Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (17. februára, RV) – Dnes napoludnie sa pápež Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry,
Včera sa v Apoštolskom paláci skončili duchovné cvičenia, počas ktorých, tak ako každý rok, sa Svätý Otec zjednotil so svojimi spolupracovníkmi Rímskej kúrie v modlitbe a v meditácii. Ďakujem všetkým, ktorí boli s nami spojení duchovne: kiež im Pán vynahradí túto ich veľkorysosť. Dnes, v druhú pôstnu nedeľu, pokračujúc v kajúcom putovaní, nás liturgia, po tom, čo minulú nedeľu nám predstavila Evanjelium, ktoré hovorilo o pokušeniach Ježiša na púšti, pozýva uvažovať nad neobyčajnou udalosťou Premenia Pána. Ak uvažujeme o obidvoch udalostiach, obe nás privádzajú k veľkonočnému tajomstvu: Ježišov zápas s pokušiteľom predchádza veľkému finálnemu duelu počas jeho umučenia, a svetlo jeho premeneného tela je predzvesťou zmŕtvychvstania. Na jednej strane vidíme Ježiša byť plne človekom, ktorý s nami zdieľa dokonca aj pokušenie, na druhej strane kontemplujeme Božieho Syna, ktorý nám dáva podiel na svojej božskej prirodzenosti. Takto môžeme povedať, že tieto dve nedele tvoria piliere, na ktorých stojí celá stavba Veľkého pôstu až po Veľkú noc, ba dokonca aj celá štruktúra kresťanského života, ktorý vo svojej podstate spočíva vo veľkonočnej dynamike: zo smrti do života.
 
Hora Tábor, podobne ako Sinaj, je miestom stretnutia s Bohom. Je to vyvýšené miesto vzhľadom na každodennú existenciu, kde je možné dýchať čistý vzduch stvorenia. Je to miesto modlitby, kde je možné byť v Pánovej prítomnosti, podobne ako Mojžiš a Eliáš, ktorí sa zjavujú pri premenenom Ježišovi a hovoria s ním o udalostiach, ktoré ho očakávajú v Jeruzaleme, teda o Veľkej noci. Premenenie je udalosťou modlitby: keď sa Ježiš modlí, ponára sa do Boha, vnútorne sa s ním zjednocuje, so svojou ľudskou vôľou sa plne stotožňuje s vôľou láskavého Otca a takto ho preniká svetlo a viditeľným spôsobom sa zjavuje pravda jeho bytia: je Boh, svetlo zo svetla. Aj Ježišove šaty sa stávajú vybielené a žiarivé. To nás privádza k myšlienke na krst, na bielu košieľku, ktorú si obliekajú novokrstenci. Kto sa v krste znovuzrodil, je oblečený do svetla, anticipujúc takto nebeskú existenciu, ktorú Apokalypsa predstavuje prostredníctvom symbolu bieleho rúcha (por. Zj 7, 9.13). Toto je kľúčové miesto: premenenie predchádza zmŕtvychvstanie, avšak toto predpokladá smrť. Ježiš zjavuje apoštolom svoju slávu, aby mali silu čeliť škandálu kríža, a mohli pochopiť, že je potrebné prejsť mnohým súžením, aby sme dosiahli Božie kráľovstvo. Hlas Otca, ktorý zaznieva z hora, ohlasuje Ježiša ako jeho milovaného Syna, podobne ako pri krste v Jordáne, pričom dodáva: „Počúvajte ho!“ (Mt, 17, 5). Aby sme mohli vojsť do večného života je potrebné počúvať Ježiša, nasledovať ho na krížovej ceste, prežívať vo svojom srdci, tak ako on, nádej na zmŕtvychvstanie. „Spe salvi“, spasení v nádeji. Dnes môžeme povedať: „Premenení v nádeji“.
 
Keď sa teraz obraciame k Panne Márii v modlitbe, spoznávame v nej ľudské stvorenie, vnútorne premenené Kristovou milosťou. Zverme sa do jej rúk, aby nás viedla na ceste viery a veľkorysosti počas celého pôstneho obdobia.“ – ls –