Vatikán (2. januára, RV) - Pri dnešnej generálnej audiencii Benedikt XVI. venoval
svoj príhovor titulu Panny Márie Bohorodička, po grécky Theotokos. Aulu Pavla VI.
dnes zaplnilo sedemtisíc prítomných. Po odznení biblických veršov z listu Galaťanom
(Gal 4,4-6) sa Benedikt XVI. prihovoril prítomným:
„Drahí bratia
a sestry! Starobylá formula požehnania, zachovaná v knihe Genezis, hovorí:
«Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti
je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!» (Nm 6,24-26)
Týmito slovami, ktoré sme včera, na prvý deň v roku, počúvali pri liturgii, chcem
srdečne zaželať vám, tu prítomným a tým, ktorí mi počas týchto vianočných sviatkov
podali svedectvo svojej duchovnej blízkosti. Včera sme oslávili
liturgickú slávnosť Márie, Matky Božej. Titul «Božia Matka», «Theotokos»,
bol oficiálne prisúdený Márii v piatom storočí, presnejšie na Efezskom koncile v roku
431, no v nábožnosti kresťanského ľudu bol zaužívaný už od tretieho storočia, na pozadí
vtedajších živých diskusií o osobe Krista. Týmto titulom sa zdôrazňovalo, že Kristus
je Boh a narodil sa skutočne ako človek z Márie: takto sa chránila
jeho jednota pravého Boha a pravého človeka. V skutočnosti, akokoľvek by sa mohlo
zdať, že sa reč vzťahuje na Máriu, výsostne sa týka práve Syna. V snahe
chrániť plnú ľudskosť Krista, niektorí cirkevní otcovia navrhovali miernejší termín:
namiesto «Theotokos» dávali ako návrh «Christotokos», «Matka Krista». Toto
sa však oprávnene vnímalo ako ohrozenie pravého učenia o plnej jednote
božskosti a ľudskosti Krista. Preto bola na koncile v Efeze v roku 431,
ako som spomenul, po rozsiahlej diskusii, slávnostne potvrdená na jednej strane jednota
dvoch prirodzeností, teda božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe Božieho
Syna, a na druhej strane, legitímnosť prisúdenia Panne Márii titulu
«Theotokos», Božia Matka.“
Obdobie, ktoré nasledovalo po Efezskom koncile
Svätý Otec nazval dobou skutočnej explózie mariánskej zbožnosti, z ktorého pochádza
veľký počet chrámov zasvätených Matke Božej. Medzi nimi na prvom mieste je rímska
Bazilika Santa Maria Maggiore. Učenie ohľadom Panny Márie bolo nanovo potvrdené koncilom
v Chalcedónii v roku 451, ktorý prehlásil, že Kristus je pravý Boh a pravý človek,
narodený pre nás a pre našu spásu z Márie, Panny a Matky Božej vo svojom človečenstve.
Pápež pripomenul, že II. vatikánsky koncil sa v dogmatickej konštitúcii Lumen Gentium
venoval náuke o Panne Márii s dôrazom na charakter jej materstva. Ôsma kapitola spomínaného
dokumentu nesie názov «Blahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi».
„Prívlastok
Božej Matky, tak hlboko spojený s vianočnými sláveniami, je predovšetkým najzákladnejším
atribútom, ktorým si spoločenstvo veriacich, dá sa povedať odnepamäti, ctí
Svätú Pannu. Tento titul dobre vystihuje poslanie Márie v dejinách spásy. Všetky
ostatné mariánske tituly nachádzajú svoje opodstatnenie v jej povolaní byť Matkou
Vykupiteľa, byť ľudským stvorením vyvoleným Bohom na uskutočnenie plánu spásy, v ktorého
centre leží veľké tajomstvo vtelenia Božieho Slova. V týchto dňoch sme
sa pristavili, aby sme kontemplovali Božie narodenie znázornené v jasličkách. Uprostred
tejto scény nachádzame Pannu Máriu, ktorá ponúka Dieťa Ježiška na kontemplovanie
všetkým, čo sa prichádzajú pokloniť Spasiteľovi: pastierom, chudobnému betlehemskému
ľudu, Mudrcom, prichádzajúcim z Východu. Neskôr, na sviatok Obetovania Pána, ktorý
budeme sláviť 2. februára, bude to starec Simeon a prorokyňa Anna, ktorí z
rúk Matky prijmú Dieťa a vzdajú mu úctu. Zbožnosť kresťanského ľudu vždy považovala
narodenie Ježiša a božie materstvo Márie za dva aspekty toho istého tajomstva vtelenia
Božieho Slova a preto ho nikdy nepokladala za záležitosť minulosti.
