Zamyslenie na 3. nedeľu v Cezročnom období

Folkový pesničkár Ivan Hoffman, známy svojimi odvážnymi piesňami spred roku 1989, v jednej svojej piesni vraví Bohu: „Neviem, Pane, prečo práve vybral si si mňa, a nie z tých, čo vykročili v dave, keď nastala tma.“ - Biblické texty tretej cezročnej nedele nás vedú k otázke: Koho si Pán vyberá a prečo?

Ježiš, tesár z Nazareta, kráča po brehu Genezaretského jazera. Čo ho sem privádza, sem, na pobrežie, kam dolieha ruch neďalekého mesta Kafarnum? Na toto územie kmeňov Zabulon a Neftali, o ktorom Izaiáš sedemsto rokov dozadu hovoril ako o kraji pohanov?

„Galilea pohanov“ si svoje vytrpela. Patrila do severného Izraelského kráľovstva, oddeleného od Jeruzalema. Najprv ju vydrancovali Asýrčania, ktorí boli jednými z najsurovejších dobyvateľov. Po nich pritiahli Babylončania a po odchode týchto sa sem zase natisli iné mravy, grécko-helenistické, ktoré mali málo spoločné s Mojžišovým učením. A nakoniec nastúpili Rimania so svojou vôľou panovať a privlastňovať si.

Izaiáš hovorí o tejto duchovnej biede. Je to akoby tmavé pozadie, na ktorom vyniká svetelný lúč radostnej zvesti, že tieto miesta temravy a smrti raz uvidia veľké svetlo. Ak Izaiáša niektorí nazývajú „evanjelistom Starého zákona“, niet sa čomu čudovať.

Matúš cituje Izaiáša, kedže píše pre poslucháčov hebrejského pôvodu, ktorí dobre poznajú starozákonné proroctvá. Chápu, že v Ježišovom konaní sa napĺňa to, čo predpovedali proroci. Ježišov príchod do kraja Zabulon a Neftali, jeho znamenia a zázraky, sú naplnením Izaiášovho proroctva. Ježiš je teda naozaj predpovedaným Mesiášom.

V dnešnom evanjeliu sledujeme, ako Ježiš začína svoje ohlasovanie. Nie vo svätom meste Jeruzalem, ale v provinčnom Kafarnaume. A nielen to! Ježiš sem dokonca ide hľadať aj svojich prvých učeníkov! A to ani nie v samotnom meste, ale ide von, k vode, medzi rybárov. Nevyberá si učeníkov z Nazareta, kde sám pracoval ako tesár a mohol tam poznať mnohých statočných ľudí, ale ide do rybárskeho kraja, aby si vyvolil robotníkov mora. Má azda táto profesia niečo osobitné oproti ostatným?

Rybár je človek vydaný na milosť a nemilosť. Nemôže si dopredu vyrátať, koľko toho za deň uloví. Namáha sa a dúfa, že sa dielo uberá k dobrému výsledku, no musí byť pripravený prehrávať a neklesať na duchu, ak sa nič nechytí do siete. Pod rybárovým člnom sa rozprestiera hlbina, ktorá skrýva svoje tajomstvo. Rybár v duchu počíta s týmto tajomstvom. A neustále sa učí, pozoruje čerenie vody a znamenia oblohy. Pre rybára sa neustále môže prihodiť niečo nové.

Nevieme, čo videl Ježiš v týchto rybároch, ale sme presvedčení, že Ježiš na každého hľadí pohľadom, ktorý vníma skrytú hodnotu človeka. A tak kričí na Šimona a na jeho brata: Nasledujte ma! - „Poďte za mnou a ja z vás urobím rybárov ľudí!“

My dnes môžeme povedať, že týchto rybárov si Ježiš vybral, aby boli základom Cirkvi. Bolo to zo strany Ježiša odvážne, spoľahnúť sa na rybárov. Ale je tu aj odvaha zo strany rybárov. Vycítili, kto je Ježiš a hýbe to nimi. Ak je naozaj tým, koho predpovedali proroci, niet čo váhať. Rozhodujú sa okamžite zanechať všetko. Siete, remeslo, dom, rodinu. Rozhodujú sa slobodne.

Boh si vedie týchto mužov po osobitnej ceste, keď pri Ježišovi budú prechádzať intenzívnou školou božieho kráľovstva. Stačí si pomyslieť na Šimona Petra. Milý poslucháč, ako je to dnes s nasledovaním Krista? Koho by si dnes Ježiš vyvolil, do ktorého kraja by zašiel? A ako by mu dnes človek odpovedal? Všetko závisí od toho, koho by v ňom videl. A všetko závisí od toho, čo on vidí vo mne. Azda by sme mohli odpovedať slovami pesničkára: - Neviem, Pane, prečo práve vybral si si mňa, - ale som ti vďačný, že si zbadal to, čo vo mne bolo ukryté vo tme a v tôni smrti. Ty si to vo mne objavil.

Jozef Bartkovjak SJ