Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (22. februára, RV) - Vo svojom nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec zameral význam biblickej udalosti Premenenia Pána, keď povedal: „Dnes, v druhú pôstnu nedeľu, pokračujúc v kajúcom putovaní, nás liturgia, po tom, čo minulú nedeľu nám predstavila Evanjelium, ktoré hovorilo o pokušeniach Ježiša na púšti, pozýva uvažovať nad neobyčajnou udalosťou Premenia Pána. Ak uvažujeme o obidvoch udalostiach, obe nás privádzajú k veľkonočnému tajomstvu: Ježišov zápas s pokušiteľom predchádza veľkému finálnemu duelu počas jeho umučenia, a svetlo jeho premeneného tela je predzvesťou zmŕtvychvstania. Na jednej strane vidíme Ježiša byť plne človekom, ktorý s nami zdieľa dokonca aj pokušenie, na druhej strane kontemplujeme Božieho Syna, ktorý nám dáva podiel na svojej božskej prirodzenosti. Takto môžeme povedať, že tieto dve nedele tvoria piliere, na ktorých stojí celá stavba Veľkého pôstu až po Veľkú noc, ba dokonca aj celá štruktúra kresťanského života, ktorý vo svojej podstate spočíva vo veľkonočnej dynamike: zo smrti do života.

 
Hora Tábor, podobne ako Sinaj, je miestom stretnutia s Bohom. Je to vyvýšené miesto vzhľadom na každodennú existenciu, kde je možné dýchať čistý vzduch stvorenia. Je to miesto modlitby, kde je možné byť v Pánovej prítomnosti, podobne ako Mojžiš a Eliáš, ktorí sa zjavujú pri premenenom Ježišovi a hovoria s ním o udalostiach, ktoré ho očakávajú v Jeruzaleme, teda o Veľkej noci. Premenenie Pána je udalosťou modlitby: keď sa Ježiš modlí, ponára sa do Boha, vnútorne sa s ním zjednocuje, so svojou ľudskou vôľou sa plne stotožňuje s vôľou láskavého Otca a takto ho preniká svetlo a viditeľným spôsobom sa zjavuje pravda jeho bytia: je Boh, svetlo zo svetla. Aj Ježišove šaty sa stávajú vybielené a žiarivé. To nás privádza k myšlienke na krst, na bielu košieľku, ktorú si obliekajú novokrstenci. Kto sa v krste znovuzrodil, je oblečený do svetla, anticipujúc takto nebeskú existenciu, ktorú Apokalypsa predstavuje prostredníctvom symbolu bieleho rúcha (por. Zj 7, 9.13). Toto je kľúčové miesto: premenenie predchádza zmŕtvychvstanie, avšak toto predpokladá smrť. Ježiš zjavuje apoštolom svoju slávu, aby mali silu čeliť škandálu kríža, a mohli pochopiť, že je potrebné prejsť mnohým súžením, aby sme dosiahli Božie kráľovstvo. Hlas Otca, ktorý zaznieva z hora, ohlasuje Ježiša ako jeho milovaného Syna, podobne ako pri krste v Jordáne, pričom dodáva: „Počúvajte ho!“ (Mt, 17, 5). Aby sme mohli vojsť do večného života je potrebné počúvať Ježiša, nasledovať ho na krížovej ceste, prežívať vo svojom srdci, tak ako on, nádej na zmŕtvychvstanie. „Spe salvi“, spasení v nádeji. Dnes môžeme povedať: „Premenení v nádeji“. Plné znenie príhovoru na adrese:
http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=184226

