Cirkev a svet: Kostarika

Dnes sa v našej rubrike vyberieme do krajiny, ktorá je známa ako šperk Strednej Ameriky, obmýva ju Tichý oceán a Karibské more, známy je aj kokosový ostrov, železný kostol či exotická fauna a flóra, tropické pralesy a vulkány. A v uplynulých dňoch sa o tejto krajine hovorilo aj v súvislosti s úradnou návštevou jej biskupov vo Vatikáne – v našej dnešnej rubrike Cirkev a svet budeme hovoriť o Kostarike.

História a súčasnosť Kostariky

Tropickú oblasť Strednej Ameriky osídlili pred tisíckami rokov lovci a roľníci. Asi okolo roku 300 p. n. l. sa zakladateľmi civilizácie na pevnine stali Mayovia. Kostariku objavil Krištof Kolumbus v roku 1502. Mayov ako aj domorodcov v tomto období väčšinou vyhubili európski dobyvatelia územia. Odvtedy kolonizovali toto územie Francúzi, Španieli, Angličania a Holanďania, ktorí medzi sebou bojovali o získanie nadvlády v tejto oblasti. V roku 1821 sa Kostarika stala nezávislou krajinou a o rok neskôr ju pripojili k Mexiku. V roku 1823 sa však znovu osamostatnila. Kostarika je rozlohou podobná Slovensku a má asi 4,5 milióna obyvateľov, z ktorých väčšina, asi 86 % je katolíkov a asi 10 % protestantov. Hlavné mesto je San José, ktoré má milión obyvateľov. Úradným jazykom je španielčina. Dnes je Kostarika jednou z najstabilnejších a najprosperujúcejších demokracií Latinskej Ameriky.

Cirkev na Kostarike

V máji v roku 2005 rozhodol Benedikt XVI. o zriadení novej diecézy Kostariky. Jej územie bolo vyčlenené z arcidiecézy San José a z diecézy Limón. Sídlom biskupa sa stalo tridsaťtisícové mesto Kartágo. Nová diecéza má viac ako tritisíc štvorcových kilometrov, na ktorých žije asi 280 tisíc obyvateľov, väčšinou katolíkov. Diecéza má 34 farností so 70 kňazmi a 50 rehoľníkmi. Za prvého biskupa kostarického Kartága bol vymenovaný biskup José Francisco Ulloa Rojas, ktorý bol dovtedy na čele diecézy Limón na karibskom pobreží Kostariky a dnes stojí na čele Konferencie biskupov Kostariky. Cirkevne je Kostarika rozdelená do jednej arcidiecézy a siedmich diecéz.

Vo februári minulého roka sa Kostarika a Svätý Otec zhodli na medzinárodnej platforme v súvislosti s otázkami obrany ľudského života, manželstva a rodiny. Bolo to pri príležitosti stretnutia Benedikta XVI. a nového veľvyslanca Kostariky pri Svätej stolici, Luisa Parího Chaverriho. Svätý Otec poukázal na to, že pokrok v spoločnosti nemôžu zaručiť len technické prostriedky. Reformy tiež musia podliehať etickým aspektom. Preto je dôležité rozvíjať morálne hodnoty ako poctivosť, umiernenosť a zodpovednosť za spoločné dobro. Benedikt XVI. ocenil spoluprácu Cirkvi so štátom v oblasti vzdelania, pomoci núdznym a zdravotníctva, keďže Kostarika bojuje s rastúcou chudobou, násilím v rodinách a tiež s množstvom prisťahovalcov zo susedných krajín. Svätý Otec vtedy tiež povzbudil verejnú správu k riešeniu týchto naliehavých problémov. Zároveň ocenil vládu Kostariky za jej iniciatívu v medzinárodnej oblasti v prospech mieru, ľudských práv a obrany života, manželstva a rodiny.

