Cirkev a svet: Návšteva Ad Limina Apostolorum latinských biskupov z arabského regiónu
Minulý týždeň navštívili
Vatikán v rámci návštevy Ad Limina Apostolorum latinskí biskupi z krajín arabského
regiónu, ku ktorým patria Saudská Arábia, Bahrajn, Cyprus, Egypt, Spojené arabské
emiráty, Džibuti, Jordánske kráľovstvo, Irak, Izrael, územia pod palestínskou správou,
Kuvajt, Libanon, Omán, Qatar, Sýria, Somálsko a Jemen. Na čele spoločnej Konferencie
biskupov stojí latinský patriarcha Jeruzalema Mons. Michel Sabbah, podpredsedom je
latinský arcibiskup Bagdadu Mons. Jean Benjamin Sleiman. Táto inštitúcia vznikla 31.
marca 1967 a jej štatút bol oficiálne schválený 23. augusta 1989. Spravuje deväť cirkevných
území, ktoré sa priamo zodpovedajú Svätej stolici.
Žije tu spolu takmer 215
miliónov obyvateľov, z ktorých sa necelých 3,5 milióna hlási ku katolíckemu vierovyznaniu.
Ich život, aj život kresťanov iných denominácií v regióne, ktorý je prevažne moslimský,
nie je ľahký. Svedčia o tom aj nedávne bombové útoky na kresťanské kostoly a inštitúcie
v irackom Bagdade, Mosule a Kirkuku, kresťania hromadne odchádzajú z Izraela, Libanonu
a z Egypta. O tom, že Blízky východ je pre tamojších obyvateľov horúcou pôdou, svedčí
aj situácia vo Svätej zemi.
O túžbe po pokoji a možnostiach, ako ho dosiahnuť,
pre Vatikánsky rozhlas hovorí latinský patriarcha Jeruzalema Mons. Michel Sabbah: „Palestínčania
a Izraelčania dokážu žiť spolu v mieri, každý z týchto národov na svojom
vlastnom území, tešiac sa bezpečnosti, dôstojnosti a životu. Avšak na
to, aby mohol byť tento mier dosiahnutý, je nevyhnutné veriť, že Izraelčania a Palestínčania
sú si rovní vo všetkom, že majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti a že obe strany
musia kráčať po cestách Boha, ktoré nie sú cestami násilia, či už zo strany štátu
alebo extrémistov. Celý región kvôli konfliktu vo Svätej zemi trpí nepokojmi – zmietajú
Libanonom, Irakom, aj našou krajinou. Zlé sily sa nás snažia priviesť na cestu smrti
a vylúčenia. Napriek tomu však veríme, že Boh nás neopustil. Situácia volá
každého muža a každú ženu dobrej vôle, aby nastúpili na Božiu cestu a prispeli tak
k nastoleniu dobra medzi ľuďmi a úcte voči každej ľudskej bytosti. Veríme, že Boh
je dobrý, je naším Stvoriteľom a Spasiteľom a svoju dobrotu
vpečatil do srdca každého človeka. Každý je tak schopný pracovať pre dobro a pokoj
na Zemi. Počas uplynulých týždňov sa začalo nové mierové úsilie. K tomu, aby uspelo,
nesmie chýbať pevná odhodlanosť a ochota budovať pokoj. Doteraz mier nenastal jednoducho
preto, že nebola ochota ho budovať. Politickí a náboženskí lídri musia začať pochopením
univerzálneho povolania tejto krajiny, musia vedieť, že jej svätosť nepozostáva z vylúčenia
niektorého z náboženstiev, ale v schopnosti každého náboženstva so všetkými jeho odlišnosťami
privítať, rešpektovať a milovať všetkých, ktorí obývajú túto krajinu.“
V príhovore
k členom diplomatického zboru pri Svätej stolici sa k situácii v regióne vyjadril
aj Svätý Otec. Vyjadril potešenie nad tým, že konferencia v Annapolise, ktorá sa zaoberala
práve riešením izraelsko-palestínskych vzťahov, poukázala na potrebu opustiť jednostranné
rozhodnutia v záujme globálneho priblíženia sa k rešpektovaniu práv a legitímnych
záujmov všetkých ľudí v regióne.
O dôležitej úlohe, ktorú
pri budovaní pokoja zohrávajú a majú zohrávať predstavitelia Katolíckej cirkvi v arabských
krajinách, hovoril vo svojompríhovore k latinským biskupom v rámci ich návštevy
Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne minulú sobotu aj pápež Benedikt XVI.: „Chcel
by som vám opätovne pripomenúť pozornosť, ktorú prikladám svedectvu vašich
miestnych cirkví, odvolávajúc sa na posolstvo, ktoré som adresoval katolíkom
na Blízkom východe 21. decembra minulý rok, aby som prejavil solidaritu univerzálnej
Cirkvi. Vo vašom regióne, kde sa prejavu neutíchajúce násilie, neistota a nenávisť,
je spolužitie niekedy ťažké a to plodí obavy o vaše spoločenstvá. Vytvára to veľké
výzvy pre pastoračnú službu a povzbudzuje k posilňovaniu viery u veriacich a ich zmyslu
pre bratstvo, aby všetci mohli žiť v nádeji, založenej na istote, že Pán nikdy nezabúda
na tých, ktorí sa k nemu obracajú a on sám je našou pravou nádejou, na základe ktorej
môžeme čeliť našej súčasnosti (Spe salvi 1). Pozývam vás, aby ste boli blízko
ľuďom, zvereným vašej službe, podporovali ich v skúškach a ohlasovali im cestu pravej
vernosti evanjeliu. Aby všetci v ťažkých situáciách, ktoré ich stretávajú, mali silu
a odvahu žiť rýdze svedectvo Kristovej lásky.“ Svätý Otec vyjadril obavy, že
krajiny Blízkeho východu sa môžu stať iba „archeologickými lokalitami“, ak
bude pokračovať hromadný odchod kresťanov, vynútený násilnosťami: „Vrúcne dúfam,
že pravá náboženská sloboda by sa všade mohla stať skutočnosťou a verím, že právo
každého na slobodné praktizovanie viery alebo na jej zmenu by sa nemalo nijako porušovať.
Je to prvoradé právo každej ľudskej bytosti,“ povedal Benedikt XVI. biskupom,
pôsobiacim na Blízkom východe a v Afrike. Svätá stolica už dlho vyzýva k rozšíreniu
a reálnemu uplatňovaniu práv kresťanov v moslimských krajinách, zvlášť v Saudskej
Arábii, kde príslušníci málopočetnej kresťanskej menšiny nesmú verejne praktizovať
svoju vieru. –dj-