Benedikt XVI.: Cez modlitbu sa otvoríme aj pre ostatných

Vatikán/Taliansko (6. februára, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes podvečer na začiatku pôstneho obdobia predsedal eucharistickej slávnosti v Bazilike sv. Sabíny v Ríme. V homílii sa zameral najmä na silu modlitby, keď hovoril o advente ako o období nádeje a očakávaní príchodu Boha a o pôste ako obnovení tejto nádeje v Toho, ktorý nás robí schopnými prechádzať smrťou do nového života. Obidve tieto obdobia sú časom očistenia a ako dodal Benedikt XVI., svedčí o tom aj liturgická farba, ktorá je pre ne spoločná. Pôst je však zvlášť zameraný na tajomstvo vykúpenia, ktoré je definované ako cesta skutočného obrátenia.


Pôstne obdobie – ako ďalej povedal Svätý Otec - práve preto, že nás pozýva k modlitbe, pokániu a k pôstu, je príležitosťou k tomu, aby sme udržiavali našu nádej ešte živšou. Modlitba v sebe obsahuje nádej, pretože nič iné okrem modlitby a viery nevyjadruje tak dobre skutočnosť prítomnosti Boha v našom živote. Svätý Otec hovoril ďalej o dvoch momentoch počas Ježišovho pozemského bytia, jeden na začiatku a druhý na konci jeho účinkovania:
„40 dní na púšti, na ktoré sa vzťahuje pôstne obdobie a úzkosť v Getsemanskej záhrade – oba tieto momenty sú podstatné momenty modlitby. Modlitba v osamelosti, na púšti zoči-voči s Otcom a modlitba dovŕšená v “smrteľnej úzkosti” v Olivovej záhrade. Ale ako v jednom, tak v druhom prípade, Kristus v modlitbe odhaľuje úskoky pokušiteľa a víťazí nad ním. Modlitba je tak prvou a hlavnou “zbraňou”, ktorou víťazne čelíme v boji proti zlému duchu.“

Ďalej Svätý Otec hovoril o tom, že Kristova modlitba dosahuje svoj vrchol na kríži, vyjadrujúc to v posledných slovách, ktoré evanjelisti napísali: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt 27, 46, Mk 15, 34, Sol 21, 10) a ďalej dodal:
“Modlitba je zárukou, že sa otvoríme pre ostatných: kto je slobodným pre Boha a jeho potreby je tiež otvorený pre druhých – pre brata, ktorý klope na dvere jeho srdca a prosí o vypočutie, pozornosť, odpustenie, občas napomenutie, ale stále je to zameranie sa na toho druhého. Skutočná modlitba je hybnou silou sveta, pretože ho zachováva otvoreným Bohu. Preto bez modlitby niet nádeje, ale len ilúzie. Bez skutočného Boha, Otca Pána Ježiša Krista, by sa z nádejí stali ilúzie, ktoré by nabádali k úniku z reality. Rozhovor s Bohom, zotrvanie v jeho prítomnosti, keď sa necháme osvietiť a očistiť Jeho slovom, toto nás naopak privádza do srdca reality, k vnútornému Hýbateľovi kozmického diania, privádza nás takpovediac do pulzujúceho srdca vesmíru.”
V závere venoval Svätý Otec niekoľko myšlienok utrpeniu, pričom sa odvolal na svoju encykliku Spe salvi, v ktorej píše o miere ľudskosti, ktorá je určená vzťahom s utrpením a trpiacimi. Veľká noc, ku ktorej cez pôst smerujeme, je tajomstvom, ktoré dáva tomuto utrpeniu zmysel. Práve v Božom spolucítení, spolu-utrpení s človekom v osobe Ježiša Krista vstupuje do každej ľudskej situácie utrpenia útecha a nádej. –sg-