Cirkev a svet: Východný Timor

Krajina, o ktorej budeme hovoriť dnes, je východným cípom indonézskeho ostrova, takzvaná zabudnutá časť sveta, kde žije menej ako milión ľudí, ktorí žijú v ťažkých životných podmienkach, krajina zmietajúca sa v napätí – Východný Timor, ostrov v juhovýchodnej Ázii.
História a súčasnosť
O pôvodných obyvateľoch Timoru sa vie málo. Portugalskí obchodníci prišli do tejto oblasti asi v roku 1509, o asi 60 rokov neskôr tu dominikánski frátri založili prvé portugalské osídlenie v mestečku Lifau. O región sa začali zaujímať Holanďania a ich spory s Portugalcami ukončila Lisabonská dohoda, ktorá rozdelila Timor na dve časti. Krajina bola strategickým bodom počas II. svetovej vojny. V roku 1976 sa Východný Timor stal 27. indonézskou provinciou. Okupácia v Indonézii mala veľké následky – zomrelo pri nej asi stotisíc obyvateľov Timoru. V roku 1991 sa Východný Timor dostal do centra svetovej pozornosti, keď vojaci začali strieľať na protestujúcich obyvateľov v Dilí. V roku 1996 získali katolícky biskup Carlos Belo a hovorca za nezávislosť Východného Timoru José Ramos – Horta Nobelovu cenu. Po skončení vlády indonézskeho prezidenta Suharta vyhlásil jeho nástupca prezident Habibie referendum o autonómii Východného Timoru. V máji v roku 1999 podpísali Indonézia a Portugalsko dohodu o poskytnutí mandátu OSN na vyriešenie sporu. Za nezávislosť sa vyslovilo až 80 % obyvateľov. Jej oslavy však armáda potlačila. Zomrelo pri tom asi stotisíc obyvateľov. V roku 1999 prišli na územie krajiny vojská OSN pod vedením Austrálie. Pred nastolením poriadku však z krajiny utieklo asi pol milióna ľudí, mnohí tiež prišli o životy. Prvé prezidentské voľby boli v roku 2002, a v máji toho istého roku vyhlásili nezávislosť krajiny.
Východný Timor je dnes demokratickou republikou a má asi 900 tisíc obyvateľov. Hlavným mestom je Dilí. Oficiálnym jazykom je Tetun, a portugalčina, ďalej sa hovorí po indonézsky, anglicky a ďalšími 16-timi pôvodnými jazykmi.
Katolíci sú v krajine väčšinou – 90 %. Na jedného kňaza pripadá viac ako 5 a pol tisíc z nich. Biskupi sú traja, kňazov je 61 a rehoľníkov 99.

Východný Timor a Benedikt XVI.

V máji 2006 sa hlavné mesto Timoru stalo miestom bojov a chaosu. Tisícky ľudí opustili svoje domovy a útočisko hľadali v kostoloch a v humanitárnych organizáciách. K vyostreniu násilia došlo po tom, čo premiér Marti Alkatiri obvinil prezidenta Xana Gusmaa z pokusu o štátny prevrat. Napätú situáciu využívali zločinecké skupiny, ktoré rabovali obchody a podpaľovali obydlia. Konflikty si vtedy vyžiadali najmenej 27 ľudských životov. Išlo o najkrvavejšie strety od chvíle, keď Východný Timor získal v roku 2002 nezávislosť od Indie.

Na túto situáciu apeloval Svätý Otec tým, že vyzval všetkých na aktívnu pomoc obyvateľom východného Timoru a k čo najrýchlejšiemu nastoleniu pokoja. Zdôraznil, že vlna násilia v tejto ázijskej krajine priniesla veľa obetí a viedla k veľkým materiálnym stratám. Povzbudil preto miestne cirkvi a katolícke organizácie, aby v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami pokračovali v pomoci utečencom a prosil, aby sa modlili k Panne Márii, nech svojou materinskou pomocou podporí úsilie tých, ktorí sa angažujú v procese prinavrátenia mieru.