Po modlitbe Anjel Pána pápež Benedikt XVI. sústredil svoju pozornosť na situáciu v Libanone, kde stále pretrvávajú prejavy napätia následkom politickej krízy, keď povedal„Viac ako tri mesiace táto krajina nie je schopná zvoliť si hlavu štátu. Úsilie o prekonanie krízy a podpora, ponúkaná mnohými významnými predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva, aj keď zatiaľ bez konkrétneho výsledku, dokazujú úmysel vybrať prezidenta, ktorý bude pre všetkých Libanončanov, a položiť tak základy pre prekonanie existujúcich rozdelení,“ uviedol Svätý Otec a dodal, že žiaľ nechýbajú ani dôvody k znepokojeniu, najmä v dôsledku verbálneho násilia, alebo s ohľadom na tých, ktorí veria v silu zbraní a fyzickú likvidáciu protivníkov. „Spolu s maronitským patriarchom a všetkými libanonskými biskupmi vás prosím, aby ste sa pripojili k mojej prosbe k Našej Panej z Libanonu, aby dodala odvahu obyvateľom tohto drahého národa, zvlášť politikom, aby vytrvalo pracovali v prospech zmierenia, skutočne úprimného dialógu, mierového spolužitia a dobra jedinej vlasti, ktorá je všetkými hlboko vnímaná ako spoločná,“ uzavrel Benedikt XVI. svoju výzvu.
Svätá Stolica v nedeľu vydala svoje oficiálne stanovisko k vyhláseniu nezávislosti Kosova: „Je známe, že počas krízy v Kosove v roku 1999 sa Svätá stolica viackrát zasadila na diplomatickej a humanitárnej rovine za princípy, ktoré mali napomáhať vzťahom medzi ľuďmi a národmi a pomoci pre utečencov v súlade s platnými medzinárodnými zákonmi.... Plné znenie na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=187345

Pápež Benedikt XVI. v pondelok prijal na audiencii členov Rady pre vzťahy medzi Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, a medzinárodnými úniami generálnych predstavených. Vo svojom príhovore spomenul rôzne aspekty zasväteného života a výzvy, ktorým je v tejto súvislosti potrebné čeliť v dnešnom svete, ako je napríklad sekularizácia, stále viac prenikajúca do kultúry ľudstva, a s ktorou sa pri svojom pôsobení stretávajú aj rehoľné spoločenstvá. „Myslím na všetky spoločenstvá veriacich a na nové skúsenosti zo zasväteného života, ktoré dobre poznáte,“ uviedol Svätý Otec a pokračoval: „Myslím na misijnú prácu mnohých cirkevných skupín a hnutí, z ktorej vyrastá nemálo kňazských a rehoľných povolaní; myslím na dievčatá a chlapcov, ktorí opúšťajú všetko, aby vstúpili do kláštorov a konventov. Naozaj môžeme povedať s radosťou, že aj dnes Pán pokračuje v posielaní robotníkov do svojej vinice a v obohacovaní svojho ľudu povolaniami.“ Benedikt XVI. v tejto súvislosti poukázal na slová svojho predchodcu pápeža Jána Pavla II. z apoštolského listu Novo millenio ineunte, ktorý napísal, že celé cirkevné spoločenstvo musí „znovu začať u Krista“ (č. 29): „On je pevnou skalou, na ktorej musíte postaviť svoje komunity a každý váš plán komunitnej a apoštolskej obnovy.“

Vo svojej katechéze na stredajšej generálnej audiencii pápež Benedikt XVI. pokračoval v rozprávaní o živote sv. Augustína – plodného a vplyvného autora. Spomenul, že jeho najznámejším dielom sú Vyznania, úvaha o jeho vlastnom živote, v ktorej si uvedomuje svoju hriešnosť a velebí Pánovo milosrdenstvo. V diele De civitate Dei (O Božom štáte) Augustín opisuje napätie medzi dvomi mestami – pozemským mestom, ktoré rastie zo sebeckej lásky a ľahostajnosti voči Bohu, a nebeským mestom, zrodeným z Božej lásky a “ľahostajnosti voči svojmu vlastnému ja”. V De Trinitate (O Trojici) Augustín objasňuje jadro kresťanskej viery: jedného Boha v troch osobách – Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Ako zdôraznil Benedikt XVI., “hoci bol sv. Augustín známy vďaka svojmu nesmiernemu intelektu a veľkému množstvu písomností, jeho primárny záujem bol vždy zameraný na šírenie kresťanského posolstva. Neustále sa snažil vysvetľovať evanjelium spôsobom, prístupným každému mužovi, žene a dieťaťu, aby všetci mohli spoznať jeho spásonosnú pravdu – Ježiša Krista.” Ucelené spravodajstvo z generálnej audiencie na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=188027

