2008-01-21 14:44:32

Cirkev a svet: Návšteva Ad Limina Apostolorum latinských biskupov z arabského regiónu


RealAudioMP3 Minulý týždeň navštívili Vatikán v rámci návštevy Ad Limina Apostolorum latinskí biskupi z krajín arabského regiónu, ku ktorým patria Saudská Arábia, Bahrajn, Cyprus, Egypt, Spojené arabské emiráty, Džibuti, Jordánske kráľovstvo, Irak, Izrael, územia pod palestínskou správou, Kuvajt, Libanon, Omán, Qatar, Sýria, Somálsko a Jemen. Na čele spoločnej Konferencie biskupov stojí latinský patriarcha Jeruzalema Mons. Michel Sabbah, podpredsedom je latinský arcibiskup Bagdadu Mons. Jean Benjamin Sleiman. Táto inštitúcia vznikla 31. marca 1967 a jej štatút bol oficiálne schválený 23. augusta 1989. Spravuje deväť cirkevných území, ktoré sa priamo zodpovedajú Svätej stolici.

Žije tu spolu takmer 215 miliónov obyvateľov, z ktorých sa necelých 3,5 milióna hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Ich život, aj život kresťanov iných denominácií v regióne, ktorý je prevažne moslimský, nie je ľahký. Svedčia o tom aj nedávne bombové útoky na kresťanské kostoly a inštitúcie v irackom Bagdade, Mosule a Kirkuku, kresťania hromadne odchádzajú z Izraela, Libanonu a z Egypta. O tom, že Blízky východ je pre tamojších obyvateľov horúcou pôdou, svedčí aj situácia vo Svätej zemi.

O túžbe po pokoji a možnostiach, ako ho dosiahnuť, pre Vatikánsky rozhlas hovorí latinský patriarcha Jeruzalema Mons. Michel Sabbah:
Palestínčania a Izraelčania dokážu žiť spolu v mieri, každý z týchto národov na svojom vlastnom území, tešiac sa bezpečnosti, dôstojnosti a životu. Avšak na to, aby mohol byť tento mier dosiahnutý, je nevyhnutné veriť, že Izraelčania a Palestínčania sú si rovní vo všetkom, že majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti a že obe strany musia kráčať po cestách Boha, ktoré nie sú cestami násilia, či už zo strany štátu alebo extrémistov. Celý región kvôli konfliktu vo Svätej zemi trpí nepokojmi – zmietajú Libanonom, Irakom, aj našou krajinou. Zlé sily sa nás snažia priviesť na cestu smrti a vylúčenia. Napriek tomu však veríme, že Boh nás neopustil. Situácia volá každého muža a každú ženu dobrej vôle, aby nastúpili na Božiu cestu a prispeli tak k nastoleniu dobra medzi ľuďmi a úcte voči každej ľudskej bytosti. Veríme, že Boh je dobrý, je naším Stvoriteľom a Spasiteľom a svoju dobrotu vpečatil do srdca každého človeka. Každý je tak schopný pracovať pre dobro a pokoj na Zemi. Počas uplynulých týždňov sa začalo nové mierové úsilie. K tomu, aby uspelo, nesmie chýbať pevná odhodlanosť a ochota budovať pokoj. Doteraz mier nenastal jednoducho preto, že nebola ochota ho budovať. Politickí a náboženskí lídri musia začať pochopením univerzálneho povolania tejto krajiny, musia vedieť, že jej svätosť nepozostáva z vylúčenia niektorého z náboženstiev, ale v schopnosti každého náboženstva so všetkými jeho odlišnosťami privítať, rešpektovať a milovať všetkých, ktorí obývajú túto krajinu.

 
V príhovore k členom diplomatického zboru pri Svätej stolici sa k situácii v regióne vyjadril aj Svätý Otec. Vyjadril potešenie nad tým, že konferencia v Annapolise, ktorá sa zaoberala práve riešením izraelsko-palestínskych vzťahov, poukázala na potrebu opustiť jednostranné rozhodnutia v záujme globálneho priblíženia sa k rešpektovaniu práv a legitímnych záujmov všetkých ľudí v regióne.

 
O dôležitej úlohe, ktorú pri budovaní pokoja zohrávajú a majú zohrávať predstavitelia Katolíckej cirkvi v arabských krajinách, hovoril vo svojom príhovore k latinským biskupom v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne minulú sobotu aj pápež Benedikt XVI.:
„Chcel by som vám opätovne pripomenúť pozornosť, ktorú prikladám svedectvu vašich miestnych cirkví, odvolávajúc sa na posolstvo, ktoré som adresoval katolíkom na Blízkom východe 21. decembra minulý rok, aby som prejavil solidaritu univerzálnej Cirkvi. Vo vašom regióne, kde sa prejavu neutíchajúce násilie, neistota a nenávisť, je spolužitie niekedy ťažké a to plodí obavy o vaše spoločenstvá. Vytvára to veľké výzvy pre pastoračnú službu a povzbudzuje k posilňovaniu viery u veriacich a ich zmyslu pre bratstvo, aby všetci mohli žiť v nádeji, založenej na istote, že Pán nikdy nezabúda na tých, ktorí sa k nemu obracajú a on sám je našou pravou nádejou, na základe ktorej môžeme čeliť našej súčasnosti (Spe salvi 1). Pozývam vás, aby ste boli blízko ľuďom, zvereným vašej službe, podporovali ich v skúškach a ohlasovali im cestu pravej vernosti evanjeliu. Aby všetci v ťažkých situáciách, ktoré ich stretávajú, mali silu a odvahu žiť rýdze svedectvo Kristovej lásky.“
Svätý Otec vyjadril obavy, že krajiny Blízkeho východu sa môžu stať iba „archeologickými lokalitami“, ak bude pokračovať hromadný odchod kresťanov, vynútený násilnosťami: „Vrúcne dúfam, že pravá náboženská sloboda by sa všade mohla stať skutočnosťou a verím, že právo každého na slobodné praktizovanie viery alebo na jej zmenu by sa nemalo nijako porušovať. Je to prvoradé právo každej ľudskej bytosti,“ povedal Benedikt XVI. biskupom, pôsobiacim na Blízkom východe a v Afrike. Svätá stolica už dlho vyzýva k rozšíreniu a reálnemu uplatňovaniu práv kresťanov v moslimských krajinách, zvlášť v Saudskej Arábii, kde príslušníci málopočetnej kresťanskej menšiny nesmú verejne praktizovať svoju vieru. –dj-








All the contents on this site are copyrighted ©.