Očami viery, vedy a kultúry: Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2008
“Bez prestania
sa modlite” (1 Sol 5,17) – tento citát z prvého listu apoštola Pavla Solúnčanom
sa stal mottom tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa začne
v piatok 18. januára a potrvá do 25. januára.
História iniciatívy Pri
zrode myšlienky, ktorú zastrešuje Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov
a Svetová rada cirkví, stál reverend Paul Wattson, ktorý v roku 1908 navrhol, aby
sa tento týždeň modlitieb konal v období medzi sviatkami Katedry svätého Petra a Obrátením
svätého Pavla. Tento termín sa ujal na severnej pologuli Zeme. Južná pologuľa toto
podujatie zaradila do obdobia okolo sviatku Zoslania Ducha Svätého. Od roku 1968 materiály
pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov spoločne pripravuje Pápežská rada pre napomáhanie
jednoty kresťanov a Komisia Svetovej rady cirkví pre vieru a poriadok.
Od
roku 1975 navrhujú texty miestne ekumenické skupiny. Vlani to boli kresťanské komunity
Južnej Afriky, tento rok sa prípravy zhostili Spojené štáty americké. Udalosť je výnimočná
aj z toho dôvodu, že ide o 100. výročie iniciatívy. Oficiálne bude Týždeň modlitieb
za jednotu kresťanov otvorený popoludní 17. januára v kostole sestier sv. Brigity
na Piazza Farnese v Ríme za prítomnosti predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty
kresťanov kardinála Waltera Kaspera a luteránskej delegácie, vedenej biskupom Turku
vo Fínsku Karim Makinenom.
Kardinál Kasper k téme modlitieb za jednotu
kresťanov Kardinál Kasper pre Vatikánsky rozhlas zhodnotil storočnú tradíciu
modlitieb za jednotu kresťanov: “Týchto sto rokov bolo veľmi bohatých, vďaka
pôsobeniu Ducha Svätého. A tento modlitbový týždeň k tomu veľmi prispel, pretože ekumenizmus
nie je naším dielom, ale je dielom Ducha Svätého, bez ktorého nie je možné dosiahnuť
jednotu. Táto modlitba sa v priebehu času veľmi rozšírila po celom svete. Najmä v
poslednom období vznikli modlitbové siete medzi kláštormi, duchovnými spoločenstvami,
biskupmi, kňazmi i laikmi. Ekumenické hnutie je teda skutočne hnutím modlitby.” Kardinál
Kasper reagoval aj na otázku, či sa dnes môžu kresťania považovať za jednotnejších: “Áno,
bezpochyby kresťania sa dnes navzájom nepovažujú za nepriateľov, ale pokladajú
sa za bratov a sestry v Ježišovi Kristovi, spolu kráčajú po ceste k plnej jednote.
Ekumenické úsilie koniec-koncov siaha až k večeradlu, kde sa Ježiš modlil,
aby všetci boli jedno. Ekumenizmus chce naplniť túto Ježišovu modlitbu. Tohtoročné
motto zhrnulo všetky ekumenické snahy posledných sto rokov. Cieľ, ktorý pripravovali
mnohí svätí, ako Vincent Palotti, don Orione. Odporúčali túto modlitbu
za jednotu. Dnes nasledujeme stopy týchto veľkých svätcov Katolíckej cirkvi.”
Podľa
predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinála Waltera Kaspera
v oblasti ekumenizmu „je dôležité nielen dosahovať výšky, ale ísť aj do hĺbky“.
Napriek existencii rozdielov, či už dogmatických, alebo kultúrnych, sa medzi jednotlivými
kresťanskými cirkvami podľa kardinála Kaspera rozvíja „rovnaký názor, pokiaľ ide
o prístup k otázkam homosexuality, rozvodov alebo eutanázie“. Konkrétne
kroky na ceste ekumenického dialógu Ekumenické snahy v priebehu uplynulého
roka nadobudli konkrétne kontúry predovšetkým v podobe dvoch dôležitých podujatí.
4.- 9. septembra to bolo III. ekumenické zhromaždenie v rumunskom meste Sibiu, ktoré
pod mottom “Svetlo Krista ožaruje všetkých – nádej na obnovu a zjednotenie Európy”
zorganizovali Rada biskupských konferencií Európy a Konferencia európskych cirkví.
Stretnutie sa zrodilo z ekumenickej spolupráce, ktorá sa začala v Bazileji v máji
1989. Ako sa uvádza v záverečnom dokumente, Kristovo svetlo ľudí napĺňa, aby žili
pre druhých: “Naše svedectvo je v nádeji na zjednotenie Európy. Jednota však neznamená
uniformitu. V Sibiu sme boli svedkami viacerých bolestivých miest, ktoré rozdeľujú
naše cirkvi, odlišností historických a kultúrnych… Naša kresťanská spiritualita však
má v sebe drahocenný poklad – otvára naše srdcia kráse Božej tváre a sile modlitby.
