Generálna audiencia Benedikta XVI.: Božia Matka, Theotokos

Vatikán (2. januára, RV) - Pri dnešnej generálnej audiencii Benedikt XVI. venoval svoj príhovor titulu Panny Márie Bohorodička, po grécky Theotokos. Aulu Pavla VI. dnes zaplnilo sedemtisíc prítomných. Po odznení biblických veršov z listu Galaťanom (Gal 4,4-6) sa Benedikt XVI. prihovoril prítomným:

„Drahí bratia a sestry!
Starobylá formula požehnania, zachovaná v knihe Genezis, hovorí: «Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!» (Nm 6,24-26) Týmito slovami, ktoré sme včera, na prvý deň v roku, počúvali pri liturgii, chcem srdečne zaželať vám, tu prítomným a tým, ktorí mi počas týchto vianočných sviatkov podali svedectvo svojej duchovnej blízkosti.
 
Včera sme oslávili liturgickú slávnosť Márie, Matky Božej. Titul «Božia Matka», «Theotokos», bol oficiálne prisúdený Márii v piatom storočí, presnejšie na Efezskom koncile v roku 431, no v nábožnosti kresťanského ľudu bol zaužívaný už od tretieho storočia, na pozadí vtedajších živých diskusií o osobe Krista. Týmto titulom sa zdôrazňovalo, že Kristus je Boh a  narodil sa skutočne ako človek z Márie: takto sa chránila jeho jednota pravého Boha a pravého človeka. V skutočnosti, akokoľvek by sa mohlo zdať, že sa reč vzťahuje na Máriu, výsostne sa týka práve Syna. V snahe chrániť plnú ľudskosť Krista, niektorí cirkevní otcovia navrhovali miernejší termín: namiesto «Theotokos» dávali ako návrh «Christotokos», «Matka Krista». Toto sa však oprávnene vnímalo ako ohrozenie pravého učenia o plnej jednote božskosti a ľudskosti Krista. Preto bola na koncile v Efeze v roku 431, ako som spomenul, po rozsiahlej diskusii, slávnostne potvrdená na jednej strane jednota dvoch prirodzeností, teda božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe Božieho Syna, a na druhej strane, legitímnosť prisúdenia Panne Márii titulu «Theotokos», Božia Matka.“

Obdobie, ktoré nasledovalo po Efezskom koncile Svätý Otec nazval dobou skutočnej explózie mariánskej zbožnosti, z ktorého pochádza veľký počet chrámov zasvätených Matke Božej. Medzi nimi na prvom mieste je rímska Bazilika Santa Maria Maggiore. Učenie ohľadom Panny Márie bolo nanovo potvrdené koncilom v Chalcedónii v roku 451, ktorý prehlásil, že Kristus je pravý Boh a pravý človek, narodený pre nás a pre našu spásu z Márie, Panny a Matky Božej vo svojom človečenstve. Pápež pripomenul, že II. vatikánsky koncil sa v dogmatickej konštitúcii Lumen Gentium venoval náuke o Panne Márii s dôrazom na charakter jej materstva. Ôsma kapitola spomínaného dokumentu nesie názov «Blahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi».

„Prívlastok Božej Matky, tak hlboko spojený s vianočnými sláveniami, je predovšetkým najzákladnejším atribútom, ktorým si spoločenstvo veriacich, dá sa povedať odnepamäti, ctí Svätú Pannu. Tento titul dobre vystihuje poslanie Márie v dejinách spásy. Všetky ostatné mariánske tituly nachádzajú svoje opodstatnenie v jej povolaní byť Matkou Vykupiteľa, byť ľudským stvorením vyvoleným Bohom na uskutočnenie plánu spásy, v ktorého centre leží veľké tajomstvo vtelenia Božieho Slova. V týchto dňoch sme sa pristavili, aby sme kontemplovali Božie narodenie znázornené v jasličkách. Uprostred tejto scény nachádzame Pannu Máriu, ktorá ponúka Dieťa Ježiška na kontemplovanie všetkým, čo sa prichádzajú pokloniť Spasiteľovi: pastierom, chudobnému betlehemskému ľudu, Mudrcom, prichádzajúcim z Východu. Neskôr, na sviatok Obetovania Pána, ktorý budeme sláviť 2. februára, bude to starec Simeon a prorokyňa Anna, ktorí z rúk Matky prijmú Dieťa a vzdajú mu úctu. Zbožnosť kresťanského ľudu vždy považovala narodenie Ježiša a božie materstvo Márie za dva aspekty toho istého tajomstva vtelenia Božieho Slova a preto ho nikdy nepokladala za záležitosť minulosti. Sme „súčasníkmi“ pastierov, mudrcov, Simeona a Anny, a keď kráčame s nimi, sme plní radosti, pretože Boh chce byť Boh s nami a má matku, ktorá je našou matkou.“

