Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (1. februára, RV) - Uplynulú  nedeľu sa Svätý Otec vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sústredil na tému Božieho kráľovstva, keď povedal: „Čo znamená tento výraz? Určite neoznačuje pozemské kráľovstvo v priestore a čase, ale ohlasuje, že Boh prichádza kraľovať, že Boh je skutočným Pánom a jeho kraľovanie je už prítomné, aktuálne, už sa uskutočňuje. Novosť Kristovho posolstva spočíva v tom, že Boh sa priblížil k nám, že kraľuje uprostred nás, ako dosvedčujú zázraky a uzdravenia, ktoré uskutočňuje. Boh kraľuje vo svete prostredníctvom svojho Syna, ktorý sa stal človekom a v moci Ducha Svätého, ktorý sa nazýva „Božím prstom“ (por. Lk, 11, 20). Kde prichádza Ježiš, Duch – Stvoriteľ, prináša život a ľudia sú uzdravovaní zo svojich telesných a duševných chorôb. Božie kráľovstvo sa teda zjavuje prostredníctvom celostného uzdravenia človeka. Takto chce Ježiš zjaviť tvár opravdivého Boha, bohatého na milosrdenstvo pre každú ľudskú bytosť, Boha, ktorý nám daruje život v hojnosti, ktorý nám daruje svoj vlastný život. Božie kráľovstvo je preto život, ktorý víťazí nad smrťou, je svetlom pravdy, ktoré rozháňa temnoty nevedomosti a klamstva“. Plné znenie textu na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=182738
 
V pondelok Svätý Otec prijal na audiencii účastníkov akademického kongresu, ktorý pod názvom “Meniaca sa identita jednotlivca” organizačne zastrešujú Akadémia vied v Paríži a Pápežská akadémia vied. Vo svojom príhovore sa Svätý Otec dotkol predovšetkým témy identita človeka vo vzťahu k Stvoriteľovi a vedeckému pokroku. Ako uviedol, “v našej dobe, v ktorej rozvoj vied priťahuje a zvádza možnosťami, ktoré ponúka, je dôležité viac ako inokedy vychovávať svedomie našich súčasníkov, aby sa veda nestala kritériom dobra.” Každý vedecký rozvoj podľa Svätého Otca musí byť aj pokrokom v láske a musí byť povolaný vložiť sa do služby človeku a ľudstvu. V tej láske, ktorej Ježiš je najdokonalejším vzorom. Dnes, keď “exaktné prírodné, ako aj humanitné vedy” dosiahli mimoriadne pokroky v spoznávaní človeka a vesmíru, je potrebné odmietnuť pokušenie “úplne opísať identitu človeka”, ktorý naďalej má “svoje vlastné mystérium”. Ako zdôraznil Benedikt XVI., “žiadna veda nemôže povedať kto je človek, odkiaľ prichádza a kam smeruje.”

V utorok Svätý Otec vydal pri príležitosti blížiaceho sa začiatku pôstu posolstvo. Svätý Otec zaradil jednotlivé časti posolstva do šiestich bodov, v ktorých zdôrazňuje, že „pôst je obdobím, v ktorom sa prehlbuje zmysel a hodnota nášho kresťanského bytia pre znovuobjavenie Božieho milosrdenstva. Znovuobjavenie, ktoré nás posúva k tomu, aby sme sa stali ešte milosrdnejšími voči svojim bratom. Konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa sú modlitba, pôst a skutky kresťanskej lásky. Materiálne dobrá, ktoré vlastníme, nie sú považované za výlučné vlastníctvo, majú predovšetkým spoločenskú hodnotu, podľa princípu ich všeobecného zaradenia (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2404). „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“(1 Jn, 3,17) V krajinách, v ktorých je väčšina populácie kresťanská, má táto prosba o zdieľanie dobier – s tými, ktorí trpia chudobou a opustením – zvláštny význam. Skôr ako skutok lásky je to povinnosť spravodlivosti. Skutky lásky nie sú podľa evanjelia len altruizmus, ani nemajú byť zásterkou pre hľadanie osobného prospechu či ocenenia zo strany druhých, alebo prostriedkom na to, aby sme sa stali stredobodom pozornosti. Úprimné rozhodnutie pomáhať prichádza v skrytosti, nasledujúc tak Ježiša Krista, ktorý tým, že zomrel na kríži, sa nám celý daroval. Pôst v praktizovaní skutkov lásky je teda prostriedkom na prehĺbenie nášho kresťanského povolania. Láska inšpiruje k rôznym formám darovania sa, podľa možností a podmienok každého z nás a tak robí z nášho života úplný dar. Pôst pozýva všetkých, aby rástli v láske, v spoznávaní samého Krista v chudobných, v osobnom a spoločnom úsilí o zblíženie sa s Kristom, v mene ktorého máme skutočný život a sme svedkami Jeho lásky.

