Posolstvo pápeža Benedikta XVI. pred požehnaním Urbi et Orbi - Vianoce 2007
Vatikán (25. decembra, RV/TK KBS) - Dnes napoludnie Svätý Otec z hlavného
balkóna svätopeterskej baziliky, predniesol svoje tradičné vianočné posolstvo pred
požehnaním Urbi et Orbi: "Drahí bratia a sestry! „Posvätný
deň nám zažiaril“. Deň veľkej nádeje: dnes sa narodil Spasiteľ ľudstva! Narodenie
dieťaťa prináša svetlo nádeje všetkým, ktorí ho ustarostene očakávajú. Keď sa narodil
Ježiš v betlehemskej jaskyni, nad zemou „zažiarilo veľké svetlo“; veľká nádej vstúpila
do sŕdc tých, čo ho očakávali: „lux magna“, spieva sa v liturgii toho vianočného dňa.
Isteže nebolo „veľké“ na spôsob tohto sveta, pretože spočiatku ho videla len Mária,
Jozef, niekoľkí pastieri, neskôr mudrci, starý Simeon, prorokyňa Anna: tí, ktorých
si Boh vopred vyvolil. A predsa v skrytosti a tichu tejto svätej noci, zažalo pre
každého človeka žiarivé nehasnúce svetlo; do sveta vošla veľká nádej, nesúca šťastie:
„Slovo sa telom stalo... a my sme uvideli jeho slávu“ (Jn 1, 14). „Boh
je svetlo – hovorí apoštol Ján – a niet v ňom nijakej tmy“. V knihe Genezis čítame,
že keď vznikal vesmír, „zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou. Tu povedal
Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo“ (Gen 1, 2-3). Stvoriteľské Božie slovo – Dabar po
hebrejsky, Verbum po latinsky a Logos po grécky – je Svetlo, prameň života. Všetko
povstalo skrze toto Logos a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. (porov. Jn
1, 3). To je dôvod, prečo sú všetky stvorenia v podstate dobré a nosia v sebe Božiu
stopu, iskru jeho svetla. Keď sa však Ježiš narodil z Panny Márie, samé Svetlo prišlo
na svet: „Boh z Boha, Svetlo zo Svetla“ – vyznávame v Kréde. V Ježišovi Boh prijali
to, čo nebol, zostanúc tým, čím bol: „všemohúcnosť vstúpila do detského tela a neprestala
vládnuť nad celým vesmírom“ (porov. Augustín, Serm 184, 1 o Narodení Pána). Človekom
sa stal ten, ktorý je stvoriteľ človeka, aby priniesol na svet pokoj. Preto vo vianočnú
noc zástupy anjelov spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej
vôle – ľuďom, ktorých má rád“ (Lk 2, 14) „Posvätný deň nám zažiaril“.
Kristovo svetlo je nositeľom pokoja. V polnočnej omši sa eucharistická liturgia začína
práve tým spevom: „Dnes k nám z neba zostúpil pravý pokoj“ (Vstupná antifóna). Veď
len „veľké“ svetlo, ktoré sa zjavilo v Kristovi, môže dať ľuďom aj „pravý“ pokoj:
preto je každá generácia pozývaná, aby ho prijala, aby prijala Boha, ktorý
sa v Betleheme stal jedným z nás. Toto sú Vianoce! Historická
udalosť a tajomstvo lásky, ktoré už viac ako dvetisíc rokov oslovuje mužov a ženy
v každej epoche a na každom mieste. Je to svätý deň, keď zažiarilo „veľké svetlo“
Krista, nositeľa pokoja. Iste, aby sme ho rozpoznali a prijali, na to je potrebná
viera a je potrebná pokora. Pokora Márie, ktorá uverila Pánovmu slovu, a prvá, sklonená
v stajni, prijala plod svojho lona; pokora Jozefa, človeka spravodlivého, ktorý mal
odvahu viery a radšej poslúchol Boha, než by si chránil svoju povesť; pokora pastierov,
chudobných a anonymných pastierov, ktorí prijali zvesť nebeského posla a ponáhľali
sa do jaskyne, kde našli novonarodené dieťa a plní obdivu sa mu klaňali a chválili
Boha (porov. Lk 2, 15-20). Malí, chudobní v duchu: to sú nositelia vianočnej zvesti,
včera tak ako i dnes; odvekí nositelia Božích dejín, neúnavní budovatelia jeho Kráľovstva
spravodlivosti, lásky a pokoja. V tichu Betlehemskej noci sa
Ježiš narodil a bol prijatý starostlivými rukami. A dnes, v tieto naše Vianoce, v
kom naďalej zaznieva radostná zvesť o jeho vykupiteľskom narodení, kto je ochotný
otvoriť mu dvere svojho srdca? Muži a ženy týchto našich čias, aj nám Kristus prináša
svetlo, aj k nám prichádza, aby nám daroval pokoj! Kto však bdie, v noci pochýb a
neistôt, s bdelým a prosiacim srdcom? Kto očakáva zore nového dňa, držiac zapálenú
fakľu viery? Kto má čas počúvať jeho slovo a nechať sa preniknúť úžasom nad jeho láskou?
