Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (28. decembra, RV) - 25. december sa pre pápeža Benedikta XVI. a množstvo kresťanov po celom svete začal veľmi skoro – s úderom polnoci. Pred Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne sa už dlhé hodiny predtým zhromažďovali ľudia, aby zažili jedinečnú atmosféru slávnostnej svätej omše pri príležitosti Narodenia Pána, ktorú celebrovala samotná hlava Katolíckej cirkvi. Vo svojej homílii sa zamyslel nad tým, že Syn Dávidov prišiel do svojho mesta Betlehema, ale musel sa narodiť v maštali, pretože nikde preňho nebolo voľné miesto. Ten, pre ktorého a skrze ktorého bol stvorený svet, prvotné Slovo Stvoriteľa vstupuje do sveta, ale nie je vypočuté, nie je prijaté. „Tieto slová“, ako zdôraznil Svätý Otec, „sa v konečnom dôsledku týkajú nás, každého zvlášť a celej spoločnosti zároveň. Máme čas pre blížneho, ktorý potrebuje naše – moje – slovo, a moju lásku? A máme čas a miesto pre Boha? Alebo sme všetko miesto našich myšlienok, našich skutkov, našich životov obsadili sebou samými?“ Vianočné posolstvo nám, podľa Benedikta XVI., dovoľuje spoznať temnotu uzavretého sveta a tým nám ukazuje realitu, ako ju každodenne vidíme. Avšak zároveň nám ukazuje, že Boh sa nenechá zavrieť vonku. Nájde si miesto, aj keby mal k nám vstúpiť hoci len skrze maštaľku. Ešte aj dnes totiž jestvujú ľudia, ktorí vidia svetlo a rozdávajú ho ďalej.
 
V utorok napoludnie Svätý Otec z hlavného balkóna svätopeterskej baziliky predniesol svoje tradičné vianočné posolstvo: “Drahí bratia a sestry! „Posvätný deň nám zažiaril“. Deň veľkej nádeje: dnes sa narodil Spasiteľ ľudstva! Narodenie dieťaťa prináša svetlo nádeje všetkým, ktorí ho ustarostene očakávajú. Keď sa narodil Ježiš v betlehemskej jaskyni, nad zemou „zažiarilo veľké svetlo“; veľká nádej vstúpila do sŕdc tých, čo ho očakávali: „lux magna“, spieva sa v liturgii toho vianočného dňa. Isteže nebolo „veľké“ na spôsob tohto sveta, pretože spočiatku ho videla len Mária, Jozef, niekoľkí pastieri, neskôr mudrci, starý Simeon, prorokyňa Anna: tí, ktorých si Boh vopred vyvolil. A predsa v skrytosti a tichu tejto svätej noci, zažalo pre každého človeka žiarivé nehasnúce svetlo; do sveta vošla veľká nádej, nesúca šťastie.“

 
„Boh je svetlo – hovorí apoštol Ján – a niet v ňom nijakej tmy“. Ako uviedol Svätý otec, Kristovo svetlo je nositeľom pokoja. V polnočnej omši sa eucharistická liturgia začína práve tým spevom: „Dnes k nám z neba zostúpil pravý pokoj“ (Vstupná antifóna). Veď len „veľké“ svetlo, ktoré sa zjavilo v Kristovi, môže dať ľuďom aj „pravý“ pokoj: preto je každá generácia podľa Benedikta XVI. pozývaná, aby ho prijala, aby prijala Boha, ktorý sa v Betleheme stal jedným z nás. Práve v tomto, podľa Svätého Otca, spočívajú Vianoce!

 
Napoludnie 26. decenbra – na sviatok sv. Štefana, mučeníka, sa pápež Benedikt XVI. pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred ňou im predniesol svoj pravidelný príhovor, tentokrát samozrejme o sv. Štefanovi. „Svätý Štefan -„Muž plný viery a Ducha Svätého” (por. Sk 6,5) - bol vyvolený za diakona v jeruzalemskej komunite spolu s ďalšími šiestimi učeníkmi. So silou, ktorá v ňom pochádzala od Boha, Štefan konal mnohé zázraky a ohlasoval v synagógach evanjelium s „múdrosťou a Duchom“ (por. Sk 6,10). Pri mestských bránach bol ukameňovaný a zomrel, podobne ako Ježiš, prosiac o odpustenie pre svojich vrahov (por. Sk 7,59-60).“ Pri tejto príležitosti Svätý Otec zdôraznil, že základnou charakteristiku kresťanského mučeníctva je práve taký skutkom lásky k Bohu a k ľuďom, vrátane prenasledovateľov, aký urobil sv. Štefan.

Kresťanský mučeník, podľa slov Benedikta XVI., podobne ako Kristus a len vďaka jednote s Ním, „prijíma v hĺbke svojho vnútra kríž, smrť a premieňa ich na skutok lásky. To, čo je navonok brutálnym násilím, sa vnútri stáva skutkom lásky, ktorá sa celá daruje. Násilie je tak premenené na lásku a teda smrť na život“ (Homília na Marienfelde – Kolín 20. 8. 2005). Kresťanský mučeník sprítomňuje víťazstvo lásky nad nenávisťou a smrťou. -ľr-