Generálna audiencia Benedikta XVI.: Advent a blížiace sa sviatky

Vatikán (19. decembra, RV) – Dnešná generálna audiencia Benedikta XVI. v Aule Pavla VI. sa začala krátkym čítaním z prvej kapitoly Evanjelia sv. Jána: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.“ (Jn 1,14.16)
Pápež pred blížiacimi sa sviatkami prerušil sériu patristických katechéz a svoj príhovor zameral na aktuálne prežívanie Adventu.

„Drahí bratia a sestry!

 
V týchto dňoch, keď sa pomaličky blížime k veľkému sviatku Vianoc, liturgia nás pobáda zintenzívniť našu prípravu, keď nám predkladá mnoho biblických textov Starého a Nového zákona, ktoré nás podnecujú, aby sme sa dobre sústredili na zmysel a hodnotu tohto každoročného slávenia. Ak nás Vianoce z jednej strany vedú k pripomenutiu si neuveriteľného zázraku narodenia jednorodeného Božieho Syna z Panny Márie v Betlehemskej jaskyni, z druhej strany nás povzbudzujú aj k očakávaniu, v bdení a modlitbe, toho istého nášho Vykupiteľa, ktorý v posledný deň «príde súdiť živých i mŕtvych».

 
Azda my dnes, aj my, veriaci, očakávame skutočne Sudcu; avšak všetci očakávame spravodlivosť. Vidíme toľkú nespravodlivosť vo svete, v našom malom svete, v dome, v obci, ale aj vo veľkom svete štátov a spoločností. A očakávame, že bude nastolená spravodlivosť. Spravodlivosť je abstraktný pojem: koná sa spravodlivosť. My očakávame, že príde konkrétne ten, kto môže konať spravodlivosť. A v tomto zmysle sa modlíme: Príď, Pane Ježišu Kriste, ako Sudca, príď spôsobom, ktorý je tebe vlastný. Pán vie ako vstúpiť do sveta a utvoriť spravodlivosť. Modlíme sa, aby Pán, Sudca, skutočne nastolil spravodlivosť vo svete. Očakávame spravodlivosť, ale toto nemôže byť iba vyjadrením určitej požiadavky vzhľadom na tých ostatných. Očakávať spravodlivosť v kresťanskom význame, to predovšetkým poukazuje na to, že my sami začíname žiť pred očami Sudcu, podľa kritérií Sudcu; že začíname žiť v jeho prítomnosti, uskutočňujúc jeho spravodlivosť vo svojom živote. Takto, plniac spravodlivosť, postaviac sa do prítomnosti Sudcu, skutočne očakávame spravodlivosť. A toto je zmyslom Adventu, zmysel bdenia.“

Svätý Otec ďalej povedal, že adventné bdenie znamená žiť pred pohľadom Sudcu a pripravovať tak sami seba a svet na spravodlivosť. Teda takýmto spôsobom, pred zrakom Boha Sudcu, môžeme otvoriť svet pre príchod jeho Syna, prichystať si srdce na prijatie „Pána, ktorý prichádza“. Dieťaťu, ktorému sa pred dvetisíc rokmi poklonili pastieri v jaskyni za betlehemskej noci, nepríde zaťažko navštíviť nás vo všednom živote, ktorým sa uberáme ako pútnici v ústrety Kráľovstvu. V jeho očakávaní sa veriaci človek napokon stáva tlmočníkom nádejí celého ľudstva. Ľudstvo dychtí po spravodlivosti, a takto, hoci často podvedome, očakáva Boha, očakáva záchranu, ktorú nám môže darovať jedine Boh. Pre nás kresťanov je toto očakávanie charakterizované vytrvalou modlitbou, čo sa jasne ukazuje v osobitne sugestívnej sérii vzývaní, ktoré sa nám v týchto dňoch vianočnej novény predkladajú či v omši, vo verši pred Evanjeliom, či pri slávení vešpier pred spevom Magnifikat.

