Rok 2007 so Svätým Otcom

V posledný deň roka každý z nás bilancuje. Vatikánsky rozhlas je hlasom Svätého Otca a my si v nasledujúcich minútach pripomenieme niektoré dôležité body jeho pôsobenia v roku 2007.
 
Kniha “Ježiš Nazaretský”
16. apríla, v deň 80. narodenín Svätého Otca, sa na pultoch kníhkupectiev objavila jeho kniha Ježiš Nazaretský – 1. diel, Od krstu v Jordáne po premenenie, ktorá je dnes už preložená aj do slovenčiny. Ako uvádza oficiálne komuniké Svätej stolice, nejde o dokument Magistéria, ale o pápežovu osobnú meditáciu, o jeho púť k Ježišovi. Hlavným cieľom knihy, na ktorej Benediktovi XVI. veľmi záleží, je vzbudiť v čitateľovi rast živého vzťahu s Ježišom Kristom. Keď ho krok za krokom vovádza do osobného priateľstva s Pánom, nebojí sa zároveň obviniť svet z toho, že Boha odsúva za svoje hranice a upiera sa iba na viditeľné a materiálne skutočnosti, čím riskuje vlastné sebazničenie v egoistickom hľadaní čisto materiálneho blahobytu a v hluchote voči skutočnému povolaniu ľudskej bytosti - stať sa v Božom Synovi Božím dieťaťom a tak dosiahnuť pravú slobodu.
 
„Žiadne kráľovstvo tohto sveta nie je Božím kráľovstvom, absolútnou podmienkou na spásu ľudstva... a ten, kto tvrdí, že dokáže vybudovať spasený svet, iba podporuje Satanovo klamstvo a vrhá svet do jeho rúk.“ Tieto slová z knihy Benedikta XVI. citoval na jej slávnostnej prezentácii viedenský kardinál Christoph Schönborn. „Čo teda priniesol Ježiš ak nie lepší svet?“ spýtal sa a následne odpovedal: „Ježiš priniesol Boha a s ním pravdu o našom cieli a našom pôvode.“ Osobu vteleného Boha a jeho učenie Benedikt XVI. postavil do centra svojej knihy – vlastne jej prvej časti, ktorej sa dodnes predali viac ako 2 milióny výtlačkov po celom svete. Druhá časť by sa mala venovať Ježišovmu dospievaniu a umučeniu a Svätý Otec na nej pracuje.

List čínskym katolíkom
„List Svätého Otca čínskym katolíkom nesklamal dlhé očakávania, naopak, pozitívne prekvapil.“ Konštatoval to hovorca Svätej stolice Federico Lombardi koncom júna, keď Benedikt XVI. zverejnil dlho pripravovaný dokument. Jeho podpis nesie dátum turíčnej nedele 27. mája a pápež listom podľa vlastných slov ponúkol “niekoľko smerníc o živote Cirkvi a evanjelizačnom diele v Číne, aby tamojším veriacim pomohol odhaliť to, čo od nich chce Pána Učiteľ Ježiš Kristus.” 
 
List čínskym katolíkom sa zrodil ako odpoveď na otázky čínskych biskupov, ktorí čelili utrpeniu a zmätku a s dôverou sa počas mnohých rokov obracali na Rím, na pápeža, ako jedinú osobu, od ktorej možno dostať skutočne záväznú odpoveď. Tieto problémy zoširoka a podrobne rozoberala špeciálna úzka komisia znalcov čínskych reálií pri Rímskej kúrii. V januári tohto roku potom pápež Benedikt XVI. zvolal stretnutie rozličných cirkevných prestaviteľov vrátane čínskych a spomenutá komisia napokon vypracovala finálny dokument, kde naznačila teologicko-pastoračné smernice pre katolíckej spoločenstvo v Číne.

