Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán
(24. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes ráno navštívil rímsku farnosť Santa
Maria Liberatrice, kde o 9.00 hod. predsedal svätej omši. Napoludnie sa pomodlil spolu
s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel
Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry, v túto
tretiu pôstnu nedeľu nám liturgia tento rok poskytuje jeden z najkrajších a najhlbších
biblických textov: Ježišov rozhovor so Samaritánkou (por. Jn 4,5 – 42). Svätý Augustín,
o ktorom mávam práve terajšie stredajšie katechézy, bol fascinovaný touto rozpravou
a urobil na ňu nezabudnuteľný komentár. Je nemožné v krátkom vysvetlení podať celé
bohatstvo tohto evanjeliového textu: je potrebné ho čítať a meditovať osobne, stotožniť
sa s touto ženou, ktorá v istý deň, podobne ako to robievala každý iný deň, šla nabrať
vodu zo studne a stretla sa s Ježišom, ktorý sedel pri studni, „unavený z cesty“,
počas obedňajšej horúčavy. „Daj sa mi napiť“, povedal jej, pričom ona ostala prekvapená,
lebo nebolo zvykom, žeby nejaký žid sa obrátil na samaritánsku ženu, o to viac, keď
ju nepoznal. Úžas ženy sa však ešte umocnil, keď Ježiš začal hovoriť o „živej vode“,
ktorá je schopná uhasiť smäd a stať sa v jej živote „prameňom vody prúdiacej do večného
života“, pričom jej dal poznať, že vie o jej osobnom živote, zjavil jej tiež, že
prišla hodina, keď je potrebné uctievať jediného pravého Boha, a nakoniec sa jej zdôveril
s tým, že je Mesiáš, čo bolo veľkou zriedkavosťou. Všetko toto
sa odohralo počnúc reálnou skúsenosťou a pocitom smädu. Téma smädu sa v skutku prelína
celým Jánovým evanjeliom. Od stretnutia so Samaritánkou, k veľkému proroctvu počas
sviatkov Stánkov (Jn 7,37 – 38), až po kríž, keď Ježiš, prv než zomrel, vyslovil slová
aby naplnil Písma: „Žíznim“ (Jn 19,28). Ježišov smäd je bránou, ktorá vedie k tajomstvu
Boha, ktorý sa stal smädným, aby mohol uhasiť náš smäd, podobne ako sa stal chudobným
preto, aby nás mohol zahrnúť svojim bohatstvom (por. 2 Kor 8,9). Áno, Boh žízni po
našej viere a našej láske. Ako dobrý a milosrdný otec túži pre nás všetko pomyselné
dobro a týmto dobrom je On sám. Samaritánka naopak predstavuje existenčnú neuspokojenosť
toho, kto nenašiel to, čo hľadá: mala „päť manželov“ a teraz žije s ďalším mužom,
jej chodenie po vodu predstavuje život opakovaných rezignácií. Všetko sa však pre
ňu zmenilo v tento deň, vďaka rozhovoru s pánom Ježišom, ktorý sa jej vnútorne dotkol
tak hlboko, že zanechala nádobu s vodou a utekala oznámiť ľudom mesta, kde bývala:
„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to
Mesiáš?” (Jn 4,28 – 29). Drahí bratia a sestry,
otvorme aj my svoje srdcia, aby sme s dôverou počuli Božie slovo a tak mohli, podobne
ako Samaritánka, stretnúť Ježiša, ktorý nám zjavuje svoju lásku keď vraví: Mesiáš,
tvoj Spasiteľ „to som ja, čo sa rozprávam s tebou" (Jn 4,26). Kiež nám túto milosť
vyprosí Panna Mária, ktorá bola prvou a dokonalou učeníčkou Slova, ktoré sa stalo
Telom“ – ls –