Vo štvrtok sa Pápež Benedikt XVI. na osobitnej audiencii prihovoril k viac ako 200 účastníkom 35. generálnej kongregácie Spoločnosti Ježišovej. V úvode vyjadril radosť z tohto stretnutia práve v období, keď sa práce kongregácie pomaly blížia k záveru. Svätý Otec sa poďakoval novému generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej pátrovi Adolfovi Nicolásovi a tiež jeho predchodcovi pátrovi Petrovi Hansovi Kolvenbachovi, ktorý stál na čele spoločnosti takmer štvrť storočia, za jeho cennú službu. Benedikt XVI. sa ďalej zameral na obdobie, v ktorom 35. kongregácia prebieha, keď povedal, že je to čas mnohých sociálnych, ekonomických či politických zmien, ktoré sú poznačené etickými a kultúrnymi problémami, konfliktami a napätou komunikáciou medzi národmi: „Chcem dnes povzbudiť vás a vašich spolubratov v tom, aby ste ďalej kráčali po ceste vášho poslania, v plnej oddanosti vašej charizme, v duchovnom a sociálnom kontexte, charakteristickom pre začiatok tohto tisícročia. Tak ako vám už viackrát povedali aj moji predchodcovia, aj ja hovorím, že Cirkev vás potrebuje, ráta s vami a stále sa na vás obracia s dôverou, zvlášť pri dosahovaní tých fyzických a duchovných mét, ktoré iní nedosiahnu, alebo majú ťažkosti ich dosiahnuť.“ Potom pokračoval Benedikt XVI. slovami z histórie Spoločnosti Ježišovej keď hovoril o jej hlavnom poslaní, ktorým je „brániť a ohlasovať vieru“. Spomenul pri tom mnohé národy, ktoré ani dnes nepoznajú Pána, či ho poznajú len málo, nie však ako záchrancu a sú mu vzdialení, ani nie tak z hľadiska geografického, ako skôr z hľadiska kultúrneho. Zopakoval naliehavú potrebu ľudí po viere, pevnej a hlbokej, po pravej ľudskej a sociálnej citlivosti, po rehoľníkoch a kňazoch, ktorí by venovali svoj život obrane viery, svedčili a pomáhali pochopiť, skutočnú hlbokú harmóniu medzi vierou a rozumom, medzi duchom evanjelia, smädom po spravodlivosti a snahe o dosiahnutie pokoja. Len tak bude podľa Benedikta XVI. možné spoznať skutočnú Pánovu tvár aj pre tých, pre ktorých je stále ukrytá či neznáma. Toto – ako zdôraznil Svätý Otec - je aj úlohou Spoločnosti Ježišovej: „Náš svet je divadlom bitky medzi dobrom a zlom. Pôsobia tu mocné negatívne sily, ktoré spôsobujú dramatické situácie duchovného a materiálneho zotročenia našich súčasníkov, proti ktorým ste už viackrát vyjadrili vôľu bojovať, vložiac úsilie do služby viery a podpory spravodlivosti. Také sily sa dnes prejavujú mnohými spôsobmi, ale osobitným spôsobom prostredníctvom kultúrnych tendencií, ktoré sa často stávajú dominantnými, ako subjektivizmus, relativizmus, hedonizmus a praktický materializmus. Preto som požiadal o obnovu vášho úsilia na podporu a obranu katolíckej náuky, zvlášť pokiaľ ide o citlivé body, ktoré dnes podliehajú silným útokom zo strany sekulárnej kultúry a ktoré som upresnil vo svojom liste". - ls –