Generálna audiencia Benedikta XVI.: Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov
Vatikán (23. januára, RV) - „Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri
všetkom vzdávajte vďaky...“ (1 Sol 5,16-17a) Týmito slovami z Prvého listu
sv. Pavla Solúnčanom sa začala dnešná audiencia v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Benedikt
XVI. sa dnes sústredil na tému, ktorá v týchto dňoch spája kresťanov celého sveta:
„Kresťania
rozličných cirkví a cirkevných spoločenstiev sa zjednocujú v týchto dňoch v zborovom
vzývaní, ktorým vyprosujú u Pána Ježiša znovunastolenie jednoty medzi
všetkými jeho učeníkmi. Je to svorná prosba s jedným srdcom a jednou dušou,
ktorá odpovedá na túžbu samotného Vykupiteľa, ktorý sa pri Poslednej večeri obrátil
na svojho Otca týmito slovami: «Neprosím len za nich, ale aj za tých,
čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja
v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal.»“ (Jn 17,
20-21)
Tento rok nadobúda Týždeň modlitieb za jednotu
kresťanov osobitný význam - povedal Svätý Otec - pretože uplynulo presne sto rokov
od jeho zavedenia. Pápež zrekapituloval jeho históriu od roku 1908, keď ho začal americký
anglikán, otec Paul Watson spoločne s episkopálnym kresťanom otcom Spencerom Jonesom.
K myšlienke sa ďalej pridal arcibiskup New Yorku a apoštolský nuncius. V roku 1916
sa aktivita rozrástla zásluhou pápeža Benedikta XV. A v roku 1936 sa o vytvorenie
jej stabilnej štruktúry zaslúžil abbé Couturier.
„Keď potom zavial prorocký
vietor II. vatikánskeho koncilu, ešte viac vzrástlo presvedčenie o
naliehavosti jednoty. Po koncilovom zasadaní pokračovalo trpezlivé napredovanie
v hľadaní plnej jednoty medzi všetkými kresťanmi, ekumenická cesta, ktorá z roka na
rok nachádzala jeden z najcharakteristickejších a najúčinnejších
momentov práve v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov. Po sto rokoch od prvej
výzvy k spoločnej modlitbe za jednotu, sa už z nej stala stabilná tradícia, ktorá
zachováva ducha a aj pôvodné dátumy, ktoré na počiatku vybral
otec Wattson. Tieto dátumy zvolil skutočne pre ich symbolický charakter.“
Vo
vtedajšom kalendári na 18. január pripadal sviatok Katedry sv. Petra, ako pevného
základu a istej záruky jednoty celého Božieho ľudu, zatiaľ čo 25. január je dodnes
sviatkom obrátenia sv. Pavla. Dnes, po sto rokoch, patrí zaslúžené uznanie otcovi
Wattsonovi ako zakladateľovi tejto tradície a spolu s ním všetkým ktorí ju rozvíjali,
aby sa stala spoločným dedičstvom spájajúcim všetkých kresťanov.
II. vatikánsky
koncil, ktorý sa sústredene venoval ekumenizmu, vydal dekrét o ekumenizme Unitatis
redintegratio (Obnovenie jednoty). Pápež citoval slová tohto dokumentu o význame
modlitby, ktorá je srdcom celého ekumenického úsilia:„Toto obrátenie srdca
a túto svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov
treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia.“ (UR 8)
Na druhom
mieste, podľa slov Benedikt XVI., kladie koncil dôraz na spoločnú modlitbu, ktorá
stúpa k jedinému nebeskému Otcovi v spojení katolíkov s ostatnými kresťanmi. „Takéto
spoločné modlitby sú dozaista veľmi účinným prostriedkom, aby sa získala milosť jednoty“
(UR 8)
„Je tomu tak, pretože v spoločnej modlitbe sa kresťanské
spoločenstvá spoločne stavajú pred Pána a uvedomujúc si protirečenia z minulosti spôsobené
rozdelením, dávajú najavo odhodlanie poslúchať jeho vôľu a utiekajú
sa k nemu v dôverou v jeho všemohúcu pomoc. Dekrét ešte dodáva, že takéto modlitby
sú „pravou manifestáciou tých pút, ktorými sú katolíci stále spojení s oddelenými
bratmi. Spoločná modlitba nie je teda voluntaristickým alebo čisto sociologickým
konaním, ale je vyjadrením viery, ktorá zjednocuje všetkých Kristových učeníkov.“
Pápež dodal, že Koncil vo svojom Dekréte o ekumenizme
sa vyjadril, že si uvedomuje, „že toto sväté predsavzatie obnoviť jednotu
všetkých kresťanov v jednej jedinej Cirkvi Kristovej presahuje ľudské sily a schopnosti.
