Minulý týždeň absolvovali
návštevu Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a v Ríme biskupi z karibského ostrovného
štátu Haiti. Krajina má takmer 8,5 milióna obyvateľov, z ktorých sa vyše 80 % hlási
ku katolíckej viere. Okrem toho tu žije malé percento protestantov a príslušníkov
iných vierovyznaní, medzi nimi aj vúdú, ktoré je oficiálne uznaným náboženstvom. Haiti
je neslávne známe politickou nestabilitou, násilím, ktoré je rozšírené po celej krajine
a faktom, že patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta. V extrémnej chudobe žije asi
80 % obyvateľov. Katolícka cirkev to v takejto situácii nemá ľahké. Aj o tom budeme
hovoriť v dnešnej rubrike Cirkev a svet. Dejiny Haiti Prví
obyvatelia prišli na Haiti pred 4000 rokmi. V čase, keď sa tu v roku 1492 vylodil
Krištof Kolumbus, ho obývali Tainovia, ktorí prišli z územia dnešnej Venezuely. Najskôr
bol ostrov španielskou kolóniou, v ktorej sa ťažilo zlato a neskôr pestovala cukrová
trstina, kvôli ktorej boli dovážaní černošskí otroci z Afriky. Koncom 17. storočia
po španielsko-francúzskej vojne sa ostrov rozdelil. Po ustanovení hranice v roku 1731
a dohode so Španielskom na ňom vznikla francúzska kolónia. Vzbura otrokov pod vedením
Jeana-Jacquesa Dessalinesa sa skončila ich víťazstvom a v roku 1804 vzniklo Haiti
ako prvá černošská republika, ktorá však nemala dlhé trvanie. Začalo sa obdobie občianskych
vojen a v rokoch 1843-1915 sa v krajine vystriedalo 22 prezidentov. Po otvorení Panamského
prieplavu vpadli na Haiti americké jednotky s cieľom ochrániť svoje investície a ostali
tu 19 rokov. Po vojenskom prevrate v roku 1956 sa lídrom krajiny stal diktátor Francois
Duvalier, ktorého po smrti vystriedal jeho syn Jean Claude.
V roku 1990 sa
funkcie prezidenta ujal katolícky kňaz Jean Bertrand Aristide, po vojenskom prevrate
však o kreslo prišiel. K moci sa dostal opäť o 4 roky, keď krajina musela čeliť tlaku
ekonomických sankcií, aj intervencii vedenej USA. Za prezidenta bol do tretice zvolený
v priamych prezidentských voľbách v roku 2000. Vo voľbách v roku 2006 sa stal prezidentom
René Préval. Ani jemu sa však nepodarilo stabilizovať situáciu a Port-au-Prince je
dnes mestom s najvyšším počtom únosov na svete. V reakcii na toto dianie Bezpečnostná
rada OSN 29. februára 2004 prijala rezolúciu, umožňujúcu rozmiestnenie medzinárodných
mierových síl v krajine za účelom zabezpečenia stability a koordinácie medzinárodnej
pomoci.
Benedikt XVI. biskupom Haiti O ťažkej situácii Haiti hovoril
aj pápež Benedikt XVI. pri minulotýždňovom stretnutí s tamojšími biskupmi: „Vaša
krajina zakúsila bolestné chvíle, ktoré Cirkev pozorne sleduje: rozdelenie,
nespravodlivosť, chudoba a nezamestnanosť sú zdrojom hlbokého znepokojenia. Prosím
Boha, aby všetkým obyvateľom Haiti, najmä tým, na ktorých pleciach leží
spoločenská zodpovednosť, dodal odvahu presadzovať zmeny a zmierenie. Ide o to, aby
všetci obyvatelia mali dôstojné podmienky pre život a stále solidárnejšie užívali
pozemské dobrá. Nezabúdam ani na tých, ktorí sú nútení opúšťať svoje domovy a vydávať
sa do susednej Dominikánskej republiky, aby mohli začať nový život.
