hriechu, ktoré sužujú ľudstvo. Po vypočutí si opisu Kristovho
umučenia z evanjelia komunita prosí za rôzne potreby Cirkvi a sveta, a klania sa svätému
krížu. Nakoniec prijíma Eucharistiu, uloženú k tejto príležitosti z omše Pánovej večere
z predchádzajúceho dňa. Ako jedno z ďalších pozvaní k meditácii o umučení a smrti
Vykupiteľa, a ako vyjadrenie lásky a účasti veriacich na Kristovom utrpení, kresťanská
tradícia vytvorila rôzne prejavy ľudovej zbožnosti.
Biela sobota je poznačená
hlbokým tichom. Kostoly nie sú ozdobené a nekonajú sa žiadne obrady. Zatiaľ, čo veriaci
očakávajú veľkú udalosť Vzkriesenia, zotrvávajú s Máriou v očakávaní, modlitbe a meditácii.
Ako uviedol Svätý Otec: „Je vskutku potrebný deň ticha na zamyslenie
sa nad realitou ľudského života, nad silami zla a veľkou silou dobra, prýštiacou z umučenia
a vzkriesenia Pána. V tento deň sa veľká dôležitosť prikladá pristúpeniu k sviatosti
zmierenia, ktorá je nevyhnutnou cestou k očisteniu srdca a k príprave na slávenie
Veľkej noci s obnoveným srdcom. Aspoň raz do roka potrebujeme toto vnútorné očistenie
a toto obnovenie seba samých. Táto sobota ticha, meditácie, odpustenia a zmierenia
nás privádza k Veľkonočnej vigílii, ktorá je začiatkom najdôležitejšej nedele histórie
– Veľkonočnej nedele Ježiša Krista.“ Cirkev sa v túto svätú noc
zhromažďuje okolo požehnaného ohňa a pomocou čítaní zo Starého a Nového zákona medituje
o prísľube definitívneho oslobodenia z otroctva hriechu a smrti. V temnote noci sa
od nového ohňa zapáli veľkonočná svieca, symbol Krista, ktorý slávne vstáva z mŕtvych.
Kristus, ktorý je svetlom ľudstva, rozptyľuje temnoty v srdciach a dušiach, a osvecuje
každého človeka, ktorý prichádza na svet. A zaznieva veľká veľkonočná radosť: Kristus
naozaj vstal a smrť nad ním nemá žiadnu moc. Svojou smrťou navždy porazil zlo a všetkým
ľuďom daroval Boží život. Podľa starodávnej tradície počas Veľkonočnej vigílie katechumeni
prijímajú krst, aby sa tak zvýraznila účasť každého kresťana na mystériu smrti a zmŕtvychvstania
Krista. Svätý Otec vyzval veriacich, aby obnovili svoje „áno“ Božej vôli, tak, ako
to urobil Ježiš svojou obetou na kríži.
Veľkonočné trojdnie nám ponúka mimoriadnu
možnosť prehĺbiť zmysel a rozpoznať hodnoty nášho kresťanského povolania, ktoré pramení
z veľkonočného mystéria. „Pripomínať si Kristove mystériá znamená aj
žiť v hlbokom a solidárnom priľnutí k dnešku, pretože
to, čo oslavujeme, je živá a aktuálna realita. Vložme teda do našej
modlitby dramatickosť udalostí a situácií, ktoré v tieto dni postihujú
toľkých našich bratov na celom svete. Vieme, že nenávisť, rozdelenie, násilie, nebudú
mať posledné slovo v udalostiach sveta. Nech tieto dni v nás vzbudia
veľkú nádej: ukrižovaný Kristus vstal zmŕtvych azvíťazil nad
svetom. Láska je silnejšia ako nenávisť. Pripojme sa teda k nej v tomto
zápase. Musíme znovu začať od Krista apracovať v jednote
s ním, aby sme vytvorili svet, založený na pokoji, spravodlivosti a láske. V tejto
snahe, ktorá sa týka nás všetkých, nechajme sa viesť Máriou, ktorá sprevádzala
Božie dieťa na jeho ceste utrpenia a kríža, a spolupracovala silou svojej
viery na uskutočnení jeho plánu spásy.“
Na záver
pápež Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie. –ľr,dj-