Duchovné cvičenia vo Vatikáne

Tento týždeň sa vo Vatikáne nekoná generálna audiencia. Dôvodom sú týždňové pôstne duchovné cvičenia, ktoré pre pápeža Benedikta XVI. a pracovníkov Rímskej kúrie tento rok pripravil kardinál Albert Vanhoye zo Spoločnosti Ježišovej. Ako zareagoval na túto ponuku?
„S veľkým prekvapením a – súc v službách Svätého Otca, prijal som ju s jednoduchosťou a dôverou.“
 
Téma tohtoročných duchovných cvičení vo vatikánskej kaplnke Redemptoris Mater je inšpirovaná Listom sv. Pavla Hebrejom: „Prijmime Krista, nášho Najvyššieho veľkňaza“. Stredobodom meditácií je podľa kardinála Vanhoyeho Božie slovo:
„Boh k nám hovorí predovšetkým prostredníctvom Svätého písma, ktoré je akoby listom, adresovaným nám všetkým. Tu je prítomné Božie slovo, ktoré sa musíme naučiť prijímať tým najlepším spôsobom. Ale Boh k nám hovorí aj v mnohých ďalších situáciách a pri iných príležitostiach – môže to robiť prostredníctvom prírodných krás, alebo prostredníctvom rôznych udalostí. Najdôležitejšou vecou je, aby sme boli vnímaví voči rozpoznaniu Božieho slova.“
 
História duchovných cvičení vo Vatikáne
Počas týždenných pôstnych duchovných cvičení sa pápež a tí, ktorí pod jeho predsedníctvom vedú Cirkev, schádzajú v kaplnke Redemptoris Mater. Svätý Otec však nie je stredobodom pozornosti. Počúva kázeň exercitátora v priľahlom oratóriu sv. Vavrinca, kde má súkromie. Ostatní spolupracovníci z Rímskej kúrie ho uvidia až v sobotu 16. februára po poslednej meditácii, kedy sa im krátko prihovorí. Pápežské duchovné cvičenia trvali aj v minulosti zvyčajne jeden týždeň. Exercitátor prednášal spravidla tri alebo štyri polhodinové meditácie denne. Pravidelné duchovné cvičenia vo Vatikáne zaviedol pápež Pius XI. v roku 1929. „Nech sa dôstojný vatikánsky palác zmení na niekoľko dní na večeradlo modlitby a meditácie,“ napísal v encyklike Mens Nostra.

Tento nástupca svätého Petra bol fascinovaný duchovnými cvičeniami sv. Ignáca z Loyoly. 25. júla 1922, niekoľko mesiacov po svojom nástupe na Petrov stolec, vyhlásil sv. Ignáca za patróna všetkých duchovných cvičení. O sedem rokov neskôr, pri príležitosti 50. výročia svojej kňazskej vysviacky, napísal encykliku Mens Nostra, venovanú práve tejto problematike. Knižka o duchovných cvičeniach, ktorú sv. Ignác napísal v roku 1523, začala vďaka pápežskému dokumentu získavať novú popularitu. Pius XI. totiž odporúčal ingaciánske exercície všetkým – duchovným osobám i laikom. Ich špecifickosť spočíva v tom, že sa prispôsobujú životu exercitanta, jeho duchovnej zrelosti, a vedú ho k dôslednému uskutočňovaniu jeho povolania.

Vatikánske duchovné cvičenia si zachovali svoje meno aj napriek tomu, že väčšina exercitátorov už nenadväzuje na ignaciánsku metódu a mnohí z nich nie sú jezuiti. Počas pontifikátu Jána Pavla II. zo Spoločnosti Ježišovej pochádzali iba traja z nich – slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec v roku 1998, český kardinál Tomáš Špidlík v roku 1995 a bývalý generálny predstavený rehole páter Peter Hans Kolvenbach v roku 1987. Pius XI. zveroval vedenie exercícií prevažne členom Spoločnosti Ježišovej, aj keď niekedy pozýval aj kazateľov z iných reholí – napríklad kapucínov alebo redemptoristov. Za Pia XII. viedli duchovné cvičenia iba jezuiti s jedinou výnimkou, kedy kázal oblát otec Borgonovo. Ján XXIII. pozýval do Vatikánu predstaviteľov rôznych spiritualít a v roku 1962 dokonca duchovné cvičenia pre Rímsku kúriu zrušil. Krátko pred otvorením II. vatikánskeho koncilu sa uchýlil na týždeň do veže sv. Jána vo Vatikánskych záhradách, kde absolvoval individuálne exercície.