Sme „súčasníkmi“ pastierov, mudrcov, Simeona a Anny, a keď kráčame s nimi,
sme plní radosti, pretože Boh chce byť Boh s nami a má matku, ktorá je našou matkou.“
Ako
ďalej povedal Svätý Otec, zo základného titulu „Božia Matka“ sú potom odvodené ďalšie
tituly, ktorými si Cirkev ctí Pannu Máriu: „Nepoškvrnené počatie“, teda imúnna od
hriechu už od svojho počatia: Mária bola uchránená od každej poškvrny hriechom, pretože
sa mala stať Matkou Vykupiteľa. To isté platí pre titul „Nanebovzatá“: nemohla byť
podrobená porušeniu vyplývajúcemu z dedičného hriechu tá, ktorá splodila Spasiteľa.
Benedikt XVI. zdôraznil, že všetky tieto tituly neboli dané na oddialenie Márie od
nás, ale naopak, aby nám ju priblížili. Vskutku, keďže je úplne s Bohom, táto Žena
je nám najbližšie a pomáha nám ako matka a ako sestra. Aj jedinečné a neopakovateľné
miesto, ktoré Mária zaujíma v spoločenstve veriacich, vyplýva z tohto základného povolania
byť Matkou Vykupiteľa. A práve preto je aj Matkou Kristovho Tajomného tela, ktorým
je Cirkev. Právom preto počas II. vatikánskeho koncilu, 21. novembra 1964, Pavol VI.
slávnostne privlastnil Márii titul „Matka Cirkvi“.
„Práve pretože je Matkou
Cirkvi, Panna Mária je aj Matkou každého z nás, ktorí sme údmi Tajomného Kristovho
tela. Ježiš z kríža zveril Matku každému svojmu učeníkovi a súčasne zveril
každého svojho učeníka do lásky svojej Matky. Evanjelista Ján uzatvára krátke
a sugestívne rozprávanie slovami: «A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.»
(Jn 19,27) Tak znie preklad gréckeho textu «eis tá ídia». Prijal ju do svojej vlastnej
reality, do svojho vlastného bytia. Tak, že je súčasťou jeho života a dva životy
sa prenikajú. A toto „prijať ju“ (eis tá ídia) je Pánovým testamentom.
Takže vo vrcholnom momente naplnenia mesiášskeho poslania, Ježiš zanecháva
každému zo svojich učeníkov ako vzácne dedičstvo svoju vlastnú Matku, Pannu
Máriu.
Drahí bratia a sestry, v týchto prvých
dňoch roka sme pozvaní pozorne uvažovať nad významom prítomnosti Márie v živote Cirkvi
a v našom osobnom živote. Zverme sa jej, aby viedla naše kroky v tomto novom časovom
úseku ktorý nám Pán dáva žiť, a nech nám pomáha byť autentickými priateľmi jej Syna
a tak aj odvážnymi tvorcami jeho Kráľovstva vo svete, Kráľovstva svetla a pravdy.
Šťastlivý nový rok všetkým! S týmto žičením sa obraciam na vás
tu prítomných a na vašich drahých na tejto prvej generálnej audiencii v roku 2008.
Nech nám nový rok, začatý v znamení Panny Márie, dá živšie pocítiť jej materinskú
prítomnosť, aby sme tak, podporovaní a potešovaní ochranou Panny, mohli novými očami
kontemplovať tvár jej Syna Ježiša a plynulejšie kráčať po cestách
dobra. Ešte raz: Šťastlivý rok všetkým!“
Na záver pápež
oslovil prítomných vo viacerých svetových jazykoch. Osobitne pozdravil skupinu 48
novokňazov z Regnum Christi, vysvätených v Ríme pred niekoľkými dňami a početnú skupinu
Kristových legionárov. Záverečný pozdrav tradične venoval mládeži, chorým osobám a prítomným
mladomanželským párom. Po spoločnej modlitbe Otče náš Benedikt XVI. udelil prítomným
požehnanie. -jb-