Iba vtedy, ak sme bližšie nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, môžeme sa viac priblížiť
k sebe navzájom.”
Výsledkom stretnutia bolo desať odporúčaní, na ktorých
sa už teraz kresťanské cirkvi snažia spoločne pracovať:
obnova
misie a ohlasovanie Krista ako svetla a spásy sveta a pokračovanie v spoločných úvahách
o vzájomnom uznaní krstu
hľadanie a nachádzanie
spôsobov, ako naďalej rozširovať aktivity, ktoré všetky kresťanské cirkvi spájajú
(modlitba, ekumenické púte, teologická formácia a spoločné štúdium, sociálna oblasť
a kultúrne projekty na základe kresťanských hodnôt)
spolupráca
celého Božieho národa v oblasti držania ochrannej ruky nad mladými, staršími, etnickými
menšinami, či postihnutými
úsilie
venovať sa viac kresťanským emigrantom
rozširovať
Ekumenickú chartu ako základné smerovanie a stimul európskej ekumenickej púte
podporovať ciele európskeho vývoja OSN, najmä
v súvislosti s odstránením chudoby vo svete
podporovať
iniciatívy za spravodlivý obchod a zrušenie dlhov
ekologická
zodpovednosť v súvislosti s klimatickými menami
obdobie od 1.
septembra do 4. októbra venovať modlitbám za ochranu stvorenia a podporu života
Druhým
dôležitým podujatím v rámci ekumenického úsilia bolo X. plenárne zasadnutie Zmiešanej
medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a zástupcami
všetkých pravoslávnych cirkví, ktoré sa v prvej polovici októbra konalo v talianskej
Ravenne. Aj keď bolo poznamenané predčasným odchodom ruskej pravoslávnej delegácie
kvôli interným nezhodám medzi pravoslávnymi cirkvami, prinieslo pozoruhodné ovocie
v podobe dokumentu s názvom “Ekleziologické a kánonické dôsledky sakramentálnej
prirodzenosti Cirkvi”. Hlavnými témami vyhlásenia sú cirkevné spoločenstvo, konciliarita
a autorita. Za zmienku stojí minimálne to, že po prvý raz sa otázka primátu v univerzálnej
Cirkvi stala v rámci dialógu medzi katolíkmi a pravoslávnymi súčasťou dokumentu.
Je
zaujímavé, že vyhlásenie zmiešanej komisie, keď hovorí o regionálnych cirkevných štruktúrach,
spomína zo strany latinskej cirkvi práve biskupské konferencie, čím opatrne naznačuje,
že ich význam môže do budúcnosti stále rásť. Každopádne, stretnutie v Ravenne bolo
zásadným krokom vpred na ceste ekumenického dialógu. Je však potrebná ďalšia práca,
ktorá sa nezaobíde bez duchovných obiet a modlitby. Práve na to ponúka šancu Týždeň
modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa už tradične týka aj Slovenska. Ústredným
podujatím v jeho rámci bude ekumenická bohoslužba, ktorá sa v nedeľu 20. januára 2008
o 10.00 hod. uskutoční v Rímskokatolíckom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom
Kubíne. Homílie na bohoslužbe prednesú nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák
a predseda Ekumenickej rady cirkví Slovenskej republiky Ján Semian.
Pápež
Benedikt XVI. k ekumenickému úsiliu Dnešnú rubriku ukončíme slovami Svätého
Otca, ktoré vyriekol pri príležitosti minuloročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov
upozornil, že tento druh modlitby by sa nemal obmedzovať iba na jeden týždeň v roku:
“Spoločné volanie k Pánovi, aby uskutočnil plnú jednotu svojich učeníkov – v čase
a spôsobom, ktoré sú Jemu známe – sa má rozšíriť na celý rok. Okrem harmónie úmyslov
v službe k uľahčeniu ľudského utrpenia sú objavovanie pravdy Kristovho posolstva a
zmierenie nevyhnutnými etapami, pomocou ktorých sa kresťan – hodný svojho mena – má
zjednotiť so svojím bratom, aby tak prosili o dar jednoty a spoločenstva. Povzbudzujem
vás teda prežiť tieto dni v atmosfére modlitby a počúvania Božieho Ducha, aby sa tak
uskutočnili dôležité kroky na ceste k plnej a dokonalej jednote Kristových učeníkov.”
-dj-