Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (8. februára, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa uplynulú  sobotu podvečer v Bazilike sv. Petra prihovoril rehoľníkom pri príležitosti Svetového dňa zasväteného života. V úvode prejavil radosť zo vzájomného stretnutia a pokračoval slovami evanjelistu Lukáša, ktorý až na troch miestach podčiarkuje, že Mária a Jozef zachovávali “Pánov zákon” (por. Lk 2,22.23.39) a boli veľmi pozorní pri tom, keď načúvali Pánovmu slovu. Tento ich postoj, ako povedal Benedikt XVI., je príkladom pre všetkých, ktorí žijú zasväteným životom: “Prosím vás, milí bratia a sestry, aby ste ponúkali váš vklad do tohto duchovného úsilia svedčiac tak o tom, ako veľmi je dôležité klásť do centra všetkého Slovo Božie a to ešte viac pre vás, ktorých Pán povoláva ešte intímnejšie, aby ste ho nasledovali.” Ďalej Svätý Otec hovoril o tom, že zasvätený život je zakorenený v Evanjeliu ako vo svojej najvyššej norme, pričom použil príklady svätcov a ich života. Potom pokračoval: “Nasledovanie Krista bez kompromisov, ako nám to ponúka Evanjelium, vytvorilo počas storočí poslednú a najvyššiu normu duchovného života. Sv. Benedikt poukazuje na Sväté písmo, ako na konečnú a najsprávnejšiu normu pre život človeka.”

Vo svojom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána vyzval veriacich k modlitbe na tri osobitné úmysly: za rehoľníkov v rámci sobotňajšieho Svetového dňa zasväteného života, za autentické prežívanie nastávajúceho Veľkého pôstu a nakoniec za všetkých, ktorí sa zasadzujú za život. Vzhľadom na túto tému Svätý Otec povedal: „Ďalší úmysel našich modlitieb nám ponúka Deň za život, ktorý sa dnes slávi v Taliansku, a ktorý nesie motto: Slúžiť životu. Pozdravujem a ďakujem všetkým, ktorí sa tu, na námestí sv. Petra dnes zhromaždili, aby svedčili o ich úsilí za ochranu a podporu života a aby takto zdôraznili, že „kultúrnosť národa sa meria schopnosťou slúžiť životu“ (Posolstvo KBI pre XXX. národný deň za život). Kiež každý podľa vlastných možností, profesie a kompetencií sa cítil k tomu, aby život vždy miloval a slúžil mu od jeho počiatku až po jeho prirodzený zánik. Je v skutku poslaním všetkých prijímať ľudský život ako dar, ktorý je potrebné rešpektovať, ochraňovať a podporovať o to viac, keď sa stáva krehkým a potrebuje zvláštnu pozornosť a starostlivosť, či už ide o život pred narodením alebo v jeho v terminálnej fáze. Zjednocujem sa s talianskymi biskupmi, aby som dodal odvahy všetkým tým, ktorí s námahou ale aj s radosťou, bez zvláštnych ovácií a s veľkou láskou sa starajú o starých a postihnutých ľudí, a ktorí pravidelne zasväcujú časť svojho času, aby pomáhali ľuďom každého veku v priebehu ich života, ktorý je skúšaný rozličnými a mnohými formami chudoby.“ Plné znenie príhovoru na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=184226.

V katechéze na stredajšej generálnej audiencii sa pápež Benedikt XVI. zameral na obdobie Veľkého pôstu, ktoré sa začalo Popolcovou stredou. Ako uviedol, v ranej Cirkvi bol pôst časom, kedy sa katechumeni pripravovali na krst, sprevádzaní modlitbami celej kresťanskej komunity. Dnes je toto obdobie príležitosťou na obrátenie a duchovnú obnovu pre celú Cirkev. Obrad posypania popolom je výzvou vrátiť sa k Bohu a tým, že to urobíme, objaviť autentickú slobodu a radosť. Ježiš nám pripomína, že iba “strácaním” nášho života ho skutočne “nachádzame”. Ako uviedol Svätý Otec, “naše konečné naplnenie spočíva iba v Bohu, ktorý uspokojí naše najhlbšie túžby. Tým, že na seba vezmeme svoj kríž a budeme nasledovať Pána, zakúsime vnútorný pokoj a solidaritu s našimi bratmi a sestrami, plnú lásky. Počas pôstu nás Cirkev okrem modlitby a postenia sa pozýva aj ku konaniu skutkov kresťanskej lásky, ako vyjadrenia našej túžby napodobňovať Krista v jeho sebadarovaní a ušľachtilom záujme o druhých.” Ucelené spravodajstvo zo stredajšej katechézy na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=184936

 

 
V podvečer na Popolcovú stredu absolvoval Svätý Otec ako už tradične každý rok, kajúcu procesiu spolu s kardinálmi, biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a ďalšími veriacimi. Procesia smerovala z kostola sv. Anzelma do Baziliky sv. Sabíny v Ríme, kde Svätý Otec predsedal eucharistickej slávnosti. V homílii sa zameral najmä na silu modlitby, keď hovoril o advente ako o období nádeje a očakávaní príchodu Boha a o pôste ako obnovení tejto nádeje v Toho, ktorý nás robí schopnými prechádzať smrťou do nového života. Obidve tieto obdobia sú časom očistenia a ako dodal Benedikt XVI., svedčí o tom aj liturgická farba, ktorá je pre ne spoločná. Pôst je však zvlášť zameraný na tajomstvo vykúpenia, ktoré je definované ako cesta skutočného obrátenia. Pôstne obdobie – ako ďalej povedal Svätý Otec - práve preto, že nás pozýva k modlitbe, pokániu a k pôstu, je príležitosťou k tomu, aby sme udržiavali našu nádej ešte živšou. Modlitba v sebe obsahuje nádej, pretože nič iné okrem modlitby a viery nevyjadruje tak dobre skutočnosť prítomnosti Boha v našom živote.

Svätý Otec hovoril ďalej o dvoch momentoch počas Ježišovho pozemského bytia, jeden na začiatku a druhý na konci jeho účinkovania: „40 dní na púšti, na ktoré sa vzťahuje pôstne obdobie a úzkosť v Getsemanskej záhrade – oba tieto momenty sú podstatné momenty modlitby. Modlitba v osamelosti, na púšti zoči-voči s Otcom a modlitba dovŕšená v “smrteľnej úzkosti” v Olivovej záhrade. Ale ako v jednom, tak v druhom prípade, Kristus v modlitbe odhaľuje úskoky pokušiteľa a víťazí nad ním. Modlitba je tak prvou a hlavnou “zbraňou”, ktorou víťazne čelíme v boji proti zlému duchu.“ Ďalej Svätý Otec hovoril o tom, že Kristova modlitba dosahuje svoj vrchol na kríži, vyjadrujúc to v posledných slovách, ktoré evanjelisti napísali: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt 27, 46, Mk 15, 34, Sol 21, 10) a ďalej dodal: “Modlitba je zárukou, že sa otvoríme pre ostatných: kto je slobodným pre Boha a jeho potreby je tiež otvorený pre druhých – pre brata, ktorý klope na dvere jeho srdca a prosí o vypočutie, pozornosť, odpustenie, občas napomenutie, ale stále je to zameranie sa na toho druhého. Skutočná modlitba je hybnou silou sveta, pretože ho zachováva otvoreným Bohu. Preto bez modlitby niet nádeje, ale len ilúzie. Bez skutočného Boha, Otca Pána Ježiša Krista, by sa z nádejí stali ilúzie, ktoré by nabádali k úniku z reality. Rozhovor s Bohom, zotrvanie v jeho prítomnosti, keď sa necháme osvietiť a očistiť Jeho slovom, toto nás naopak privádza do srdca reality, k vnútornému Hýbateľovi kozmického diania, privádza nás takpovediac do pulzujúceho srdca vesmíru.” V závere venoval Svätý Otec niekoľko myšlienok utrpeniu, pričom sa odvolal na svoju encykliku Spe salvi, v ktorej píše o miere ľudskosti, ktorá je určená vzťahom s utrpením a trpiacimi. Veľká Noc, ku ktorej cez pôst smerujeme, je tajomstvom, ktoré dáva tomuto utrpeniu zmysel. Práve v Božom spolucítení, spolu-utrpení s človekom v osobe Ježiša Krista vstupuje do každej ľudskej situácie utrpenia útecha a nádej. - ls -