Štvrtkový komentár Mariána Gavendu: Pôstom napĺňať budovu nových cirkevných štruktúr

Milí poslucháči,
sme zhruba v polovici času odvtedy, čo sme sa prijatím popolca vydali na cestu pôstnej očisty, aby sme sa premenou pripravili na znovuprežívanie a slávenie veľkonočného tajomstva. Je to vhodná príležitosť poohliadnuť sa na pôstnu cestu, ktorú už máme za sebou, aby sme nabrali dych do druhej polovice, ktorá je pred nami - v duchu Pavlovej zásady, že ani pretekár pred cieľom nespomalí svoj beh, naopak, vloží doň ešte viac síl. Medzitým v živote Cirkvi na Slovensku prebehlo dlho očakávanie delenie diecéz, nové biskupské menovania a zvedavo prežívame prvé kroky cirkeveného života v nových štruktúrach. S vedomím, že štruktúry sú stavba, ktorú teraz treba naplniť prehĺbeným vnútorným životom a obnoveným apoštolským elánom. Pôst je príležitosť práve na takéto zvnútornenie a nabratie dychu. V rámci tejto štvrtkovej úvahy by som sa teda, milí poslucháči, rád podelil o niekoľko podnetov na túto tému.

Ponajprv jedno dosť dôležité rozlíšenie. V slovenčine označujeme pôstom odriekanie si jedla, najmä mäsitého, postenie sa - „o chlebe a vode“. To sa postupne rozšírilo aj na iné formy odriekania, napríklad cigarety, pohárika, sladkostí, ale aj iných príjemností, ako televízie, zábavy. Teda pôst ako forma sebazaprenia. A pôstom zjednodušene nazývame aj pôstnu dobu a zjednodušene ju chápeme ako čas, keď by sme sa mali postiť. V latinčine, ale aj v iných jazykoch sa pôstna doba nazýva „quaresima“, teda štyridsaťdňové obdobie, a pôst ako odriekanie „ieiúnium“. Cez pôstnu dobu by sme sa mali však viac venovať súčasne trom oblastiam: modlitbe, pôstu a almužne. Inými slovami, vytvoriť si viac času pre Boha, pre seba a pre blížnych. Svätý Peter Chryzológ vo svojich „Rečiach“ výstižne vyjadruje, ako tieto tri oblasti navzájom hlboko súvisia. Hovorí: „Tri veci, bratia, tri veci podopierajú vieru, prehlbujú nábožnosť a udržujú čnosť: modlitba, pôst a milosrdenstvo. O čo modlitba klope, to pôst dosahuje a milosrdenstvo dostáva. Modlitba, milosrdenstvo a pôst: tieto tri veci sú jedno a navzájom si dávajú život. Lebo dušou modlitby je pôst a životom pôstu milosrdenstvo. Nech ich nik netrhá, nedajú sa oddeliť. Kto má z nich len jedno, alebo kto ich nemá súčasne, nemá nič. Preto kto sa modlí, nech sa aj postí, a kto sa postí, nech sa zmilúva. Nech počuje prosebníka, kto chce aby jeho počuli, keď bude prosiť. Kto si nezatvára sluch pred prosebníkom, otvára si sluch Boží.“

V rámci krátkej úvahy nemožno ani len pospomínať rozmanité aspekty pôstu. Vyberám radšej dva-tri konkrétne, uplatniteľné v praktickom živote.

Mnohí svätci odporúčali drobné sebazaprenia a prijímanie nepríjemností, konané s láskou. Keď ľudia odmietnu ku káve zákusok, zväčša sa ospravedlňujúco pozrú na seba a povedia: „vieš, kvôli línii...“. Dobrý, ale prirodzený motív. Keď si ten istý zákusok odrieknem a poviem, že tak robím z lásky k niekomu z mojich blízkych, pre organizmus to bude rovnako prospešné, ale duchovne oveľa cennejšie. Na takúto novú hodnotu čaká množstvo príležitostí každý deň od rána do večera: ráno meškajúci autobus a potom tlačenica v ňom, egoista, ktorý sa nepohne od dverí, nevychovaní výrastkovia, pomalá predavačka v obchode, vetranie či nevetranie v kancelárii, chyby a vrtochy ľudí, s ktorými musíme tráviť čas... a navečer únava a nervozita z nej, vrtochy počasia i ľudí a množstvo iných vecí. Väčšinou náš život znepríjemňujú, vďaka pôstnemu prístupu ho môžu obohacovať.

Medzi takýmito zdanlivými drobnosťami mám pre vás, milí poslucháči, dobrý typ: pôst od politizovania. Čo znamená som si uvedomil, keď si ho dala jedna skupina na svojej dovolenke, kde som mal pre účastníkov duchovný program. Dohodli sa, že za každé odbočenie do politiky sa platí „dvacka“. Z nazberaných dvadsaťkorunáčok sa na záver štedro obohatila rozlúčková večera. I keď si myslím, že politizovanie nepatrí k mojim náruživostiam, tiež som musel neraz siahnuť do vrecka. Až keď sa niečoho zriekame, uvedomíme si, ako veľmi sme na to naviazaní. Tento druh pôstu je veľmi aktuálny. Vôbec neznamená nezaujímať sa o dianie vo verejnosti. Len oslobodzuje od spútanosti hnevom, nenávisťou a aj pre samotné hodnotenie politicko-spoločenského diania vytvára nevyhnutný nadhľad a vnútornú slobodu. Práve pri politizovaní totiž najčastejšie hrozí, že nás strhnú emócie a tie vždy vedú k jednostrannému a skreslenému pohľadu. A ešte k niečomu. Občas tým zaskočím vášnivo politizujúceho človeka keď sa zdanlivo od veci spýtam: „A ako si vychádzate s manželkou?“. „Ako viete, že máme problémy?“, býva často zaskočená odpoveď. „Lebo si na politikoch vylievate hnev, ktorý máte voči nej...“

Druhú aktuálnu oblasť navrhol začiatkom pôstu pápež Benedikt XVI.: pôst od hlukov a obrazov. Ak máme pôstom odstraňovať, čo nás spútava, tak záplava hudby, lavíny slov, povrchne vnímané informácie a more obrazov zo všetkých strán, to je naozaj veľká prekážka vnútorného ticha, v ktorom sa možno stretnúť s Bohom i so sebou samými. Vedome ich obmedziť, dať si cez pôst „päťminútovku úplného ticha“ (radím pri sviečke, nie úplne po tme), zredukovať sledovanie správ na všetkých kanáloch, to znamená rozšíriť svoj vnútorný priestor pre hlbšie hodnoty.

A na záver len záverečná poznámka: ak nám prvá polovica pôstu unikla pomedzi prsty, je tu ešte druhá. Dôležité je, aby sme si do nej stanovili veľmi jasné a konkrétne predsavzatie a toho sa vytrvalo snažili držať. Podobne ako pri diéte, ovocie pôstu totiž prináša len pravidelnosť a vytrvalosť.

Do druhej polovice pôstu vám prajem silný závan vnútornej slobody a obnoveného ducha.