Očami viery, vedy a kultúry: Svätý Otec a rímska univerzita La Sapienza

Minulý týždeň takpovediac otriasla svetom udalosť, ktorá sa nestáva každý deň a už vôbec nie za podobných okolností. Svätá stolica sa rozhodla zrušiť vopred pripravenú návštevu Svätého Otca. Návštevu, ktorá sa mala uskutočniť v Taliansku, dokonca v Ríme, na akademickej pôde univerzity La Sapienza, ktorá bola naplánovaná na štvrtok, 17. januára. Ako túto udalosť vnímali cirkevní i svetskí predstavitelia – o tom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach.

Zrušená návšteva univerzity

Zrušenie návštevy ohlásila Svätá stolica v utorok podvečer 15. januára. Stalo sa tak po tom, čo 67 profesorov, z celkového počtu 4500 napísalo list, v ktorom proti návšteve protestovali. Ako dôvod uviedli, že pápež v roku 1990 ešte ako kardinál na pôde univerzity predniesol prejav, v ktorom citoval rakúskeho filozofa Paula Feyerabenda, podľa ktorého bol proces proti Galileovi Galileimu, obviňovanému z kacírstva „rozumný a spravodlivý“.
Kardinál Ratzinger však uviedol aj to, že názor filozofa nezastáva, čo iniciátori v petícii neuviedli. Jeden z profesorov univerzity židovský matematik Giorgio Israel pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano povedal, že, Ratzingerov prejav vlastne obhajoval Galilea. Podľa Israela protestný list proti návšteve Benedikta XVI. poprel slobodu prejavu. „Je prekvapujúce,“ uviedol, „že tí, ktorí si vybrali ako motto slávny Voltairov výrok ‛Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale budem až na smrť brániť vaše právo to hovoriť‛, sa postavili proti tomu, aby pápež predniesol svoj prejav na rímskej univerzite.“
Blízkosť Benediktovi XVI. vyjadrili okamžite po tom mnohí cirkevní i svetskí predstavitelia. Konferencia biskupov Talianska v tejto súvislosti okamžite vyjadrila blízkosť Benediktovi XVI. ktorý sa podľa nej stal „objektom nehorázneho odmietnutia, čo je prejavom protidemokratickej intolerantnosti a kultúrnej uzavretosti, o to viac, keď návšteva Svätého Otca bola vlastne odpoveďou a prijatím pozvania Univerzity.“
Následne potom pozval vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinál Camillo Ruini všetkých veriacich a Rimanov na nedeľnú modlitbu Anjel Pána 20. januára na Námestie sv. Petra vo Vatikáne, aby tak vyjadrili gesto spolupatričnosti a pokoja a vyjadrili tiež radosť z toho, že Benedikt XVI. je naším biskupom a pápežom. „Rímsky vikariát,“ - uvádza sa vo vyhlásení, „podrobne a zblízka sledoval smutné udalosti, ktoré spôsobili, že Svätý Otec zrušil svoju návštevu. V súvislosti s týmito okolnosťami, ktoré sa bolestivo dotýkajú celého nášho mesta, cirkev Ríma vyjadruje svoju dcérsku a úplnú solidaritu so svojím biskupom a pápežom a Benediktovi XVI. dáva najavo lásku, obdiv a vďačnosť, prameniace zo srdca obyvateľov Ríma,“ dodáva kardinál Ruini.