Áno! Jeho posolstvo pokoja je tu pre všetkých, pre všetkých prichádza aby im
daroval seba samého ako istú nádej spásy. Kristovo svetlo, prichádzajúce
osvietiť každého človeka nech môže konečne zažiariť a priniesť útechu pre všetkých,
čo sa nachádzajú v temnotách biedy, nespravodlivosti, vojny; pre tých, ktorým je stále
odopieraná ich oprávnená túžba po istejšej existencii, po zdraví, vzdelaní, stálom
zamestnaní; túžba po plnšej účasti na občianskej a politickej zodpovednosti, bez útlaku
situácií, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť. Nech osvieti a poteší obete krvavých vojnových
konfliktov, terorizmu a násilia každého druhu, prinášajúce neslýchané bolesti celým
národom, najmä tým najzraniteľnejším, deťom, ženám a starým ľuďom. V čase, keď etnické,
náboženské a politické napätia, nestabilita, rivalita, nespravodlivosti a diskriminácie,
ktoré ničia vnútorné tkanivo mnohých krajín a strpčujú medzinárodné vzťahy. A vo svete
stále vzrastá počet migrantov, utečencov, ľudí bez domova aj pre mnohé prírodné katastrofy,
ktoré sú príčinou znepokojujúceho vzťahu k životnému prostrediu. V
tento deň pokoja smeruje naša myšlienka najmä tam, kde zaznieva dunenie zbraní: do
mučených zemí Darfuru, Somálska a na sever Demokratickej republiky Konga, medzi konflikty
v Eritrei a Etiópii, na celý Blízky Východ, osobitne do Iraku, Libanonu a Svätej Zeme,
do Afganistanu a Pakistanu, do Srí Lanky, do balkánskej oblasti a do toľkých iných
krízových situácií, na ktoré sa, žiaľ, často zabúda. Dieťa Ježiš nech prináša útechu
tým, čo sú v skúške a napĺňa zodpovedných vládcov múdrosťou a odvahou hľadať a nachádzať
ľudské riešenia, spravodlivé a trvalé. Smädu po zmysle a hodnotách, ktorý pozorujeme
v našich časoch, hľadaniu blahobytu a pokoja, ktoré poznačuje život celého ľudstva,
očakávaniam chudobných Kristus, pravý Boh a pravý človek, odpovedá Vianocami, svojím
narodením. Nech sa jednotlivci a národy neboja spoznať ho a prijať: s ním nech „žiarivé
svetlo“ ožiari horizont ľudstva; s ním sa otvára „svätý deň“, ktorý nepozná západ.
Nech sú tieto Vianoce skutočne pre všetkých dňom radosti, nádeje a pokoja! „Poďte
všetci pokloniť sa Pánovi“. S Máriou, Jozefom a s pastiermi, s mudrcmi a nespočetným
zástupom pokorných adorátorov novonarodeného Dieťaťa, ktorí počas storočí prijali
tajomstvo Vianoc, aj my, bratia a sestry z každého kontinentu, dovoľme aby sa svetlo
tohto dňa šírilo všade: aby vstúpilo do našich sŕdc, osvietilo a zohrialo naše domovy,
prinieslo pokoj a nádej do našich miest a dalo svetu pravý pokoj. Toto sú moje žičenia
všetkým vám, ktorí ma počúvate. Prianie, ktoré sa mení na pokornú a dôveryplnú modlitbu
k Dieťaťu Ježišovi, aby jeho svetlo rozohnalo každú temnotu z vašich životov a na
naplnilo vás láskou a pokojom. Pán, ktorý dal v Kristovi zažiariť svojej milosrdnej
tvári, nech vás naplní svojim šťastím a učiní z vás poslov jeho dobroty. Požehnané
Vianoce vám všetkým!"