Zamyslenie na nedeľu Zjavenia Pána

Vianoce sú plné znamení... Mária dostala znamenie – anjela, Jozef mal sen, znamením pre pastierov bolo dieťatko zabalené v plienkach a mudrcom stačila iba hviezda. Dokonca aj Herodesovi sa dostalo znamenia: traja cestovatelia z Východu – z kolísky ľudstva. Akoby nám Písmo všetkými týmito znameniami hovorilo, že každého človeka je pripravené nejaké znamenie. Pre každého je nejaká hviezda. Často ide o malé znamenia, no častejšie sú tými znameniami práve ľudia. Žijú vedľa nás ako malé zjavenia Pána a jeho dobroty, sú živým vtelením evanjelia. A my – podobne ako pred 2000 rokmi – ich nevieme rozpoznať. Aj vtedy hviezda svietila pre všetkých, ale nie všetci dokázali pochopiť, čo chcela zvestovať.

Dnešný sviatok Zjavenia Pána nám chce povedať niečo veľmi dôležité. Že Boh je Bohom všetkých. Nikto okrem Neho totiž nie je Pánom hviezd. Traja mudrci boli pohania, žili na tajomnom Východe, ktorý bol kolískou najrôznejších náboženstiev sveta. A práve odtiaľ prichádzajú mudrci, aby nám zvestovali, že Boh patrí celému ľudstvu a že ho túži spoznať rozum i srdce každého človeka, ako aj múdrosť a kultúra každého národa. On je Bohom tým, ktorí veria, ale aj tých, ktorí už nevládzu veriť. Je Bohom tých, ktorí žijú v usporiadanom manželstve, ako aj tých, ktorých láska bola zlomená. Je Bohom tých, ktorí sú osamotení i tých, ktorí žijú spolu s milovanou a milujúcou osobou. Je mojím Bohom, i Bohom môjho politického protivníka. Je jednoducho Bohom všetkých a všetkým ukázal hviezdu na nebi, pre každého, kto ho hľadá s úprimným srdcom.

Traja mudrci pochopili predovšetkým, že je nevyhnutné zdvihnúť hlavu a hľadieť do neba. Je potrebné uveriť, že nie je skutočné jedine to, čo môžeme vidieť. Musíme veriť, že svet je oveľa väčší, než tá jeho časť, ktorej sa môžem dotknúť. Traja mudrci sú mi veľmi blízki. Sú totiž veľmi ľudskí. Sú to ľudia s nepokojným srdcom. Ľudia bez cesty, no tvrdošijne putujúci. Sú zmätení a ich cesta je plná fatálnych chýb – tak, ako tá naša: prídu do nesprávneho mesta, stratia hviezdu, hľadajú dieťa u vraha detí, hľadajú kráľa a nachádzajú Boha.

No ich cesta je taktiež plná nekonečnej odhodlanosti a trpezlivosti, keď musia toľkokrát začínať odznova. A práve tým ma povzbudzujú na mojej duchovnej púti. Tým, že ma uisťujú, že drámou nie sú chyby na ceste, ale poddanie sa chybám. Traja mudrci ma oslovujú tým, že kráčajú po zemi, no oči majú upreté do neba. Spájajú svoje životné putovanie medzi ľuďmi s vysokým a čistým ideálom Boha. Mám rád troch mudrcov z Evanjelia, pretože tým, že si zvolili nie ľahšiu, ale istejšiu cestu, dokázali spoznať Život. A vďaka tomu uvideli Nekonečno v dieťati.

Ľubomír Rebek, kňaz Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy