Zomrel najstarší člen Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Slovensko (29. decembra, RV) - Po krátkej a ťažkej chorobe 26. decembra v ranných hodinách v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji zomrel najstarší člen tejto rehole na Slovensku páter Michal Kumorovitz SJ. Posledná rozlúčka sa uskutoční v nedeľu 30. decembra o 14:00 hodine vo farskom kostole svätého Jána Krstiteľa v Ivanke pri Dunaji.
  Páter Kumorovitz sa narodil 28. septembra 1911 v Rudňanoch (Koterbach). Po ukončení piatich tried Ľudovej školy v rodnej obci študoval v rokoch 1922–1927 na Štátnom reálnom gymnáziu v Košiciach. Po ukončení šiesteho ročníka tohto gymnázia vstúpil 30. júla 1928 do noviciátu SJ v Trnave. Po dvojročnom noviciáte dokončil gymnaziálne štúdiá maturitou v Kláštore pod Znievom (roku 1932). V rokoch 1932–1935 študoval filozofiu v Pullachu (Nemecko) a štúdium ukončil licenciátom z filozofie. V rokoch 1935–1937 absolvoval “magisterku“ v Ružomberku. Teológiu študoval v rokoch 1937–1941. Najprv v Louvaine (Belgicko) a potom, keď pre vojnové udalosti musel s inými spolubratmi odísť do Francúzska, pokračoval v Lyone. Skúšku „ad gradum“ vykonal v roku 1941 už na Slovensku. Vysvätený za kňaza bol 9. septembra 1940 na pútnom mieste La Louvesc vo Francúzsku. V rokoch 1941–1945 študoval na Slovenskej univerzite v Bratislave matematiku a fyziku. Počas týchto štúdií ako kňaz vypomáhal v kaplnke vysokoškolského internátu Lafranconi. Doktorát z matematiky obhájil v roku 1947. V rokoch 1945–1946 si robil tretiu probáciu v Ružomberku. V rokoch 1946–1948 učil matematiku a fyziku na bývalom jezuitskom, vtedy už poštátnenom, gymnáziu v Bratislave. Od 1. januára 1948 bol menovaný za asistenta na Ústave matematiky (neskôr Katedry matematiky) Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Tuná pracoval až do „barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950, keď bol odvezený spolu s ostatnými spolubratmi do Jasova a potom do Podolinca. Pre chorobu bol premiestnený do Sládečkoviec (dnes Močenok) a neskôr do Báču. Odtiaľ ho 1. novembra 1952 prepustili na slobodu. Z kádrových dôvodov sa nemohol uplatniť ani v pastorácii, ani v školstve, preto sa zamestnal v malom podniku Tesla Pardubice, závod Bratislava, z ktorého vyrástol veľký podnik Tesla–Elektroakustika. Tuná pracoval vo vývoji, projekcii a nakoniec vo výskume až do odchodu do dôchodku 1. apríla 1976. Bol členom subkomisie pre elektroakustiku pri Československej akadémii vied a tiež poradným členom hlavného hygienika Slovenskej republiky. Je autorom viacerých vedeckých štúdií a tiež spoluautorom knihy Smetana a kolektív: Praktická elektroakustika (Praha 1981). Spolupracoval pri mnohých významných podujatiach v podniku ako špecialista na priestorovú akustiku a na ozvučovanie (divadlá, triedy pre hluchonemých, štadióny atď.). V roku 1980 dostal povolenie slúžiť svätú omšu u Školských sestier Notre Dame v Ústave pre telesne postihnutých. V ostatných rokoch žil na dôchodku v Bratislave, obveseľoval spolubratov svojím humorom, čítal, prekladal a modlil sa za Cirkev a Spoločnosť Ježišovu. –dj-