Cirkev a svet: Kambodža

História Kambodže
23 tisíc katolíkov v krajine, ktorá má vyše 14 miliónov obyvateľov – taká je bilancia krajiny, ktorá má za sebou dlhé roky trápenia pod nadvládou Červených Khmérov. Jej názov je Kambodža. Prvé stopy jej existencie siahajú do 3. storočia, keď sa na jej území rozprestierali štáty Funan a Čenla, ktoré mali úzke vzťahy s Čínou a Indiou. Po ich zániku nastupuje Khmérska ríša, ktorá si zachovala pôsobnosť v rôznych vývojových etapách až do 15. storočia. Od roku 1863 do roku 1953 bola Kambodža súčasťou francúzskej kolónie v Indočíne. Po japonskej okupácii v II. svetovej vojne získala nezávislosť a stala sa konštitučnou monarchiou, na čelo ktorej sa postavil Norodom Sihanouk.

V roku 1970 vypukla občianska vojna, ktorá trvala 5rokov a do vedenia krajiny sa dostal komunistický pročínsky režim Červených Khmérov na čele s generálom Pol Potom. Dôsledkom bolo nastolenie neľútostnej diktatúry, ktorá podľa odhadov pripravila o život až tri milióny z vtedajších siedmich miliónov obyvateľov. Po zvrhnutí Červených Khmérov bol v Kambodži dosadený provietnamský režim, ktorý sa skončil odchodom vietnamskej armády v roku 1989. Do krajiny sa vrátil princ Sihanouk a v roku 1993 bolo vyhlásené kráľovstvo. Súčasná vláda sa musí potýkať so zvyškami oddielov Červených Khmérov, ktorí ovládajú časť krajiny. 1. novembra v roku 2004 bol za kráľa zvolený Norodom Sihamoni.
 
Náboženská príslušnosť
Hovorili sme už o tom, že katolíkov je v Kambodži iba 23 tisíc. Prevažná väčšina obyvateľov – až 95 % sa hlási k budhizmu, asi 2,5 % je moslimov. Pokiaľ ide o cirkevné usporiadanie, Konferenciu biskupov tvorí okrem Kambodže aj Laos. Obe krajiny sa spojili z historických a kultúrnych dôvodov, aj keď ich aktuálna situácia si v súčasnosti vyžaduje odlišný pastoračný prístup. Na území Kambodže sa nachádza apoštolský vikariát Phnom Penh a dve apoštolské prefektúry – Battambang a Kompong-Cham.

Dejiny kresťanstva v Kambodži
Prvopočiatky kresťanstva v krajine siahajú do roku 1554, keď do oblasti prišiel jezuita Fernando Mendez Pinto, aj keď ucelenejšie a najmä hromadnejšie evanjelizačné úsilie nastúpilo až v 17. storočí, keď tu okrem jezuitov začali pôsobiť aj dominikáni a františkáni. Na vysviacku prvého pôvodom kambodžského kňaza sa čakalo ešte dlhšie – do roku 1957. Po nástupe vlády Červených Khmérov Katolícka cirkev zažila kruté prenasledovanie. Až po skončení tejto diktatúry sa mohla opätovne začať rozvíjať a v roku 1993 bola náboženská sloboda oficiálne zakotvená v ústave. O rok neskôr krajina nadviazala diplomatické vzťahy so Svätou stolicou.

Katolícka cirkev v súčasnosti
Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol apoštolský vikár Phnom Penhu Mons. Emile Destombes, pokiaľ ide komunistickú minulosť, dnes v Kambodži prevláda snaha ututlať jej zločiny a sústrediť sa iba na budúcnosť. Podľa jeho slov však toto nie je riešenie. Žiada spravodlivo sa vysporiadať s minulosťou, aj s tými, ktorí ju majú na svedomí. Červení Khméri vyvraždili a zotročili milióny ľudí. Mnohí zodpovední z tých čias dodnes bezproblémovo žijú v krajine. Biskup žiada vniesť do histórie skutočné svetlo. Podľa neho vyjasnenie a očistenie je potrebné najmä pre budúce generácie. Mons. Destombes konštatuje, že hojenie rán z minulosti sa dotýka aj katolíckej komunity a jaziev, ktoré ostali v jej vnútri. „Každá rodina mala svojich členov medzi Červenými Khmérmi a prvou a najpotrebnejšou vecou je zmierenie v rodinách a v dedinách. Toto,“ prízvukuje biskup, „závisí od každého jednotlivca. Cirkev sa snaží evanjelizovať a súžiť predovšetkým núdznym. Je to však dlhá a ťažko schodná cesta. Všetci čakáme a nikto nevie, čo sa stane zajtra, zdá sa, že nikto nemá plán pre vybudovanie novej spoločnosti v Kambodži, máme však nádej a to je dôležité.“
 
Pôsobí tu aj niekoľko mimovládnych katolíckych organizácií, ktoré vyvíjajú aktivity v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, pomoci obetiam mín a sirotám, aj vo sfére boja proti detskej prostitúcii, aidsu a drogovej závislosti. Cirkev si uvedomuje, že jej sila nie je v počte veriacich, ktorí sa hlásia ku katolíckemu náboženstvu, ale v tom, ako táto menšina dokáže odolávať prekážkam a nástrahám, ktorým je vystavená. Vzťahy medzi Cirkvou a štátom sú v súčasnosti dobré. 450 rokov prítomnosti misionárov v krajine, pôsobenie už spomenutých katolíckych organizácií, aj samotný osobný príklad jednotlivcov spôsobili, že narastá ocenenie Cirkvi zo strany ostatných obyvateľov Kambodže.
 
Benedikt XVI. kambodžským biskupom
Minulý rok na jeseň biskupi z Kambodže a Laosu absolvovali návštevu Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a v Ríme. Jej súčasťou boli aj stretnutia so Svätým Otcom. O témach, ktoré spomenul vo svojom príhovore, hovorí kolegyňa z talianskej redakcie Fausta Speranzová:
„Benedikt XVI. má pre biskupov oboch ázijských krajín slová povzbudenia: podčiarkuje skúšky, ktorým musia čeliť a vnútornú silu, ktorú dávajú najavo, napriek ťažkostiam každodenného života. Vyjadril uznanie misionárom za ich významné svedectvo a vyjadril nádej, že úsilie ohlasovať slovo Krista Spasiteľa spôsobom, ktorý berie do úvahy citlivosť národov na ich mentalitu a kultúru, prinesie ovocie. Pre rehoľníkov a katechétov Svätý Otec zdôraznil potrebu neustálej snahy v službe evanjeliu a pripomenul, že Cirkev oslávila 150 rokov aktívnej prítomnosti v Kambodži. V popredí jej záujmu je a aj naďalej by mal ostať človek a spoločnosť, v ktorej žije. Katolíci hrdo dávajú najavo svoju náboženskú príslušnosť a robia to s rešpektom voči ostatným tradíciám a kultúram v krajine. Svätý Otec v tejto súvislosti vyzval k posilneniu autentického dialógu s príslušníkmi iných vierovyznaní a zdôraznil, že spoločným cieľom všetkých by malo byť budovanie novej Kambodže a podpora spoločného blaha. Pripustil, že neľahkú situáciu má katolícka mládež, ktorá si vyžaduje špeciálnu pastoračnú pozornosť. Vyjadril nádej, že budú vo svojom živote uplatňovať rodinné hodnoty, úctu voči rodičom, lásku voči starším a chorým, i lásku voči deťom.“ –dj-