Generálna audiencia Benedikta XVI.: Veľká noc

Vatikán (19. marca, RV) - Pred začiatkom dnešnej generálnej audiencie sa pápež v Bazilike sv. Petra stretol s približne 3500 mladými ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú na 41. stretnutí, organizovanom Inštitútom pre univerzitnú spoluprácu na tému „Byť, ukázať sa, komunikovať – zábava a šťastie v multimediálnej spoločnosti“. Svätý Otec ich povzbudil, aby svoju osobnú slobodu dávali do služby pravde: „Byť priateľmi Krista a vydávať o ňom svedectvo, si vyžaduje silu ísť proti prúdu, majúc na pamäti Pánove slová: ste vo svete, ale nie ste zo sveta (porov. Jn 15,19)“.

Pápež označil mládež za kvas nádeje pre tento svet, ktorý dychtí po stretnutí s Ježišom a pozval ju, aby menila sama seba prostredníctvom intenzívneho sviatostného života, zvlášť prostredníctvom sviatosti zmierenia a účasti na slávení Eucharistie. Účastníci stretnutia pochádzajú z 30 talianskych a vyše 200 zahraničných univerzít. Z baziliky kroky Svätého Otca smerovali do Auly Pavla VI., kde sa pútnikom prihovoril:
„Priblížili sme sa k vigílii Veľkonočného Trojdnia. Nasledujúce tri dni sú obyčajne nazývané „sväté“, pretože nám dovoľujú opätovne prežiť najdôležitejšiu udalosť nášho vykúpenia a zároveň podstatu kresťanskej viery: umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tieto tri dni môžeme považovať za jeden jediný deň: onz vytvárajú srdce a ohnisko celého liturgického roka, ako aj života Cirkvi. Po dovŕšení pôstnej prípravy aj my vstupujeme do udalostí, ktoré sám Ježiš prežil v Jeruzaleme. Chceme v nás opäť vzbudiť živú spomienku na utrpenie, ktoré Pán pre nás vytrpel a pripraviť sa na radostné oslávenie „pravej Paschy, ktorú Kristova krv zaodela slávou; Paschy, ktorou Cirkev oslavuje sviatok, ktorý je základom všetkých ostatných sviatkov“, ako sa píše vo veľkonočnej prefácii ambroziánskeho rítu“.

 
Ako uviedol Benedikt XVI., zajtra – na Zelený štvrtok – si Cirkev pripomína Poslednú večeru, počas ktorej Ježiš ustanovil sviatosť Eucharistie a kňazstva. V tú istú noc nám Ježiš zanechal nové prikázanie – prikázanie vzájomnej lásky. Ešte pred samotným začiatkom Svätého trojdnia, avšak už v blízkom vzťahu ku nemu, sa v každej diecéze zajtra ráno slávi Missa chrismatis, v ktorej si biskup a kňazi obnovujú kňazské sľuby. Pri tejto príležitosti bývajú aj požehnané oleje pre vysluhovanie sviatostí: olej katechumenov, olej, slúžiaci k pomazaniu chorých, a svätá krizma.
„Je to veľmi dôležitý okamih v živote každého diecézneho spoločenstva, ktoré, zhromaždené okolo svojho pastiera, upevňuje svoju jednotu a vernosť Kristovi, jedinému a večnému Veľkňazovi. Počas omše na pamiatku Pánovej večere sa spomína na udalosť Poslednej večere, keď sa Kristus daroval nám všetkým za pokrm spásy a závdavok nesmrteľnosti: týmto je mystérium Eucharistie, ktoré je prameňom a vrcholom kresťanského života. V tejto sviatosti spásy Pán ponúkol a uskutočnil pre všetkých, ktorí v neho veria, najintímnejšiu možnú jednotu medzi naším a jeho životom.“
 
Prostredným dňom Veľkonočného trojdnia je Veľký piatok, deň, v ktorý si pripomíname umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V tento deň sa nikde na svete neslúži svätá omša, kresťania sa však zhromažďujú, aby meditovali o veľkom mystériu zla a hriechu, ktoré sužujú ľudstvo. Po vypočutí si opisu Kristovho umučenia z evanjelia komunita prosí za rôzne potreby Cirkvi a sveta, a klania sa svätému krížu. Nakoniec prijíma Eucharistiu, uloženú k tejto príležitosti z omše Pánovej večere z predchádzajúceho dňa. Ako jedno z ďalších pozvaní k meditácii o umučení a smrti Vykupiteľa, a ako vyjadrenie lásky a účasti veriacich na Kristovom utrpení, kresťanská tradícia vytvorila rôzne prejavy ľudovej zbožnosti.

