Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu

Drahí bratia a sestry,
budeme sláviť 4. pôstnu nedeľu, ktorú nazývame aj radostná. V Božom slove nám Cirkev kladie pred duchovný zrak radostnú udalosť pomazania Dávida za kráľa a v evanjeliu uzdravenie slepého od narodenia. V tomto príbehu, ktorý nám sv. Ján opisuje, si môžeme na jednotlivých osobách všimnúť viaceré zmeny a posuny vo vnímaní reality.
Prvú vnútornú zmenu a tým rozšírenie a obohatenie psychickej, alebo mentálnej schémy zažili apoštoli. Na slepcovu chorobu sa pozerali ako na dôsledok hriechu, či už jeho samého, alebo jeho rodičov. Ježiš upravuje ich videnie vecí a tým posúdenie celej situácie a hovorí: „ Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ Týmto tvrdením apoštolov postavil do novej situácie, kde sú pozvaní prežiť zmenu schémy s ktorou sa pozerali na vec a tým im dáva možnosť prežiť konverziu, obrátenie srdca, lebo ich pohľad sa môže viac priblížiť, alebo dokonca stotožniť s pohľadom samotného Ježiša.

Druhú zmenu prežil sám slepec. Z muža, ktorý od narodenia nevidí, sa stal muž, ktorý vidí. Toto sa udialo po stretnutí sa s Kristom a po jeho uposlúchnutí, že sa má umyť v rybníku Siloe. Zmena však nenastala len v tom, že nevidel a teraz vidí, ale celý jeho život dostáva nové vysvetlenie. A to, že on je tu preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. A tak mohol nanovo prežiť, že je Bohom milovaný. Že od svojho narodenia je ním milovaný, že vždy Boh naňho s láskou myslel, aj keď uzdravenie sa udialo až po istom čase, čo však nie je až také podstatné ako nové pochopenie jeho existencie a zmyslu jeho choroby. Po stretnutí a uposlúchnutí Krista prichádza nielen k fyzickému uzdraveniu, ale aj ku konverzii srdca, ku ktorej ho pozval Ježiš. Pretože odteraz vidí omnoho viac a v novom svetle. Dokonca viac ako farizeji.

A tak sa dostávame k tretej zmene a to je zmena, ktorá sa udiala vo farizejoch. V ich vnútornom svete pri konfrontácii s očividným zázrakom, ktorý sa udial na slepcovi, sa mohol udiať asi tento proces. Zázrak ako taký sa poprieť nedal. Keď ale videli, že ho spravil Ježiš, nepomohlo im to v Ježišovi pre ich predsudky a opovrhnutie ním rozpoznať Božieho muža, ale mohli by sme povedať, že sa prikláňali k vysvetleniu spolupráce Ježiša s diablom. A tak Ježiš sám konštatuje ich zmenu: „ Vy čo si myslíte, že vidíte v skutočnosti ste slepí, lebo vaše srdce je slepé.“ Tento proces, podmienený predsudkami, by sme mohli nazvať neschopnosťou nového a hlbšieho pohľadu na vec, čo je opakom skutočnej konverzie.

Drahí bratia a sestry, život je dostatočne pestrý na to, aby sme sa každý deň učili novým veciam a novým pohľadom. Nechajme sa inšpirovať apoštolmi a slepcom z Ježišovho príbehu a učme sa už teraz prijímať náhľady, slová a skutky muža, ktorý svoj celý život zasvätil dobru a láske a najlepšie pozná ľudskú prirodzenosť a to čo je pre teba dobré. A tento muž je Ježiš Kristus.

Roman Titze