Cirkev a svet: Francúzsko

Dnes sa v rubrike Cirkev a svet vyberieme do krajiny bohatej histórie, slnka, svetoznámych syrov či vína a v uplynulých dňoch sa práve o nej veľa hovorilo v súvislosti s návštevou jej prezidenta u pápeža Benedikta XVI. vo Vatikáne – Francúzsko.

História a politická situácia

Francúzsko malo po celé stáročia dominantnú úlohu v európskej civilizácii. Jeho históriu a pamiatky možno nájsť v celej krajine – ako jaskynné obydlia, rímske amfiteátre, stredoveké katedrály či paláce a zámky francúzskych kráľov zo 17. a 18. storočia. Francúzska revolúcia v roku 1789 skoncovala s monarchiou a zmenila tvár krajiny, ktorá prežila napoleonské vojny či okupáciu počas 1. a 2. svetovej vojny. Dnes sa pýši silnou ekonomikou s oporou v priemysle a poľnohospodárstve. Dnes je vo Francúzsku tiež veľa prisťahovalcov z bývalých kolónií, predovšetkým moslimov zo severu Afriky. Francúzsko je tiež jedným z kľúčových štátov Európskej únie.
Krajina má asi 60 miliónov obyvateľov, z toho najviac – takmer 94 % je Francúzov, nasledujú Alžírčania, Portugalci, Maročania, Taliani a ďalšie národnosti. Hlavným mestom je Paríž a úradným jazykom Francúzština.

Francúzsko, Cirkev a eucharistický kongres

Z približne 60 miliónov obyvateľov je takmer 80 % katolíkov, čo predstavuje viac ako 46 miliónov z nich. V krajine pôsobí 184 biskupov a na jedného kňaza pripadá 2819 veriacich. Predsedom Konferencie biskupov Francúzska sa po smrti kardinála Jeana-Marie Lustigera v auguste minulého roka stal arcibiskup Paríža kardinál André Vingt-Trois.
Francúzsko je známe aj pútnickým miestom Lurdy. Niekoľko krát ho svojho času navštívil aj pápež Ján Pavol II. Vtedy o tejto návšteve hovoril aj Benedikt XVI., ešte ako kardinál Jozef Ratzinger a prefekt Kongregácie pre náuku viery. Význam púte ako aj vzťah k Cirkvi vo Francúzsku vysvetlil takto:
„Ako viete, Svätý Otec má veľký obdiv pre Cirkev vo Francúzsku a jej významnú teológiu. Spolupracoval s niektorými jej predstaviteľmi počas II. vatikánskeho koncilu, najmä počas spracovávania konštitúcie Gaudium et Spes, ktorá bola, viac než iné, formovaná francúzskym myslením. Zvlášť si spomínam na návštevu v roku 1996, počas ktorej Francúzsko slávilo výročie krstu kráľa Chlodovika ako znovuobnovenie krstu Francúzska.
Zdá sa mi, že existuje silné úsilie reevanjelizovať Francúzsko, a opäť dať viere pevnú prítomnosť vo verejnom živote. Ide o to pochopiť - pri plnom rešpekte kultúrneho pluralizmu, náboženskej slobody a zdravého laicizmu - že kresťanská viera má čo povedať v dnešnej spoločnosti. Viera nie je niečo iba osobné a subjektívne, ale obsahuje veľkú duchovnú silu, ktorá sa musí týkať verejného života a patrične naň vplývať.“
Vo Francúzsku sa v roku 1981 konal 42. Medzinárodný eucharistický kongres pod heslom: „Ježiš Kristus chlieb lámaný pre nový svet" . Bol to jubilejný kongres - storočnica histórie kongresov. Kongres v Lurdoch dostal od pápeža Jána Pavla II. konkrétne určenie: mal sa stať časom obnovy a osvojenia si učenia o Eucharistii podľa živej tradície Cirkvi, ktorých ozvenu nachádzame v encyklike Mysterium Fidei. Tá obsahuje pevné zásady týkajúcej sa skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii a ako sa písalo v určení - má to byť čas kontemplovania spolu s Máriou a návratu k evanjeliu. Svätý Otec veľmi zdôraznil etický rozmer Eucharistie: „Treba položiť život za bratov, podľa vzoru Ježiša Krista."
Organizátori kongresu vtedy zdôraznili, „že kongres sa má stať počiatkom novej etapy v živote Cirkvi." V poslednom zmysle mal byť Medzinárodný eucharistický kongres v Lurdoch odpoveďou na otázku, ktorú dal pápež Pavol VI. Francúzom pri svojej prvej návšteve: „Francúzsko, najstaršia dcéra Cirkvi, si verná záväzkom svojho krstu?"
Kongres mal byť svedectvom, že Francúzsko vstupuje na cestu obnovy a začína realizovať priania pápeža.  Hovorilo sa, že na kongres príde aj Svätý Otec Ján Pavol II. Bola to jeho veľká túžba, ktorá sa však nezrealizovala. Účasť mu znemožnil atentát z mája 1981.