Je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo pokračovalo v podpore obyvateľstvu
Haiti a zintenzívnilo ju, aby mu tak umožnilo vziať na svoje plecia zodpovednosť
za vlastnú budúcnosť a rozvoj.“ Svätý Otec poukázal na úsilie haitských
biskupov v poskytovaní pomoci rodine, ktorá je oslabená krízou celej karibskej oblasti,
ako aj zmenami v oblasti tradícií a postupným vytrácaním sa správneho chápania manželstva
a rodiny. Povzbudil biskupov, aby podporovali manželské páry poskytovaním adekvátnej
formácie. Poukázal aj na významnú úlohu katolíckych škôl, ktoré aj pri veľmi skromných
prostriedkoch zohrávajú na Haiti veľmi významnú úlohu. Ako Benedikt XVI. zdôraznil,
výchova mládeže je nesmierne dôležitá pre budúcnosť národa aj Cirkvi a katolícke školy,
ktoré sú miestom evanjelizácie, si váži tamojšia vláda i obyvateľstvo. Cirkevné
rozdelenie Haiti Cirkevne je Haiti rozdelené do dvoch arcidiecéz (Port-au-Prince
a Cap-Haitien) a siedmich diecéz. Na čele tamojšej Konferencie biskupov stojí arcibiskup
Cap-Haitien Mons. Louis N. Kébreau (Kébró). Evanjelizácia do oblasti vstúpila s príchodom
prvých Európanov v 15. storočí. Prvými rehoľníkmi, ktorí sa vylodili v tejto kolónii,
boli benediktíni, po nich nasledovali františkáni, kapucíni, dominikáni a jezuiti.
Nová evanjelizačná vlna prišla po roku 1860, keď bol podpísaný konkordát medzi Haiti
a Svätou stolicou. V marci 1983 ostrov navštívil pápež Ján Pavol II. v rámci svojej
17. medzinárodnej apoštolskej cesty. V súčasnosti Haiti trpí veľkým nedostatkom kňazov.
Na jedného z nich v priemere pripadá 7 – 13 tisíc veriacich.
Priority Katolíckej
cirkvi Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol Mons. Kébreau, v súčasnosti je Cirkev
na Haiti v misijnej fáze: „8. decembra minulý rok sme oslávili dve veľké udalosti.
Prvou je 125. výročie skončenia epidémie čiernych kiahní v našej krajine, ktoré sa
udialo na príhovor Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci - patrónky Haiti. Druhou je
výročie zasvätenia Haiti Panne Márii. Tieto dve udalosti nám dali príležitosť vyhlásiť
„veľké misie“, ktoré majú pomôcť miestnej Cirkvi nájsť svoju dynamiku, spôsob, ako
svedčiť o sile evanjelia, byť plameňom nádeje, ktorý čelí sile zla, hriechu, nenávisti
a rozdelenia. A tak ponúknuť nášmu ľudu novú budúcnosť. Týmito misiami chceme veriacich
povzbudiť a posilniť, aby farnosti pracovali na všestrannej podpore ľudskej bytosti.
Chceme tak podporiť našu krajinu, aby tu vyrástla nová civilizácia lásky a nádeje.“ Ako
uviedol Mons. Kébrau, Cirkev sa usiluje pomáhať pri riešení ťažkých sociálnych problémov.
Priemerný ročný príjem totiž podľa údajov Svetovej banky predstavuje na Haiti 480
USD na osobu a je jedným z najnižších na svete: „Cirkev vždy sprevádzala tento
národ, najmä prostredníctvom svojich inštitúcií, predovšetkým organizácie Caritas,
ktorá pôsobí v rôznych oblastiach. S prostriedkami, ktoré máme k dispozícii
a s medzinárodnou pomocou sa všemožne snažíme prinášať úľavu národu, ktorý sa dnes
borí s biedou a pomáhať mu čeliť životným ťažkostiam.“
Ako zdôraznil predseda
Konferencie biskupov Haiti, realita sa v krajine sa nedá zúžiť iba na ekonomické a politické
problémy, ale má prameň v Bohu... a ak Božie prvenstvo nie je rešpektované, život
človeka je v nebezpečenstve. Ako zdôraznil Svätý Otec minulý rok na V. generálnej
konferencii biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, „naším poslaním musí
byť „samaritánska misia“. Kráčať k blížnemu a umožniť mu životné podmienky na takej
úrovni, aby bola zachovaná ľudská dôstojnosť. Žiť a pôsobiť v duchu myšlienky byť
učeníkmi a misionármi Ježiša Krista, aby v Ňom ľudia mali
život, pretože On je cesta, pravda a život.“ –dj-