Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Kto sa stará o rodinu, stará sa o mier

Vážení poslucháči! Začiatok nového kalendárneho roka oslavujeme vždy uprostred vianočného obdobia. Príchod Božieho Syna na svet je pre veriacich zdrojom radosti a nádeje. Aj úvod nového roka nesie v sebe veľa túžob a očakávaní. Katolícka cirkev od roku 1968 slávi prvý január ako Svetový deň pokoja. Aj v tomto roku adresoval Svätý otec Benedikt XVI. posolstvo všetkým ľuďom dobrej vôle. Jeho témou bola rodina. Prianie pokoja z úst pápeža zaznieva často. Aj počas vianočných sviatkov, krátko pred požehnaním „Urbi et Orbi“ povedal, že Ježišovo posolstvo pokoja je adresované celému svetu. Ani počas Vianoc nezabudol pripomenúť utrpenie v mnohých krajinách.


Podľa Svätého Otca je hlavným prameňom pokoja rodina. „V zdravom rodinnom živote môže človek totiž okúsiť základné zložky pokoja: spravodlivosť a lásku medzi bratmi a sestrami, úlohu autority predstavovanej rodičmi, láskyplnú starostlivosť o najslabších členov – pretože sú malí alebo chorí alebo starí – vzájomnú pomoc v životných potrebách, ochotu prijať druhého a ak je to potrebné odpustiť mu.“ Kto sa teda stavia proti rodine, oslabuje základnú inštitúciu pokoja. Tento problém je zvlášť aktuálny v Európe či severnej Amerike. Na jednej strane otvorene inštitút rodiny nikto nepopiera. Zároveň si však nemožno nevšimnúť trendy, ktoré pozíciu rodiny oslabujú. Je paradoxom, že najbohatšie štáty nevedia alebo nechcú vytvoriť také podmienky, ktoré by mladým rodinám uľahčili prijatie viacerých detí. Čísla však nepustia. Rodí sa stále menej detí, čo spôsobí na starom kontinente nielen demografické, ale v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou aj ekonomické problémy. Rozvoj rodiny je jednou z podmienok nielen rozvíjania štátov, ale aj tvorby svetového mieru. Z ďalších trendov, ktoré oslabujú rodinu, treba spomenúť napríklad snahu zrovnoprávniť homosexuálne zväzky s manželstvom. Európske štáty sa v mene falošnej tolerancie len málo bránia negatívnym kultúrnym trendom, ktoré oslabujú svedomie jednotlivca, ohrozujú morálku a v konečnom dôsledku urýchľujú rozvrat v spoločnosti.

Svätý otec Ján Pavol II. kedysi povedal „Kto sa stará o rodinu, stará sa o mier!“ Starostlivosť o rodinné spoločenstvo preto dominovala aj 7. januára na stretnutí pápeža s diplomatmi pri Svätej Stolici. Hoci hovoril viac o svetových problémoch a nevyriešených konfliktoch, predsa len v pozadí príhovoru stále zaznievalo novoročné posolstvo. Svätá Stolica má diplomatické vzťahy so 176 štátmi sveta. Naposledy nadviazala diplomatické vzťahy v máji so Spojenými arabskými emirátmi. V minulom roku bolo uzavretých niekoľko medzinárodných zmlúv, ktoré garantujú Katolíckej cirkvi náboženskú slobodu a uznanie jej práv. Posledná bola podpísaná v decembri s Albánskom.

Mier je aj na začiatku roka 2008 veľmi krehký. Nedávne udalosti v Keni sú dôkazom, že ku rozpútaniu konfliktu stačí málo. Pritom práve Keňa bola donedávna považovaná za jednu zo stabilných krajín na africkom kontinente. Pápež sa vo svojom príhovore osobitne venoval Libanonu, ktorý sa nevie vymaniť zo špirály násilia. Neobišiel ani Irak, kde sa síce bezpečnostná situácia mierne zlepšuje, ale od pokoja má ešte stále dosť ďaleko. Nezabudol ani na Svätú zem. Je pochopiteľné, že Benedikt XVI. pozorne sleduje udalosti na Blízkom východe. Dôvodom je tak prítomnosť kresťanov, ako aj miesta, po ktorých chodil Ježiš. Blízky východ sa už niekoľko desaťročí podobá na sud s pušným prachom. Palestínsko – izraelský konflikt nie je výnimočný počtom obetí na oboch stranách. V porovnaní so zabíjaním sa moslimov v regionálnych vojnách, napríklad v tej medzi Irakom a Iránom, vyznieva dosť mierne. Zdá sa, že jeho skutočnou príčinou je v arabskom svete zatiaľ neprekonaný antisemitizmus. Pokoj vo Svätej zemi nebude, kým sa arabské krajiny nezmieria s existenciou Izraela. Irán zďaleka nie je jediný, komu Izrael prekáža. Viaceré arabské štáty ho doteraz neuznali, nemajú s ním diplomatické vzťahy a tento krok sa v najbližšej dobe urobiť ani nechystajú. Súčasné palestínske vedenie nemá podporu v domácom obyvateľstve. Nemôže preto ani nič garantovať. Pravdou zostáva, že kráľom na palestínskych územiach sú teroristi z Hamasu. Pokoj vo Svätej zemi je túžbou nielen Svätého Otca, ale aj jej obyvateľov. Bez prispenia arabských krajín však určite nebude.

Benedikt XVI. v príhovore k diplomatom neobišiel ani háklivú tému jadrového zbrojenia. V súčasnosti naberá na obrátkach a stále viac krajín chce vlastniť nukleárne zbrane. Čím viac podobných zbraní, tým väčšie riziko globálneho konfliktu. Pápež otvorene povedal, že „rastie počet štátov, ktoré sú zapojené do pretekov v zbrojení: dokonca rozvojové národy vyčleňujú významnú časť svojho hrubého domáceho produktu na nákup zbraní.“ Za tento smrtonosný obchod nesú zodpovednosť mnohí: krajiny priemyselne rozvinutého sveta, ktoré majú z predaja zbraní zisky a potom oligarchie, ktoré vládnu v mnohých chudobných krajinách.

Vážení poslucháči! Na začiatku nového kalendárneho roka si zvykneme želať to najlepšie. Svätý Otec počas vianočných sviatkov a zvlášť prvého januára zaželal všetkým ľuďom pokoj. Mier v spoločnosti sa nebuduje len za rokovacím stolom, ale najmä starostlivosťou o rodinu. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie.