Očami viery, vedy a kultúry: Posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu spoločenských
dorozumievacích prostriedkov
„Médiá – na
križovatke medzi protagonizmom a službou. Hľadanie pravdy a jej zdieľanie s ostatnými“
– taká je hlavná myšlienka 42. svetového dňa spoločenských dorozumievacích prostriedkov,
ktorý si pripomenieme 4. mája. Posolstvo pápeža Benedikta XVI. pri tejto príležitosti
bolo zverejnené minulý týždeň a my sa na jeho obsah bližšie pozrieme v dnešnom vydaní
rubriky Očami viery, vedy a kultúry. Svätý Otec v tohtoročnom posolstve
k Svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov poukázal na úlohu, ktorú
médiá zohrávajú pri rozvoji demokracie a dialógu medzi ľuďmi: „Bez ich prispenia
by bolo skutočne ťažké podporovať a posilňovať porozumenie medzi národmi, vdýchnuť
život do mierových rozhovorov vo svete, či zaručiť voľný obeh myšlienok, zvlášť tých,
ktoré podporujú ideály solidarity a sociálnej spravodlivosti.“ Zároveň však poukázal
na to, že sa dostávajú do rizika, že budú premenené na systémy, zneužívané na „podriadenie
ľudskosti agendám, diktovaným dominantnými záujmami dňa“.
„To sa stáva,“
zdôraznil Svätý Otec, „keď je komunikácia použitá na ideologické účely, alebo agresívnu
reklamu spotrebných produktov. Vydávaním svojho pohľadu za realitu môže vzniknúť tendencia
legitimizovať alebo vnucovať zdeformované vzory osobného, rodinného alebo spoločenského
života. Ba čo viac, za účelom pritiahnuť poslucháčov a zvýšiť sledovanosť, je mnohokrát
východiskom prezentácia vulgárnosti a násilia.“
Faktu,
že tie isté technológie, ktoré dokážu slúžiť dobru, môžu byť aj zneužité, sa vo svojom
prejave na tlačovej konferencii 24. januára dotkol aj sekretár Pápežskej rady pre
spoločenské dorozumievacie prostriedky Mons. Paul Tighe: “Komunikačné technológie
môžu byť použité na manipuláciu verejnej mienky, deformáciu pravdy, podporu násilia
a znehodnotenie ľudskej dôstojnosti. Benedikt XVI. podčiarkuje nejednoznačnosť pokroku,
ktorý ponúka nové možnosti pre dobro, ale zároveň otvára desivé možnosti pre zlo,
ktoré predtým neexistovalo. Vo svojom posolstve pápež podotýka, že mnohí
komentátori v súčasnosti veria, že je v tejto oblasti potrebná disciplína ‛infoetiky‛,
tak, ako máme disciplínu ‛bioetiky‛ na poli medicíny a vedeckého výskumu, súvisiaceho
so životom. Toto posolstvo teda už slúži na vyzdvihnutie niektorých zo základných
etických bodov, ktoré by mohli prispieť k rozvoju tejto relatívne novej sféry uvažovania.
Musíme sa vyhnúť tomu, čo v bioetike býva označované ako “technologický imperatív”.
Na poli medicíny sme sa naučili, že by sme nemali robiť všetko, čo sa dá dokázať.
Ako nám pápež pripomína, aj na poli komunikácie je pravda, že nie všetko,
čo je technicky možné, je zároveň aj eticky prípustné.”
Podľa Benedikta
XVI. sa ľudstvo nachádza na križovatke: „Musíme sa pýtať, či je múdre umožniť nástrojom
spoločenskej komunikácie byť zneužívané pre protagonizmus, teda ‛sebaprezentáciu‛,
a skončiť v rukách tých, ktorí ich použijú na manipuláciu svedomia. Či by nemalo byť
prioritou zabezpečiť, aby zostali v službe človeku a spoločnému
blahu a aby podporovali etickú formáciu človeka a jeho vnútorný rast.“
Ako uvádza Svätý Otec, “dnes sa zdá, že komunikácia
si nárokuje nielen na sprostredkovávanie skutočností, ale na ich určovanie, a to vďaka
moci a sile sugescie, ktorou disponuje. Je jasné, že v určitých situáciách sa médiá
nepoužívajú na účel šírenia informácií, ale na tzv. ‛vytváranie‛ udalostí.
Na túto nebezpečnú zmenu už so znepokojením poukázali viacerí cirkevní predstavitelia.”
Svätý Otec podčiarkol, že „dôležitosť, ktorú dorozumievacie
prostriedky získali v spoločnosti, musí byť v súčasnosti považovaná za integrálnu
súčasť ‛antropologickej‛ otázky, ktorá je kľúčovou výzvou tretieho milénia. Tak, ako
vidíme, že sa to deje v oblasti ľudského života, manželstva a rodiny, v záležitostiach,
týkajúcich sa pokoja, spravodlivsti a ochrany stvorenia, ako aj v sektore spoločenskej
komunikácie – všade tam je základným rozmerom ľudská bytosť a pravda, ktorá sa jej
týka.”
Podľa slov sekretára Pápežskej rady pre
spoločenské dorozumievacie prostriedky Mons. Paula Thighea iba vtedy, ak technológie
slúžia k dobru jednotlivcov a spoločenstiev, môžeme povedať, že sú ozajstným nástrojom
pokroku: “Toto posolstvo povzbudzuje všetkých, ktorí pracujú v médiách, aby
sa stotožnili s veľkou zodpovednosťou, ležiacou na ich pleciach, a aby sa usilovali
udržať ten najvyšší štandard svojho povolania. Predovšetkým je ich úlohou byť vytrvalí
v úsilí ohlasovať pravdu a brániť ju pred tými, ktorí sa ju snažia popierať alebo
zničiť. Pracovníci v médiách sú pozvaní brániť etiku vo svojom povolaní a zabezpečiť,
aby bola chránená nenarušiteľnosť dôstojnosti ľudskej bytosti. Svätý Otec im pripomína,
že tieto etické záväzky môžu byť napádané faktormi, ako sú konkurenčný boj, komerčné
tlaky a ideologické predsudky. Varuje ich pred nebezpečenstvom, že sa médiá môžu stať
hlasom ekonomického materializmu a etického relativizmu.” V tejto
súvislosti Benedikt XVI. pripomenul, že mnohí novinári vydali výnimočné svedectvo
o svojom vzťahu k pravde tým, že trpeli prenasledovaním, väznením a dokonca kvôli
nej zomreli, pretože nedokázali byť ticho tvárou v tvár nespravodlivosti a korupcii.
Ich svedectvo je svedectvom najvyšších štandardov, ku ktorým môžu médiá ašpirovať
a ich príklad slúži pre povzbudenie všetkým profesionálom v tejto oblasti, aby posilnili
svoju oddanosť pravde a tak slúžili všeobecnému blahu celého ľudstva. –dj-