Preto všetku svoju nádej vkladá do Kristovej modlitby za Cirkev.“ (UR 24)
Povedomie našich ľudských limitov nás pohýna k dôverujúcej odovzdanosti do Pánových
rúk. Podľa slov Svätého Otca je zmyslom Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov práve
to, že sa pevne oprieme o modlitbu samotného Krista, ktorý vo svojej Cirkvi neprestáva
prosiť, „aby všetci boli jedno, ... aby svet uveril...“ (Jn 17,21). „Dnes
silne pociťujeme realizmus týchto slov. Svet trpí na neprítomnosť
Boha, na nedostupnosť Boha, túži spoznať Božiu tvár. No ako by mohli a ako môžu dnešní
ľudia spoznať túto Božiu tvár v tvári Ježiša Krista, ak my kresťania sme rozdelení,
ak jeden vyučuje proti druhému, ak jeden stojí proti druhému? Iba v jednote
môžeme reálne ukázať tomuto svetu Božiu tvár, tvár Krista, ktorú svet potrebuje.
Je
tiež evidentné, že túto jednotu nemôžeme dosiahnuť našimi vlastnými stratégiami,
dialógom a všetkým tým, čo robíme, hoci toto je tak nevyhnutné. To,
čo môžeme nadobudnúť, je naša pripravenosť a schopnosť prijať túto jednotu, keď nám
ju Pán daruje. Toto je zmysel modlitby: otvoriť naše srdcia, vytvoriť v sebe túto
pripravenosť, ktorá otvára cestu Kristovi. V starej cirkevnej
liturgii po homílii biskup alebo predsedajúci, hlavný celebrant, hovorí: «Conversi
ad Dominum» (Obrátení k Pánovi). Teda on sám a všetci spolu s ním vstávajú
a obracajú sa smerom k východu. Všetci chcú hľadieť smerom ku Kristovi. Iba
v tomto obrátení sa ku Kristovi, v tomto spoločnom pohľade na Krista, môžeme
nájsť dar jednoty.“
Modlitba za jednotu sprevádzala rôzne etapy
ekumenického hnutia. Svätý Otec konštatoval, že najmä po II. vatikánskom koncile sa
rozrástli rozličné formy dialógu, priateľské kontakty a vzájomné poznanie, ktoré zintenzívňujú
spoločenstvo. Zároveň sa jasnejšie vnímajú problémy, ktoré zostávajú otvorené a vyvolávajú
rozdelenie.
Dnes ďakujeme Bohu, povedal Benedikt XVI., že nás sprevádzal na
prejdenom úseku cesty, ktorý bol plodný vďaka milosti Ducha Svätého a ktorý sa stále
rozvíja. Pápež na záver katechézy ešte raz slovami apoštola Pavla povzbudil veriacich
k neúnavnej modlitbe, ktorá je mottom tohto Týždňa modlitieb za jednotu: „Žite
jeden s druhým v pokoji! ... Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte
vďaky...“ (1 Sol 5,13.18)
Pred záverečným požehnaním pápež oslovil jednotlivé
jazykové skupiny. Pripomenul zajtrajší sviatok sv. Františka Saleského a niekoľkými
slovami pozdravil aj veriacich zo Slovenska.
„Zo srdca pozdravujem slovenských
pútnikov z Čadce – Kýčerky, Zákopčia a Fačkova.Bratia a sestry, počas
Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov vás pozývam k intenzívnym modlitbám k Pánovi,
aby sa naplnili Kristove slová „Aby všetci boli jedno“. S láskou žehnám vás
i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ -jb-