V tom istom období prijal pápež Benedikt XVI. na audiencii aj nového veľvyslanca Východného Timoru Justina Maria Aparícia Guterresa. Vo svojom príhovore Svätý Otec zdôraznil potrebu posilniť demokraciu založenú na kresťanských hodnotách a princípe sociálnej solidarity. Na margo vyhrotenej politickej situácie Svätý Otec povedal, že je nutné vnášať kultúru solidarity, aby sa krajina otvorila k skutočnému horizontu demokracie. Ohľadne vyhlásenia Timoru ako nezávislého štátu, tým, že bol odtrhnutý od Indonézie po dlhom krvavom prenasledovaní kresťanskej väčšiny obyvateľstva moslimami a ozbrojenými indonézskymi zložkami pápež Benedikt XVI. povedal:
„Nech spomienka na toto dramatické obdobie pomôže vláde a opozícii Východného Timoru nastúpiť cestu dialógu a spolupráce a vyhnúť sa tak upadnutiu do priameho stretu nielen preto, že je to morálne neprijateľné, ale tiež preto, že tento krok je vždy škodiaci a znemožňuje nastolenie demokracie aj celkového pokroku obyvateľstva. Dovolím si adresovať naliehavú výzvu všetkým nositeľom verejnej autority, aby urobili všetko pre obnovu účinného verejného poriadku zákonnými prostriedkami a vrátili občanom bezpečie v každodennom živote, vďaka obnovenej dôvere v legitímnu štátnu inštitúciu.“
Svätý Otec vtedy tiež poďakoval OSN za solidaritu, ktorú preukázala timorskému obyvateľstvu a poukázal na to, že 400 rokov dejín viery v Evanjelium vo Východnom Timore pomôžu timorskému obyvateľstvu, ktoré je takmer celé katolícke, presadiť kultúru solidarity a pokojného spolužitia v spravodlivosti.

V júni v roku 2006 sa situáciou v krajine začala zaoberať aj Organizácia spojených národov. Vysoký komisár pre utečencov vyjadril vážne znepokojenie nad situáciou. V utečeneckých táboroch bolo vtedy 65-tisíc ľudí v otrasných životných podmienkach. V oblasti tiež pokračovala neprehľadná situácia a konflikty medzi prezidentom, ktorý presadzoval spojenectvo s Austráliou a USA a premiérom, ktorý sa viazal skôr na Čínu. O situácii vtedy pre Vatikánsky rozhlas hovoril novinár Emanuele Giordana:
„Situácia je vážna, tak ako to bolo už v roku 1999, keď bolo v krajine referendum a pri násilnostiach zomrelo asi 2-tisíc ľudí. A aj vtedy veľké masy ľudí opustili krajinu. To sa opakuje. Medzinárodné spoločenstvo by sa malo viac venovať tejto malej krajine, kde sa stále nedarí rozbehnúť mierový proces. Myslím si, že táto situácia sa môže ešte zhoršiť, ak sa sem nevyšlú mierové medzinárodné jednotky s jasný m mandátom na pomoc pri obnovení poriadku.“

V októbri v roku 2006 prijal Benedikt XVI. na audiencii premiéra Východného Timoru. Svätému Otcovi vtedy povedal, že pápežská návšteva by pomohla zmierniť napätie v krajine. Práve v tom týždni totiž v Timore zahynulo asi 8 ľudí a ďalších 50 ich bolo zranených. V tom istom roku vymenoval Svätý Otec apoštolského nuncia vo Východnom Timore, ktorým sa stal arcibiskup Leopold Girelli, ktorý bol zároveň nunciom Indonézie.

Nový rok bol pre Východný Timor opäť aj znamením novej nádeje. 21. januára tohto roku prijal totiž prezidenta Východného Timoru José Javiera Ramosa Hortu na osobitnej audiencii Svätý Otec. V rozhovore sa zmienili o dobrých vzťahoch medzi Svätou stolicou a Východným Timorom a tiež o už existujúcej spolupráci medzi Katolíckou cirkvou a štátom v oblasti výchovy, zdravotníctva, či v boji proti chudobe. Témou rozhovoru bola aj politická a spoločenská situácia v krajine, najmä proces zmierenia a podpora zo strany Medzinárodného spoločenstva pri upevňovaní demokratických inštitúcií. –sg-