Reakcie na zrušenie návštevy

„Pápeži mohli hovoriť po celom svete: jediným miestom, kde pápež hovoriť nemôže, je La Sapienza, univerzita, ktorá bola, mimochodom, založená práve pápežom“ – takéto reakcie na zrušenie návštevy sa začali ozývať takmer zo všetkých kútov sveta.
Na udalosť reagovali aj talianske hnutie Comnunione e Liberazione, Federácia talianskych katolíckych univerzitných pedagógov, či prezident Talianska Giorgio Napolitano, ktorý uviedol: “Z príhovoru Svätého Otca, ktorý zaslal vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone po zrušení návštevy rektorovi univerzity La Sapienza bolo jasné, že Svätý Otec chcel vyjadriť potešenie z pozvania univerzity, čím jej prejavil svoju náklonnosť... Správu o zrušení návštevy som prijal skutočne s ľútosťou. Som presvedčený, že táto udalosť by ponúkla úžasnú možnosť na úvahy o veľkých témach v talianskej či v iných spoločnostiach. Považujem za nenáležité a urážlivé takéto prejavy netolerantnosti, ktoré vytvorili atmosféru nezlučiteľnú so slobodnou a rozumnou konfrontáciou,” dodal taliansky prezident.
Pozvánkou reagoval na udalosť predseda Svetovej vedeckej federácie profesor Antonio Zichichi, ktorý pozval Svätého Otca do mesta Erice, do výskumného centra. Benediktovi XVI. podľa jeho slov vyjadrujú podporu všetci vedci, členovia federácie, ktorých je asi 10-tisíc z 15 národností sveta, okrem iného aj viacerí držitelia Nobelovej ceny a jednotne hovoria: „Benedikta XVI. uznávame ako veľkého podporovateľa vedy.”
Na udalosť reagovali aj mnohé európske denníky, francúzsky katolícky La Croix dokonca pod názvom Benedikt XVI. a Taliansko – žalostné nedorozumenie.
Ako obrovskú porážku kultúry videl udalosť predseda Pápežskej rady pre kultúru, arcibiskup Gianfranco Ravasi. Okrem iného v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Kultúra vo svojej prirodzenosti je formovaná stretnutím a dialógom, ktorý môže vytvárať aj nesúzvuk či rozdielnosť pohľadov, ale nemôže byť nikdy definovaný ako kultúra, ak sa z neho stane číre popieranie, negovanie, bez možnosti stretnutia. V tomto svetle tu vidím dve dimenzie – na jednej strane je neschopnosť vypočutia a stretnutia a na druhej strane odmietnutie náboženského a duchovného fenoménu ako relevantnej súčasti kultúry. To spôsobilo, že táto udalosť je teraz čiernou stránkou ani nie tak dialógu vo vzťahoch s náboženstvom, ako skôr čiernou stránkou samotnej histórie kultúry a vzdelanosti.“
Vo vyhlásení Talianskej katolíckej akcie, podpísanej jej národným predsedom profesorom Luigim Alicim, sa píše, že je „nepochopiteľné zdôvodňovať odmietnutie prístupu nie nejakými problematickými tvrdeniami, ale akoby sa pápež, ktorý prichádza na univerzitu, dopúšťal neospravedlniteľného zneužitia svojho postavenia. Nie kvôli tomu, čo by mohol povedať, ale kvôli tomu, že predstavuje - cudzie teleso, pred ktorým sa inštitúcia musí brániť.“ Katolícka akcia prežívala túto udalosť ako bolestivý úder – ako píše - „Na ceste, po ktorej máme v úmysle kráčať pevne ďalej, odmietajúc každý prejav netolerancie, ktorý by chcel krajinu vrátiť späť, zbavujúc ju kultúry občianskeho spolužitia a spoločného blaha, ku ktorému talianski katolíci odjakživa nie zanedbateľne prispievajú.“

Príhovor Benedikta XVI. študentom

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone zaslal rektorovi univerzity La Sapienza Renatovi Guarinimu príhovor Benedikta XVI., ktorý mal predniesť na univerzite. Jeho hlavnou myšlienkou boli slová: “Neprichádzam, aby som vnucoval vieru, ale aby som povzbudil k odvahe voči pravde”. Ďalej sa Svätý Otec zamyslel nad tým, v čom je podstata univerzity ako takej a jej hlavné poslanie. V príhovore sa píše: „Skutočný, dôverný pôvod univerzity je podľa mňa v uvedomení si, že je vlastná človeku. On chce spoznať, čo všetko ho vlastne obklopuje a chce pravdu. A čo môže povedať na pôde univerzity pápež? Určite by sa nemal snažiť vnucovať iným autoritatívnym spôsobom vieru, ktorá môže byť prijímaná len v slobode. Okrem jej pastoračného tajomstva a jej úlohy citlivo vnímať pravdu, ide o úlohu pozývať stále znova rozum, aby rozvíjal nové výskumy pravdy, dobra, Boha a na tejto ceste svetla počas dejín kresťanskej viery tak vnímať aj Ježiša Krista, ako Svetlo, ktoré ožaruje dejiny a pomáha hľadať cestu do budúcnosti.”

Nakoniec, na udalosť reagoval v piatok aj rektor talianskej univerzity La Sapienza Renato Guarini. Oznámil, že opätovne pozve pápeža Benedikta XVI. na návštevu tejto inštitúcie. Zverejnil to pri príležitosti otvorenia nového akademického roka.
Ako uviedol, nové pozvanie “bude v súlade s túžbou väčšiny akademickej obce La Sapienza.”
Počas inauguračnej ceremónie vicerektor univerzity Piero Marietti prečítal prejav, ktorý plánoval predniesť Svätý Otec osobne. „Neprišiel som autoritatívne vnucovať druhým vieru, ktorá môže byť daná iba v slobode, ale povzbudiť k odvahe pre pravdu”. Slová Benedikta XVI. zožali obrovský potlesk a skandovanie študentov. –sg-