Ako zdôraznil hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, „v liste Benedikta XVI. sa živo prejavujú dve veľké lásky: k Číne a ku Katolíckej cirkvi v jej pravej povahe, tak, ako ju ponúka najpôvodnejšia tradícia a vierouka. Ide o prejav predovšetkým náboženský a pastoračný, určený členom Katolíckej cirkvi v Číne, ktorý sa nechce miešať do politických alebo diplomatických problémov.“

Benedikt XVI. opakuje viacnásobnú výzvu svojho predchodcu Jána Pavla II. čínskym katolíkom na dialóg, porozumenie a odpustenie. Vernosť Kristovi a pápežovi majú spájať s úctivým dialógom s vládnou mocou. Normalizácia vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou nie je explicitne témou listu, ale v jeho podtexte možno čítať prianie pozitívneho vývoja prostredníctvom dialógu o konkrétnych problémoch. Patria medzi ne otázky o správnom postoji k štátnym orgánom, o uznávaní tajných biskupov a kňazov štátnou mocou alebo o nových hraniciach cirkevnosprávnych území. Osobitne citlivou otázkou sú menovania biskupov a ich vysviacky bez dohody so Svätou stolicou. List jasne pripomína, že také menovanie prislúcha pápežovi. Zároveň vyjadruje očakávanie dohody s vládou na riešení otázok týkajúcich sa výberu kadidátov, zverejňovania ich voľby a uznania občianskou mocou.
Na záver svojho listu ustanovil Svätý Otec Deň modlitie za Cirkev v Číne, a to na 24. mája, sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Práve ju si totiž čínski katolíci uctievajú v mariánskej svätyni Sheshan v Šanghaji.

Apoštolský list “Summorum pontificum”
Veriaci s osobitným vzťahom k latinskej svätej omši spred liturgickej reformy Pavla VI. roku 1970 získali k tomuto spôsobu slávenia Eucharistie jednoduchší prístup. Umožnil im ho Benedikt XVI. apoštolským listom motu proprio s názvom Summorum pontificum, ktorý vyšiel v sobotu 7. júla. Účinnosť nadobudol na sviatok Povýšenia svätého kríža 14. septembra. Rímsky misál, zverejnený pápežom Pavlom VI. a dvakrát vydaný v reedícii počas pontifikátu Jána Pavla II., zostáva aj naďalej riadnou formou pre slávenie Eucharistie. Misál Jána XXIII., ktorého používanie terajší pápež uľahčil práve v novom dokumente, sa bude používať ako mimoriadna forma eucharistického slávenia.

Sprievodný list adresoval Benedikt XVI. biskupom celého sveta, aby im vysvetlil svoje pohnútky a zbavil ich neopodstatnených strachov z latinskej liturgie. Zdôrazňuje v ňom, že jeho dokument je „plodom dlhých úvah, mnohých porád a modlitby“. Za hlavný motív vydania motu proprio Svätý Otec označuje snahu o dosiahnutie zmierenia a jednoty. Ako uviedol, cíti „povinnosť vynaložiť všetko úsilie“ na to, aby pomohol ľuďom, odštiepeným od Katolíckej cirkvi práve na základe liturgických nezhôd znovu nájsť plnú jednotu s Petrovým nástupcom.  

List moslimských lídrov kresťanským predstaviteľom
V októbri zaslalo 138 moslimských lídrov otvorený list pápežovi Benediktovi XVI. a ďalším kresťanským predstaviteľom. Leží v jasnom kontexte pokračovania prvého listu, ktorý bol poslaný pred rokom ako reakcia na známy prejav Svätého Otca v Regensburgu, ktorý niektorí moslimovia nesprávne interpretovali ako útok na islam. Teraz začína byť jasné, že je to práve naopak – prejav bol dôležitým impulzom k výraznému posunu komunikácie medzi obomi náboženstvami.