V katechéze na stredajšej generálnej audiencii sa pápež Benedikt XVI. venoval učeniu svätého Augustína z Hippo. Ako uviedol, tento biskup poznal dôležitosť spájania viery a rozumu. Bol to on, kto učil, že by sme mali veriť, aby sme pochopili a chápať, aby sme verili. Boh sa dal poznať nášmu rozumu, hoci vždy presahuje to, čo môžeme našim rozumom spoznať. Ako to Augustín vyjadril, Boh je v ňom prítomný viac ako jeho samotné bytie. Učil, že tým, že patríme k Cirkvi, sme tak blízko spojení s Kristom, že sa „stávame“ Kristom. Ako zdôraznil Benedikt XVI., ak by sme sa opýtali na posolstvo sv. Augustína pre mužov a ženy dneška, pravdepodobne by to bol dôraz na potrebu pravdy. Krásne opísal svoje hľadanie Boha: „Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Volal si a kričal, tak si prerušil moju hluchotu. Ochutnal som, teraz lačniem a smädí ma. Zahorel som túžbou po tvojom pokoji.” Ucelené spravodajstvo zo stredajšej katechézy na adrese: http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=183439
 
Vo štvrtok Svätý Otec prijal na audiencii účastníkov plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery. Ako uviedol vo svojom príhovore, kongregácia vydala minulý rok dva dôležité dokumenty, ktoré priniesli vieroučné spresnenia, týkajúce sa základných aspektov učenia o Cirkvi a evanjelizácie. Názov prvého dokumentu je “Odpovede na otázky týkajúce sa niektorých aspektov učenia o Cirkvi”. Benedikt XVI. poukázal na to, že II. vatikánsky koncil svojou dogmatickou konštitúciou Lumen gentium a dekrétmi o ekumenizme a o východných katolíckych cirkvách prispel výrazným spôsobom k hlbšiemu chápaniu katolíckej ekleziológie. Rozsiahlosť predmetu a novosť mnohých tém však naďalej vyvoláva teologickú reflexiu a ponúka stále nové príspevky, ktoré nie sú vždy odolné voči nesprávnym interpretáciám, vyvolávajúcim pochybnosti. Kongregácia pre náuku viery sa teda v dokumente rozhodla spresniť autentický význam niektorých ekleziologických výrazov Magistéria, čo Benedikt XVI. ocenil vo svojom príhovore.
Druhým dokumentom dikastéria, zverejneným v decembri 2007, na ktorého dôležitosť poukázal Svätý Otec, je „Vieroučná nóta o niektorých aspektoch evanjelizácie“. Ako zdôraznil, evanjelizácia je určená celému ľudstvu a konať ju neznamená len odovzdávať náuku, ale aj ohlasovať Krista slovami a skutkami, teda stať sa nástrojom jeho prítomnosti a činnosti vo svete. Benedikt XVI. ďalej poukázal na to, že v súčasnosti je potrebné s mimoriadnou pozornosťou sledovať závažné problémy, týkajúce sa bioetiky. Ako uviedol, „nie je možné, aby Cirkev zasahovala pri každej novinke, ktorú prináša veda, ale má úlohu chrániť veľké hodnoty, ktoré sú v hre a oboznamovať veriacich a všetkých ľudí dobrej vôle s etickými a morálnymi princípmi a smernicami, týkajúcimi sa nových dôležitých otázok.“ - ls -