Na začiatku pôstneho obdobia minulý rok kartágsky biskup Mons. José Francisco Ulloa Rojas vydal posolstvo Pôst – čas na stretnutie s Bohom a s ľuďmi, v ktorom vyzýval veriacich, nech sa zahľadia do tváre Ježiša Krista a nech nie sú ľahostajní k potrebám druhých. Chcel tým upozorniť na priepastné rozdiely v spoločnosti a v regiónoch. Hovoril tiež o tom, že kresťania nemajú byť závislí na programoch politických strán, ale mali by sa pozerať srdcom.

Tento rok prišli od 4. – 9. februára biskupi Kostariky do Vatikánu na pravidelnú návštevu Ad Limina apostolorum. Ako uviedol v rozhovore pre vatikánsky rozhlas Mons. José Francisco Ulloa Rojas, najväčšie znepokojenie Katolíckej cirkvi na Kostarike spôsobuje narastajúci sekularizmus a fakt, že spoločnosť je stále ľahostajnejšia voči náboženstvu. V tejto súvislosti biskupi sústreďujú pozornosť najmä na pastoráciu rodín a mládeže. Ďalej podotkol, že v tomto období sa intenzívne zaoberajú odporúčaniami minuloročnej V. generálnej konferencie episkopátu Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorá sa konala v Aparecide a hľadajú cesty, ako tieto závery prakticky uplatniť v živote kostarickej spoločnosti:

„Skutočne, pozorne sledujeme niektoré návrhy zákonov súčasného zákonodarného zboru, ktoré sú proti životu, ako napríklad ten, ktorý sa týka interrupcií. Je tu tlak na zmenu článku číslo 21 Ústavy, ktorý definuje život od počatia až po prirodzenú smrť. My, biskupi sme spoločne proti takýmto útokom a dúfame, že parlament sa bude držať etických princípov Cirkvi.“
Na otázku aké sú pastoračné plány Kostariky odpovedal:
„Teraz sa zaoberáme tým, ako ich zrealizovať v diecézach a tiež na národnej úrovni. Naša najväčšia starosť a veríme, že to je aj zmyslom týchto misií, je ako osloviť tých, ktorí sa vzdialili od Cirkvi. Ide o ustavičné poslanie, ktoré musí zahrnúť aj laikov: máme totiž veľa tých, ktorí sa tomu venujú.„

8. februára prijal biskupov Kostariky na konci ich úradnej návštevy pápež Benedikt XVI. Medzi základné priority, ktoré im v príhovore zdôraznil, patrili obrana rodinného zriadenia, venovanie väčšej pozornosti formovaniu seminaristov a tiež snaha predchádzať rizikám života slabej a povrchnej viery. „Veľká nádej človeka“ – ako povedal Benedikt XVI. - „je tá, ktorá odporuje a odoláva všetkým sklamaniam. A touto nádejou môže byť len Boh.“
Benedikt XVI. ďalej hovoril o tom, že pokiaľ ide o rodinu, je potrebné brániť jej práva všetkými príslušnými prostriedkami. Dôležité je tiež podporovať rozvoj pastorácie, ktorá tomu bude napomáhať a stáť pri nej v rozličných ťažkostiach.
Svätý Otec prejavil v tomto zmysle obavy pre stále narastajúce vážne odozvy ako v oblasti sociálnej, tak v oblasti duchovného života a povedal:
„Netreba zabúdať pomáhať mladomanželom a rodinám a takisto podporovať aktivity, ktoré budú pomáhať v ťažkých situáciách spôsobených odlúčením, ekonomickou nestabilitou či domácim násilím, ktorého obeťami bývajú najmä ženy. Vašou úlohou je tiež hľadať nové spôsoby ohlasovania Krista v tejto dobe, tak charakteristickej rapídnymi a hlbokými zmenami. Pri pastoračných aktivitách treba pritom myslieť na úlohu poslania Cirkvi. Obyvateľstvo Kostariky potrebuje oživiť svoje antické a hlboké kresťanské korene a svoj duchovný život a svoju mariánsku úctu.“

Benedikt XVI. tiež v závere zopakoval obavy rizika života slabej a povrchnej viery, falošných volaní siekt a pseudonáboženských skupín a tiež potrebu väčšej pozornosti venovanej formovaniu seminaristov. –sg-