Ako ďalej povedal Svätý Otec, zo základného titulu „Božia Matka“ sú potom odvodené ďalšie tituly, ktorými si Cirkev ctí Pannu Máriu: „Nepoškvrnené počatie“, teda imúnna od hriechu už od svojho počatia: Mária bola uchránená od každej poškvrny hriechom, pretože sa mala stať Matkou Vykupiteľa. To isté platí pre titul „Nanebovzatá“: nemohla byť podrobená porušeniu vyplývajúcemu z dedičného hriechu tá, ktorá splodila Spasiteľa. Benedikt XVI. zdôraznil, že všetky tieto tituly neboli dané na oddialenie Márie od nás, ale naopak, aby nám ju priblížili. Vskutku, keďže je úplne s Bohom, táto Žena je nám najbližšie a pomáha nám ako matka a ako sestra. Aj jedinečné a neopakovateľné miesto, ktoré Mária zaujíma v spoločenstve veriacich, vyplýva z tohto základného povolania byť Matkou Vykupiteľa. A práve preto je aj Matkou Kristovho Tajomného tela, ktorým je Cirkev. Právom preto počas II. vatikánskeho koncilu, 21. novembra 1964, Pavol VI. slávnostne privlastnil Márii titul „Matka Cirkvi“.

„Práve pretože je Matkou Cirkvi, Panna Mária je aj Matkou každého z nás, ktorí sme údmi Tajomného Kristovho tela. Ježiš z kríža zveril Matku každému svojmu učeníkovi a súčasne zveril každého svojho učeníka do lásky svojej Matky. Evanjelista Ján uzatvára krátke a sugestívne rozprávanie slovami: «A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.» (Jn 19,27) Tak znie preklad gréckeho textu «eis tá ídia». Prijal ju do svojej vlastnej reality, do svojho vlastného bytia. Tak, že je súčasťou jeho života a dva životy sa prenikajú. A toto „prijať ju“ (eis tá ídia) je Pánovým testamentom. Takže vo vrcholnom momente naplnenia mesiášskeho poslania, Ježiš zanecháva každému zo svojich učeníkov ako vzácne dedičstvo svoju vlastnú Matku, Pannu Máriu.

 
Drahí bratia a sestry, v týchto prvých dňoch roka sme pozvaní pozorne uvažovať nad významom prítomnosti Márie v živote Cirkvi a v našom osobnom živote. Zverme sa jej, aby viedla naše kroky v tomto novom časovom úseku ktorý nám Pán dáva žiť, a nech nám pomáha byť autentickými priateľmi jej Syna a tak aj odvážnymi tvorcami jeho Kráľovstva vo svete, Kráľovstva svetla a pravdy. Šťastlivý nový rok všetkým! S týmto žičením sa obraciam na vás tu prítomných a na vašich drahých na tejto prvej generálnej audiencii v roku 2008. Nech nám nový rok, začatý v znamení Panny Márie, dá živšie pocítiť jej materinskú prítomnosť, aby sme tak, podporovaní a potešovaní ochranou Panny, mohli novými očami kontemplovať tvár jej Syna Ježiša a plynulejšie kráčať po cestách dobra. Ešte raz: Šťastlivý rok všetkým!“

Na záver pápež oslovil prítomných vo viacerých svetových jazykoch. Osobitne pozdravil skupinu 48 novokňazov z Regnum Christi, vysvätených v Ríme pred niekoľkými dňami a početnú skupinu Kristových legionárov. Záverečný pozdrav tradične venoval mládeži, chorým osobám a prítomným mladomanželským párom. Po spoločnej modlitbe Otče náš Benedikt XVI. udelil prítomným požehnanie. -jb-