„Hľadanie spoločnej pôdy medzi moslimami a kresťanmi nie je iba záležitosťou zdvorilého ekumenického dialógu medzi jednotlivými náboženskými lídrami,“ uviedlo 138 moslimských predstaviteľov z celého sveta v liste, v ktorom navrhujú, aby sa teologické podobnosti medzi obomi náboženstvami stali základom pre pokoj a porozumenie. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol jezuitský páter Samir Khalil Samir, docent dejín arabskej kultúry a islamistiky na Univerzite sv. Jozefa v Bejrúte, v liste vidí základný pozitívny aspekt – celá jeho štruktúra je jasne založená na Božej láske a ľudskej láske k blížnemu:
„Predovšetkým s ohľadom na prvý list, poslaný pápežovi, ktorý bol trochu kritický, tento list neobsahuje žiadnu kritiku. Je to ponuka na hľadanie toho, čo majú obe náboženstvá spoločné. Ďalšou vecou, ktorá stojí za povšimnutie je, že sa zväčšil počet podpísaných – z 38 pri prvom liste sa stalo 138. Ďalším pozitívnym prvkom je, že medzi nimi je mnoho laických učencov, nielen imám a duchovní. Toto je veľmi dôležité, pretože sa berie do úvahy realita islamu... Je to iniciatíva, ktorá sa nezačína obranou proti niekomu. Fakt, že ide o pokojnú atmosféru, je podstatný pre všetkých.“

Ako uviedol páter Samir, vo vzťahu medzi kresťanmi a moslimami je teraz potrebné prejsť od kontroverzie ku kritickému dialógu. Takému, kde kritika neznamená odmietanie toho, čo mi hovorí druhá strana, ale prijatie a zohľadnenie tejto kritiky s úmyslom nájsť spoločné kritériá. O tom, že veci sú na dobrej ceste, svedčí aj fakt, že moslimskí predstavitelia prijali pozvanie Benedikta XVI. na stretnutie vo Vatikáne. Vo februári alebo marci budúceho roka vyšlú svojich zástupcov, aby dohodli podrobnosti.
 
Encyklika “Spe salvi”
„Spe salvi facti sumus“ – v nádeji sme spasení (Rim 8,24), hovorí svätý Pavol Rimanom a tiež nám. Podľa kresťanskej viery, „vykúpenie“ – spása – nie je iba faktický údaj. Spása je nám ponúkaná v zmysle nádeje, ktorá nám bola daná, spoľahlivej nádeje, prostredníctvom ktorej môžeme čeliť našej prítomnosti, ktorá aj keď je namáhavá, môže byť žitá a prijatá, ak vedie k cieľu, ak si týmto cieľom môžeme byť istí, a ak je tento cieľ dosť veľký, aby opodstatnil námahu cesty.“ Týmito slovami začína pápež Benedikt XVI. svoju v poradí druhú encykliku o kresťanskej nádeji „Spe salvi“, ktorá bola predstavená v posledný novembrový deň roka 2007.

Ako uviedol vo svojom komentári hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, Svätý Otec sa v dokumente dotkol jedného z najnaliehavejších a najdramatickejších problémov súčasnej doby. Neobmedzuje sa však na ľahký opis beznádeje, ktorá je rozšírená vo svete, ale s pokorou a odvahou reaguje na množstvo zásadných otázok, ktoré vyplývajú z tejto situácie.

Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike zdôrazňuje, že evanjelium nie je iba správa o veciach, s ktorými sa môžeme oboznámiť, ale je zvesťou, ktorá je zdrojom faktov a mení život. „Temná brána času, budúcnosti, je otvorená dokorán. Kto má nádej, žije inak, bol mu darovaný nový život“ (2). Svätý Otec pripomína, že Ježiš nepriniesol svetu „spoločensko-revolučný odkaz ako bol Spartakov, ktorý po krutom boji stroskotal“, ani nebol „bojovníkom za politické oslobodenie ako Barabáš alebo Bar Kochba“. Priniesol „niečo celkom iné: ... stretnutie so živým Bohom a tým stretnutie s nádejou, ktorá bola silnejšia ako utrpenie otroctva, a ktorá preto zvnútra premenila život a svet“ (4). –dj-