Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Človek je viac než záhada

Koniec starého i začiatok nového roka je poznačený, drahí poslucháči, úctou i neúctou, úvahami i hádkami. Spoločným menovateľom je opäť v hlavnej úlohe život.
Po prijatí rezolúcie OSN o moratóriu na trest smrti koncom uplynulého roku, prišiel známy taliansky novinár Giuliano Ferrara, riaditeľ denníka Il Foglio, s výzvou na moratórium na potraty.
„Existuje aj trest smrti, plne legalizovaný, ktorý sa týka miliónov ľudských osôb. Svedomie mnohých ľudí je potešené z iniciatívy moratória na trest smrti. Teraz je potrebné, aby sme sa zamysleli na eugenetickou, rasistickou a sexistickou katastrofou, ktorá sa týka nevinných.“- napísal Ferrara.

Riaditeľ Il Foglio apeluje teda na všetkých, ktorí sa tešia z dosiahnutého úspechu v oblasti trestu smrti. „Tešme sa z toho“- píše „a vyhlásme zároveň moratórium na potraty, pretože na jeden trest smrti udelený ľudskej bytosti pripadajú tisíce, desaťtisíce, stotisíce, milióny potratov spáchaných na ľudských bytostiach, počatých v láske, alebo ako ovocie potešenia, ktoré sú odsúdené na smrť chirurgickým zákrokom, alebo farmaceutickým jedom pilulky Ru486.“
Podľa Ferraru, ktorý sa definuje ako konzervatívne politicky orientovaný, no nie katolík, „tieto ľudské bytosti, ktoré zabíjame, majú vlastnú štruktúru chromozómov, ktorá je jedinečná a neopakovateľná. Častokrát majú už aj svoju tvár podobnú tej Božej, no my nechávame rozhodnutie o ich živote v rukách individuálneho svedomia.“

Podľa riaditeľa pravicového denníka je „viac ako miliarda potratov najväčším pohoršením našej doby, hlbokou katastrofálnou ranou, ktorá zasahuje najhlbšie zákutia človeka.“ Podľa neho je potrebné a spravodlivé, aby po „Malom moratóriu“ prišlo „Veľké moratórium na katastrofu dopúšťanú na nevinných“.

K výzve Giulia Ferraru sa hromadne pridávajú organizácie a spoločnosti v Taliansku i v zahraničí.
Úcty k životu i k rodine sa dotkol- a to veľmi podstatným spôsobom i pápež Benedikt XVI. Jeho veta doslova ohromila celý svet. „Ten, kto sa stavia proti inštitúcii rodiny – hoci i nevedome – oslabuje pokoj v celom spoločenstve, národnom i medzinárodnom, pretože oslabuje tú najdôležitejšiu „agentúru” pokoja.“

Už výrečnejšie to pápež vyjadriť nemohol. Apel na význam prirodzenej rodiny a jej ochranu nie je výsostne náboženským obsahom. Ide o apel zdravého ľudského rozumu.
Tí, ktorí sa v mene slobodného výberu a tzv. slobodnej voľby, stavajú do role katov, páchajú aj protištátnu činnosť. Ich nekultúra voči životu ohrozuje štát a jeho budúcnosť. A práve preto by štát a jeho predstavitelia nemali zostať voči týmto pokusom o nahlodanie vlastných základov ľahostajnými. Týmto smerom sa uberala aj úvaha kardinála Korca na oslavách 15. výročia vzniku SR v Martine.

„Dnes máme Slovenskú republiku. Vlastenectvo však u nás dnes veľmi nekvitne. Vlastenectvo je totiž aj obetavosť. A tá je u nás dnes vzácnosťou. Trestuhodne sa zamieňajú pojmy vlastenectvo a nacionalizmus. To sú však dve úplne rozdielne veci. Láska k vlasti, patriotizmus súvisí s pojmom patria, otčina, a tá zas s pojmom pater – otec. Vlasť, otčina je súhrnom dobier, ktoré sme zdedili po otcoch. Láska k vlasti a národu patrí teda k nášmu životu ako láska k rodnému domovu a rodine. Láska k rodičom a rodine sa v Desatore rozširuje i na lásku k národu. Národ nám sprostredkoval bohatstvo jazyka, kultúry, bohatstvo ducha cez školy a chrámy.“

Je dobré, že osud vlastného štátu nie je ľahostajný ani tým Slovákom, ktorí síce na území Slovenska nežijú, no vidia ďalej ako za humno vlastných záujmov. Aj návšteva kardinála Tomka na prelome rokov z príležitosti 30. výročia samostatnej slovenskej cirkevnej provincie bola svedectvom prezieravosti a múdreho pohľadu v súvise medzinárodného diania.
Skúsenosti z neustáleho zápasu medzi hodnotami nám ukazujú, že Slovensko nie je výnimkou. Takmer paralelne sa obdobný súboj odohráva i v Taliansku. Aký návrh na ochranu, či na zneuctenie a zabíjanie bezbranného života nám pripravia poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky?

Je potrebné už v čase diskusií a príprav znenia tohto zákona hovoriť dostatočne nahlas o zodpovednosti. Aby prevážila odvaha počúvať svedomie viac ako elitnú eskortu smrti.
Nuž, poprajme si, drahí poslucháči, aby sme vedeli byť odvážnymi. Nielen v týchto dňoch, ale počas celého Nového roku i po zvyšok života každého jedného z nás. Ako hovorieval Ján Pavol II.- „Každý z nás sa raz pozrieme do tváre Sudcu. A tí, ktorí sa pričinili o smrť nevinných, i do tváre vlastných obetí.“

Na záver si opäť vypožičiam slová kardinála Korca z Martina.
„Človek nie je súčasťou prírody ako zviera. Človek je viac, omnoho viac, viac než záhada. Človek je tajomstvom tohto sveta. Naše oči prezrádzajú že sme viac ako telo. Sme dom v ktorom sa svieti a v ktorom ktosi prebýva. Človek je živá osoba, ktorá niekam kráča. V ľudskej spoločnosti má byť všetko sústredené na to, aby sa darilo žiť každému človekovi na ceste do večnosti. V tomto svetle by sme mali riešiť a rozvíjať život vo všetkých jeho oblastiach.“

 
Jozef Kováčik, hovorca KBS