Zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu

V evanjeliu dnešnej nedele sme počuli Matúšov opis udalosti Premenenia Pána. Ježiš sa premenil na vysokom vrchu, snáď preto, že vysokého vrchu sa dotýka prvý lúč vychádzajúceho svetla, ako aj ten posledný pred jeho západom. Pretože na vrchu je deň dlhší a noc kratšia. Vrch je totiž miestom svetla. Mojžiš a Eliáš sú ľuďmi vrchu. Obaja vystúpili na vrch Horeb, aby uvideli Pána a dnes sa zjavujú na hore Tábor a rozprávajú sa s Ježišom, pretože počúvať Ježiša znamená vidieť Boha. Mojžiš a Eliáš, zákon a proroci tak dosiahli svoj cieľ.

Aj mojím cieľom je premenenie. Rozžiarenie tváre a zbelenie odevu. Ako sa to aj vo mne môže udiať? Počúvaním Ježišových slov. Kto ho počúva, stáva sa ako on. Podobne píše Pavol svojmu priateľovi Timotejovi: Ježiš Kristus rozjasnil život. Ježiš urobil celú existenciu žiarivejšou. Nielen jej tvár, alebo odev... nielen jej budúcnosť, alebo túžby, ale život, ktorý je tu a teraz. Vonkajší život nás všetkých, ako aj vnútorný, tajný život každej ľudskej bytosti. On obnovil plameň všetkých vecí. Rozžiaril lásku, okrášlil život novými stretnutiami a krásou. Novými snami a krásnymi piesňami.

Keby sme si chceli zapamätať aspoň jedinú, jednu vetu z dnešného evanjelia, nech je to táto: Pán rozjasnil život. A opakujme si ju ako krok nádeje a dobroty, premenenie sa totiž už začalo. Koluje v našich žilách a my ho môžeme rozsievať ďalej. Sadiť okolo seba skutky nádeje a dobra. Otvárať oči, aby ľudia uvideli, ďakovali a napodobňovali svojich blížnych, ktorí sú dobrí a prežiarení Kristovým svetlom. Máme v sebe pestovať túžbu po spravodlivosti a po darovaní vlastného života. Je totiž krásne byť človekom... nielen na hore Tábor, ale všade na tejto zemi, ktorá je krásnou, v tomto ľudstve, v ktorom klíči svetlo, v tomto prekrásnom stvorení, ktoré sa už-už chystá k pôrodu svetla a k vnútornej i vonkajšej premene.


Naším povolaním teda je radostné i namáhavé oslobodzovanie tejto krásy, ktorú Boh do nás vložil. A taktiež vyslobodzovanie toho svetla, ktoré je v nás. Prvé dve pôstne nedele – nedeľa pokušenia a nedeľa svetla nám hovoria, že my sa nachádzame presne v strede toho kolobehu a striedania sa svetla a tmy, slnka a tieňov. Na začiatku je teda pokušenie a na konci tvár, prežiarená svetlom a belobou. A neustále počas putovania touto cestou sa človek raz posúva do tmy, inokedy do svetla. Boh Otec hovorí v evanjeliu iba dvakrát – pri krste v Jordáne, ako aj na hore Premenenia hovorí: Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho. Otec je hlas. Ježiš je slovom a tvárou Otca, obrátenou k veriacim. Kto ho počúva, stáva sa podobným Ježišovi, stáva sa Božím dieťaťom s prežiarenou tvárou, s očami naplnenými svetlom. Skutočné premenenie začína totiž presne takto.

Ľubomír Rebek