„Obyvatelia
Salvádoru sú charakteristickí živou vierou a hlbokým náboženským cítením. Evanjelium,
ktoré tam priniesli prví misionári a ohlasovali ho pastieri, plní lásky k Bohu, ako
napríklad arcibiskup Oscar Arnulfo Romero, sa hlboko zakorenilo v tejto krásnej
krajine, prinášajúcej hojné ovocie kresťanského života a svätosti,“ týmito slovami
sa pápež Benedikt XVI. prihovoril biskupom Salvádoru pri príležitosti ich návštevy
Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a Ríme, ktorú absolvovali minulý týždeň. My sme
sa na túto stredoamerickú krajinu rozhodli zamerať v dnešnej rubrike Cirkev a svet. Náboženská
príslušnosť Salvádor má asi 7 miliónov obyvateľov, z ktorých vyše 78 % tvoria
katolíci. Okrem nich tu žije 17 % protestantov a takmer 5 % príslušníci iných náboženstiev.
Prvé evanjelizačné kroky sa datujú do 16. storočia, keď do oblasti prišli Španieli.
Úsilie sa zintenzívnilo v 19. storočí, keď v roku 1842 pápež Gregor XVI. ustanovil
diecézu Salvádor, ktorá vznikla odčlenením od arcidiecézy Guatemala. V rokoch 1862-1872
bolo v San Migueli postavené sanktuárium, zasvätené Panne Márii Kráľovnej pokoja,
ktorá je patrónkou krajiny. Dnes je Salvádor cirkevne rozdelený do jednej arcidiecézy,
siedmich diecéz a jedného vojenského ordinariátu. Pápež Ján Pavol II. ju navštívil
dvakrát. Prvýkrát v marci 1983 ako súčasť svojej apoštolskej cesty po Strednej Amerike
a Karibiku, druhýkrát vo februári 1996 v rámci svojej 69. apoštolskej cesty. Priority
pastorácie v Salvádore Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol predseda
tamojšej Konferencie biskupov arcibiskup San Salvadoru Fernando Sáenz Lacalle, populácia
v krajine narastá, napriek silnej emigrácii do USA, aj veľkej vnútornej migrácii.
Prioritou je poskytovanie vhodnej pastoračnej služby tejto časti národa, ktorá zahrňuje
potrebu vytvorenia nových farností. Podľa arcibiskupa Lacalleho je v Salvádore dosť
povolaní a mladých kňazov, takže Cirkev nepotrebuje hľadať zahraničnú pomoc.
Na
plenárnom zasadnutí biskupi zdôraznili obavu z formulácií návrhov zákonov, ktoré sú
v rozpore s ochranou života, ako napríklad potrat. Podľa arcibiskupa už niekoľko rokov
vďaka aktivitám mnohých katolíckych organizácií bolo zozbieraných veľa podpisov a zabezpečili
s dvojtretinovou väčšinou hlasov poslancov schválenie prvého článku ústavy, ktorý
hovorí o rešpekte k životu, vsunúc doň definíciu od „okamihu počatia“. Bol
to skvelý výsledok, ktorý umožnil ochranu života a zamedzenie schválenia zákonov,
ktoré by umožňovali alebo uľahčovali potrat. Teraz bojujú za dosiahnutie ústavnej
reformy, ktorá by definovala manželstvo ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou,
aby sa zabránilo akémukoľvek typu zväzkov, ktoré by neboli manželstvom. Taktiež chcú
dosiahnuť, aby adopcia bola povolená iba heterosexuálnym osobám, ktoré sú riadne zosobášené. Pápež
Benedikt XVI. salvádorským biskupom Vo svojom príhovore k biskupom Salvádoru
Svätý Otec poznamenal, že chudoba núti mnohých ľudí emigrovať z krajiny, aby hľadali