Biela sobota je poznačená hlbokým tichom. Kostoly nie sú ozdobené a nekonajú sa žiadne obrady. Zatiaľ, čo veriaci očakávajú veľkú udalosť Vzkriesenia, zotrvávajú s Máriou v očakávaní, modlitbe a meditácii. Ako uviedol Svätý Otec:
„Je vskutku potrebný deň ticha na zamyslenie sa nad realitou ľudského života, nad silami zla a veľkou silou dobra, prýštiacou z umučenia a vzkriesenia Pána. V tento deň sa veľká dôležitosť prikladá pristúpeniu k sviatosti zmierenia, ktorá je nevyhnutnou cestou k očisteniu srdca a k príprave na slávenie Veľkej noci s obnoveným srdcom. Aspoň raz do roka potrebujeme toto vnútorné očistenie a toto obnovenie seba samých. Táto sobota ticha, meditácie, odpustenia a zmierenia nás privádza k Veľkonočnej vigílii, ktorá je začiatkom najdôležitejšej nedele histórie – Veľkonočnej nedele Ježiša Krista.“
 
Cirkev sa v túto svätú noc zhromažďuje okolo požehnaného ohňa a pomocou čítaní zo Starého a Nového zákona medituje o prísľube definitívneho oslobodenia z otroctva hriechu a smrti. V temnote noci sa od nového ohňa zapáli veľkonočná svieca, symbol Krista, ktorý slávne vstáva z mŕtvych. Kristus, ktorý je svetlom ľudstva, rozptyľuje temnoty v srdciach a dušiach, a osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet. A zaznieva veľká veľkonočná radosť: Kristus naozaj vstal a smrť nad ním nemá žiadnu moc. Svojou smrťou navždy porazil zlo a všetkým ľuďom daroval Boží život. Podľa starodávnej tradície počas Veľkonočnej vigílie katechumeni prijímajú krst, aby sa tak zvýraznila účasť každého kresťana na mystériu smrti a zmŕtvychvstania Krista. Svätý Otec vyzval veriacich, aby obnovili svoje „áno“ Božej vôli, tak, ako to urobil Ježiš svojou obetou na kríži.

Veľkonočné trojdnie nám ponúka mimoriadnu možnosť prehĺbiť zmysel a rozpoznať hodnoty nášho kresťanského povolania, ktoré pramení z veľkonočného mystéria.
„Pripomínať si Kristove mystériá znamená aj žiť v hlbokom a solidárnom priľnutí k dnešku, pretože to, čo oslavujeme, je živá a aktuálna realita. Vložme teda do našej modlitby dramatickosť udalostí a situácií, ktoré v tieto dni postihujú toľkých našich bratov na celom svete. Vieme, že nenávisť, rozdelenie, násilie, nebudú mať posledné slovo v udalostiach sveta. Nech tieto dni v nás vzbudia veľkú nádej: ukrižovaný Kristus vstal zmŕtvych a zvíťazil nad svetom. Láska je silnejšia ako nenávisť. Pripojme sa teda k nej v tomto zápase. Musíme znovu začať od Krista a pracovať v jednote s ním, aby sme vytvorili svet, založený na pokoji, spravodlivosti a láske. V tejto snahe, ktorá sa týka nás všetkých, nechajme sa viesť Máriou, ktorá sprevádzala Božie dieťa na jeho ceste utrpenia a kríža, a spolupracovala silou svojej viery na uskutočnení jeho plánu spásy.“

 
Na záver pápež Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie. –ľr,dj-