Pápež Pavol VI. bol prvý, kto na duchovné cvičenia začal pozývať kazateľov zo zahraničia. Prvým z nich bol v roku 1964 nemecký redemptorista a morálny teológ otec Bernard Hering. Ján Pavol II. zaviedol do vatikánskych duchovných cvičení motív svedectva. Keď mu Pavol VI. v roku 1976 ponúkol, aby pripravil meditácie, hovoril o svojej skúsenosti s mladými ľuďmi. Keď sa sám stal hlavou Katolíckej cirkvi, pozval vietnamského kardinála Františka Nguyen Van Thuana, ktorý strávil 13 rokov vo väzniciach svojej krajiny, alebo už spomenutého kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý mal za sebou takisto roky života v utrpení. O výbere kazateľa zvyčajne rozhoduje pápež, výber témy však ponecháva na exercitátorovi. Spočiatku sa vatikánske duchovné cvičenia konali v období adventu, od roku 1950 bol termín ich konania preložený na január a v roku 1963 sa pápež Pavol VI. rozhodol preložiť ich na začiatok pôstneho obdobia. Tento termín platí aj v súčasnosti.
 
Benedikt XVI. o zmysle duchovných cvičení
Pápež Benedikt XVI. v týchto dňoch prežíva obdobie vnútorného stíšenia a v duchovných cvičeniach vidí veľký zmysel pre každého veriaceho:
„Ide o silnú skúsenosť s Bohom, danú načúvaním jeho Slovu, chápanému a prijatému vo vlastnom osobnom živote za prispenia Ducha Svätého, ktorý v ovzduší mlčania, modlitby a meditácie učí rozlišovať, aby bolo očistené srdce, aby nastalo obrátenie a nasledovanie Krista pri plnení nášho poslania v Cirkvi a vo svete.“

 
Ako Svätý Otec zdôraznil, okrem iných foriem duchovnej obnovy je potrebné povzbudzovať k účasti na duchovných cvičeniach, ktoré charakterizuje atmosféra úplného a hlbokého mlčania, uľahčujúceho osobné aj komunitné stretnutie s Bohom a kontempláciu Kristovej tváre:
„V dobe stále silnejšieho vplyvu sekularizácie a na druhej strane šíriacej sa potreby stretnutia s Bohom, by nemala chýbať možnosť ponuky priestoru k intenzívnejšiemu načúvaniu Slova v tichu a modlitbe. Privilegovanými miestami k tejto duchovnej skúsenosti sú najmä exercičné domy, ktoré sú pre tento účel materiálne aj duchovne zabezpečené. Vyzývam pastierov všetkých spoločenstiev, aby sa starali o to, aby v exercičných domoch nechýbali dobre formovaní a ochotní ľudia, obdarení vieroučnými a duchovnými kvalitami, ktoré z nich robia pravých duchovných učiteľov, nadšených a verných cirkevnému učiteľskému úradu. Dobrý kurz duchovných cvičení prispeje v jeho účastníkoch k obnovenej radosti a potešeniu z liturgie a predovšetkým Eucharistie, pomáha znovu objaviť význam sviatosti pokánia a privádza na cestu obrátenia a daru zmierenia, ako aj k doceneniu hodnoty eucharistickej adorácie.“

 
Tohtoročné duchovné cvičenia Svätého Otca a jeho spolupracovníkov z Rímskej kúrie sa skončia v sobotu 16. februára predpoludním. –dj-