lepšie životné podmienky, čo však často prináša negatívne následky pre stabilitu manželstva
a rodiny. Ocenil úsilie biskupov podporovať zmierenie a pokoj v krajine, aby sa prekonali
bolestivé pozostatky minulosti. Poukázal na násilie, ktoré „je považované za najvážnejší
problém Salvádoru“ a na to, že „jeho nárast je priamym spúšťacím mechanizmom
hlbokých sociálnych pohrôm, ako sú chudoba, nedostatok vzdelania, postupná strata
hodnôt, ktoré vždy posilňovali dušu Salvádorčanov, ako aj rozpad rodín.“
Pápež
podčiarkol fakt, že práve „rodina je životne dôležitým aktívom pre Cirkev
aj pre spoločnosť a zároveň základným faktorom pre budovanie pokoja“. Ocenil snahu
biskupov a kňazov „revitalizovať a posilňovať účinnú pastoračnú starostlivosť medzi
rodinami vo všetkých diecézach, ponúkajúc mladým ľuďom solídnu duchovnú a emocionálnu
formáciu, ktorá im pomáha objavovať krásu Božieho plánu pre ľudskú lásku a umožniť
im zažiť autentické hodnoty manželstva a rodiny, ako sú nežnosť, vzájomný rešpekt,
úplné odovzdanie sa a vernosť.“
Svätý Otec sa
vo svojom príhovore dotkol aj chudoby, v ktorej mnohí žijú a potreby zlepšiť ekonomické
podmienky: „Nesmie sa zabúdať na to, že človek nie je iba produktom materiálnych
a sociálnych podmienok, v ktorých žije. Potrebuje a túži po tom, čo je viac, ako môže
ponúknuť veda alebo akékoľvek iné ľudské aktivity. Je tu obrovský smäd po Bohu...
ľudia bažia po Bohu z hĺbky svojich sŕdc, a On je jediný, kto môže uspokojiť ich smäd
po naplnení a živote, pretože iba On môže ponúknuť istotu nepodmienenej lásky,
lásky, ktorá je silnejšia ako smrť... Preto je nevyhnutné podporovať úsilie,
zamerané na evanjelizáciu vo vašich diecéznych spoločenstvách, aby sa zabezpečilo,
že všetci veriaci okúsia dôverné stretnutie so žijúcim Kristom, ktorý je základom
a pôvodom existencie kresťanstva.“ Svätý Otec zdôraznil, že je
potrebná pastoračná práca, založená na „samotnom Kristovi, ktorý by mal byť poznaný,
milovaný a nasledovaný.“ Laikom sa musí pomáhať objavovať duchovné bohatstvo ich
krstu, ktoré ožiari ich túžbu ponúkať svedectvo o Kristovi uprostred ľudskej spoločnosti.
Aby bolo naplnené toto ušľachtilé povolanie, musia byť ponorení do intenzívneho života
modlitby, počúvať pokorne Božie slovo, mať účasť na sviatostiach a osvojiť si silný
zmysel spolupatričnosti k sociálnej náuke Cirkvi. Benedikt XVI. pripomenul biskupom,
aby sa zvlášť starali o svojich kňazov, pretože každý z nich si zasluhuje pozornosť
a blízkosť.
„Majte na zreteli individuálne okolnosti, v ktorých sa nachádzajú,
pomáhajte im v ich duchovných a materiálnych potrebách a povzbudzujte ich,
aby radostne kráčali po ceste knazskej svätosti,“ zdôraznil pápež a dodal: „Hoci
výzvy, ktoré máte pred sebou, sú veľké a zdanlivo prekračujú vaše možnosti a kapacity,
viete, že sa môžete s dôverou obrátiť k Bohu. Preňho nie je nič nemožné a vy môžete
otvoriť svoje srdcia pôsobeniu božskej milosti. V tomto neustálom kontakte s Ježišom,
dobrým pastierom, sa najlepšie pastoračné plány stanú realitou pre vaše komunity a vy
budete skutočne služobníkmi nádeje pre všetkých vašich bratov.“–dj-