Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (9. marca, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes o 10.00 hod. slávil svätú omšu v rámci návštevy Medzinárodného mládežníckeho centra pri Vatikáne, v chráme sv. Vavrinca v Ríme. Napoludnie sa potom pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry!
V našom pôstnom putovaní sme prišli k piatej pôstnej nedele, ktorá je charakteristická evanjeliom vzkriesenia Lazára (Jn 11, 1-45). Ide o posledné veľké „znamenie“, ktoré keď Ježiš uskutočnil, veľkňazi sa zhromaždili v Synedriu a rozhodli sa ho zabiť. Rozhodli sa zabiť aj Lazára, ktorý bol žijúcim dôkazom Kristovej božskosti, Pánom života a smrti. V skutočnosti táto evanjeliová stať poukazuje na Ježiša ako na opravdivého človeka a opravdivého Boha. Evanjelista to vyjadruje predovšetkým prostredníctvom priateľstva s Lazárom a s jeho setrami Martou a Máriou. Zdôrazňuje, že „Ježiš ich mal rád“ (Jn 11,5) a preto chcel uskutočniť veľký zázrak. „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť" (Jn 11,11) –povedal učeníkom, pričom prostredníctvom metafory spánku vyjadril boží pohľad na fyzickú smrť: Boh ju v skutočnosti vidí ako spánok, z ktorého je možné prebudenie. Ježiš ukázal absolútnu moc v konfrontácii so smrťou. Vidíme to aj vtedy, keď vrácia život mladému synovi naimskej vdovy (por. Lk 7, 11 – 17) a tiež dvanásťročnému dievčaťu (por. Mk 5, 35 – 43). Povedal vtedy: „Dievča neumrelo, ale spí." (Mk 5,39), pričom sa mu dostalo výsmechu prítomných. V skutočnosti je to však práve takto: smrť tela predstavuje spánok, z ktorého je možné prebudenie v ktoromkoľvek momente.
 
Táto moc na smrťou však Ježišovi nebráni prežívať úprimný súcit s bolesťou odlúčenia. Keď videl plakať Martu a Máriu, a všetkých, ktorí ich prišli potešiť, aj Ježiš „sa zachvel v duchu“ a dokonca „zaslzil“ (Jn 11,33.35). Kristovo srdce je božsko-ľudské. V ňom sa Boh a človek dokonale stretajú, bez rozdelenia a bez zmätku. On je obrazom, ba čo viac, je vtelením Boha, ktorý je láskou, milosrdenstvom, otcovskou a materskou nežnosťou, Bohom, ktorý je životom. Preto slávnostne vyhlasuje Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" (Jn 11, 25 – 26). Je to otázka, ktorú Ježiš adresuje každému z nás, ktorá určite presahuje našu schopnosť to pochopiť, a vyžaduje od nás, aby sme Ježišovi dôverovali, ako On dôveroval Otcovi. Príkladnou je odpoveď Marty: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet" (Jn 11,27). Áno, Pane! Aj my veríme, navzdory našim pochybnostiach a temnote, veríme Ti, pretože ty máš slová večného života, chceme ti veriť, pretože ty dávaš dôveryhodnú nádej v život, ktorý ide poza život, v život autentický a plný v tvojom kráľovstve svetla a pokoja.

 
Zverme túto modlitbu Panne Márii. Kiež jej orodovanie posilní našu vieru a našu nádej v Ježiša, zvlášť vo chvíľach väčších skúšok a ťažkostí.“ – ls –