Svätá stolica a Francúzsko dnes

„Politika nesmie byť pre Cirkev tabu“ – to boli slová lyonského arcibiskupa, kardinála Philippeho Barbariniho. Bolo to v čase napätej atmosféry pred druhým kolom francúzskych prezidentských volieb. Zdôraznil, že pre katolíka je aj politická angažovanosť vzťahom s Bohom. Pripomenul, že katolík nemôže hlasovať za kandidáta, ktorý podporuje potraty či eutanáziu, legalizáciu homosexuálnych zväzkov či nespravodlivé rozdelenie dobier a odmietanie prisťahovalcov. Dúfal, že nový prezident bude predovšetkým budovať pokoj a zmierňovať napätie a dodal: „Úlohou Cirkvi môže byť potom pomáhať pri vnímaní širších perspektív v reflexii spoločného dobra na prvom mieste alebo bude poukazovať na eventuálne dôsledky pripravovaných zákonov.“
Víťazom prezidentských volieb vo Francúzsku sa stal v máji minulého roka pravičiar Nicolas Sarkozy, ktorý v druhom kole porazil socialistku Ségolene Royalovú a vo funkcii vystriedal J. Chiraca, ktorý Francúzsko viedol od roku 1995. Voľby sprevádzala vysoká, približne 85% účasť.
V druhej polovici decembra minulého roka prijal nového francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho na osobitnej audiencii aj pápež Benedikt XVI. Počas stretnutia sa hovorilo o viacerých témach, napríklad o situácii vo Francúzsku, pričom spomenuli dobré vzájomné vzťahy so Svätou stolicou a vyzdvihli úlohu náboženstiev vo svete.
Zvláštnu pozornosť venovali v rozhovore medzinárodnej situácii vzhľadom na budúcnosť Európy, konflikty na Blízkom východe, či sociálne a politické problémy niektorých afrických krajín.
Prvými slovami prezidenta Sarkozyho adresované Svätému Otcovi boli: „Svätosť, hovoríte vynikajúco po francúzsky“- v úvode rozhovoru sa totiž rozprávali práve týmto jazykom. Prezident Sarkozy, ktorý Benedikta XVI. pozval aj na návštevu Francúzska pri príležitosti 150. výročia mariánskych zjavení v Lurdoch, sa pred odchodom z Vatikánu ešte zastavil pri hrobe Jána Pavla II. Pre Vatikánsky rozhlas vtedy prezident o stretnutí s hlavou Katolíckej cirkvi povedal: „Som katolík tradíciou aj srdcom a toto stretnutie bolo pre mňa iné ako stretnutie s hlavami štátov, je to duchovná záležitosť. Pápež je veľmi srdečný, je to človek, ktorý rád počúva a ktorý má veľké skúsenosti.„
Počas popoludnia si prezident Sarkozy v Lateránskej bazilike v Ríme prevzal titul jej čestného kanonika, čo je tradícia ešte z roku 1604. Vtedy udelili kráľovi Francúzska Henrichovi IV. privilégium, podľa ktorého majú francúzske hlavy štátu právo byť čestnými kanonikmi baziliky. Počas ceremónie, pri ktorej nechýbala ani modlitba za Francúzsko pozdravil Nicolasa Sarkozyho generálny vikár rímskej diecézy kardinál Camillo Ruini. Francúzsky prezident zasa predniesol prejav o potrebe nového vzťahu medzi štátom a náboženskou vierou. Hlavnou myšlienkou boli slová o tom, že Francúzsko potrebuje katolíkov, ktorí sa neboja vyjadrovať to, čím sú a to, čomu veria a dodal:
„Tak ako Benedikt XVI. aj ja si myslím, že národ, ktorý ignoruje etický, duchovný a náboženský odkaz vlastnej histórie sa dopúšťa zločinu proti vlastnej kultúre a ide proti dedičstvu, umeniu či ľudovým tradíciám. Vytrhnutie koreňov by znamenalo odstránenie zmyslu, oslabenie národnej identity a ochladnutie sociálnych vzťahov. Lano treba držať za oba konce: prijať kresťanské korene Francúzska a tiež ich prehodnotiť a naďalej chrániť laicitu, ktorá dozrela. Nadišiel čas, aby náboženstvo a najmä katolícke, ktoré je našim väčšinovým náboženstvom a tiež všetky živé sily národa, pozerali spoločne do budúcnosti a nie na zranenia z minulosti. Súhlasím so slovami pápeža Benedikta XVI. v jeho encyklike kde sa uvádza, že nádej je jednou z najdôležitejších otázok našej doby.“ -sg-