Zomrel najstarší člen Spoločnosti Ježišovej na Slovensku
Slovensko (29. decembra, RV) - Po krátkej a ťažkej chorobe26. decembrav ranných hodinách v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji zomrel
najstarší člen tejto rehole na Slovensku páter Michal Kumorovitz SJ. Posledná rozlúčka
sa uskutoční v nedeľu 30. decembra o 14:00 hodine vo farskom kostole svätého Jána
Krstiteľa v Ivanke pri Dunaji. Páter Kumorovitz sa narodil 28. septembra
1911 v Rudňanoch (Koterbach). Po ukončení piatich tried Ľudovej školy v rodnej obci
študoval v rokoch 1922–1927 na Štátnom reálnom gymnáziu v Košiciach. Po ukončení šiesteho
ročníka tohto gymnázia vstúpil 30. júla 1928 do noviciátu SJ v Trnave. Po dvojročnom
noviciáte dokončil gymnaziálne štúdiá maturitou v Kláštore pod Znievom (roku 1932).
V rokoch 1932–1935 študoval filozofiu v Pullachu (Nemecko) a štúdium ukončil licenciátom
z filozofie. V rokoch 1935–1937 absolvoval “magisterku“ v Ružomberku. Teológiu študoval
v rokoch 1937–1941. Najprv v Louvaine (Belgicko) a potom, keď pre vojnové udalosti
musel s inými spolubratmi odísť do Francúzska, pokračoval v Lyone. Skúšku „ad gradum“
vykonal v roku 1941 už na Slovensku. Vysvätený za kňaza bol 9. septembra 1940 na pútnom
mieste La Louvesc vo Francúzsku. V rokoch 1941–1945 študoval na Slovenskej univerzite
v Bratislave matematiku a fyziku. Počas týchto štúdií ako kňaz vypomáhal v kaplnke
vysokoškolského internátu Lafranconi. Doktorát z matematiky obhájil v roku 1947. V rokoch
1945–1946 si robil tretiu probáciu v Ružomberku. V rokoch 1946–1948 učil matematiku
a fyziku na bývalom jezuitskom, vtedy už poštátnenom, gymnáziu v Bratislave. Od 1.
januára 1948 bol menovaný za asistenta na Ústave matematiky (neskôr Katedry matematiky)
Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Tuná pracoval až do „barbarskej
noci“ z 13. na 14. apríla 1950, keď bol odvezený spolu s ostatnými spolubratmi do
Jasova a potom do Podolinca. Pre chorobu bol premiestnený do Sládečkoviec (dnes Močenok)
a neskôr do Báču. Odtiaľ ho 1. novembra 1952 prepustili na slobodu. Z kádrových dôvodov
sa nemohol uplatniť ani v pastorácii, ani v školstve, preto sa zamestnal v malom podniku
Tesla Pardubice, závod Bratislava, z ktorého vyrástol veľký podnik Tesla–Elektroakustika.
Tuná pracoval vo vývoji, projekcii a nakoniec vo výskume až do odchodu do dôchodku
1. apríla 1976. Bol členom subkomisie pre elektroakustiku pri Československej akadémii
vied a tiež poradným členom hlavného hygienika Slovenskej republiky. Je autorom viacerých
vedeckých štúdií a tiež spoluautorom knihy Smetana a kolektív: Praktická elektroakustika
(Praha 1981). Spolupracoval pri mnohých významných podujatiach v podniku ako špecialista
na priestorovú akustiku a na ozvučovanie (divadlá, triedy pre hluchonemých, štadióny
atď.). V roku 1980 dostal povolenie slúžiť svätú omšu u Školských sestier Notre Dame
v Ústave pre telesne postihnutých. V ostatných rokoch žil na dôchodku v Bratislave,
obveseľoval spolubratov svojím humorom, čítal, prekladal a modlil sa za Cirkev a Spoločnosť
Ježišovu. –dj-