„Každé zo vzývaní, vyprosujúcich príchod Múdrosti, Slnka spravodlivosti, Boha-s-nami, obsahuje prosbu adresovanú tomu, ktorého očakávajú národy, aby urýchlil svoj príchod. Vzývať dar narodenia prisľúbeného Spasiteľa však značí aj zapojiť sa do prípravy cesty pre neho, prichystať mu dôstojný príbytok nielen v prostredí okolo nás, ale predovšetkým v našej duši. Pod vedením evanjelistu Jána, chceme teda upriamiť našu myseľ a naše srdce k večnému Slovu, k Logosu, k Slovu, ktoré sa stalo telom a z ktorého plnosti sme dostali milosť za milosťou (porov. Jn 1,14.16). Táto viera v Logos-Stvoriteľa, v Slovo, ktorým stvoril svet, v toho, ktorý prišiel ako Dieťa, táto viera a jej veľká nádej sa dnes žiaľ javia vzdialené realite nášho každodenného života, verejného či súkromného. Táto pravda sa zdá byť priveľká. Zariaďujeme sa sami podľa seba, podľa možnosti, aké sa nám naskytujú, aspoň sa tak zdá. Ale takto sa svet stáva stále viac chaotickým a tiež násilným: sledujeme to každý deň. A svetlo Božie, svetlo Pravdy, zhasína. Život sa stáva temným a bez kompasu.“
 
Pápež ďalej poukázal na to, ako je dôležité, aby sme boli naozaj veriacimi a aby sme ako veriaci mocne znovupotvrdzovali naším životom tajomstvo spásy, ktoré v sebe prináša slávenie Kristovho Narodenia. V Betleheme sa svetu ukázalo Svetlo, ktoré osvecuje náš život. Bola tam zjavená Cesta, ktorá nás vedie k našej plnej ľudskosti. Ďalej Svätý Otec pokračoval otázkou:

„Ak sa neuznáva, že Boh sa stal človekom, aký zmysel má sláviť Vianoce? Oslava sa stane prázdnou. Predovšetkým my kresťania musíme s hlbokým presvedčením a úprimne znovupotvrdzovať pravdu Kristovho narodenia, aby sme pred všetkými dosvedčovali, že sme si vedomí neslýchaného daru, ktorý je bohatstvom nielen pre nás, ale pre všetkých. Tu pramení povinnosť evanjelizácie, ktorá je práve komunikovaním tohto «eu-angelion», tejto «dobrej zvesti». Na toto nedávno poukázal dokument Kongregácie pre náuku viery s názvom «Vieroučná nóta o niektorých aspektoch evanjelizácie», ktorý si vám želám predložiť na uvažovanie a na vaše osobné a komunitné prehĺbenie.

Drahí priatelia, v tejto už bezprostrednej príprave na Vianoce sa zintenzívňuje modlitba Cirkvi, aby sa uskutočnili nádeje pokoja, spásy a spravodlivosti, ktorú dnes svet tak naliehavo potrebuje. Prosme Boha, aby násilie bolo premožené silou lásky, opozície uvoľnili priestor zmiereniu, vôľa prevládať sa zmenila na túžbu po odpustení, spravodlivosti a mieri. Žičenie dobra a lásky, ktoré si vymieňame v týchto dňoch, nech obsiahne všetky oblasti nášho každodenného života. Nech je pokoj v našich srdciach, aby sa otvorili dielu Božej milosti. Pokoj nech prebýva rodinách, aby mohli stráviť Vianoce zjednotené pri jasličkách a stromčeku vyzdobenom svetlami.
 
Posolstvo solidarity a pohostinnosti, ktoré pramení z Vianoc, nech prispieva k prehĺbeniu vnímavosti na staré i nové formy chudoby, nech smeruje k spoločnému dobru, na ktorom sme všetci pozvaní sa spolupodieľať. Nech všetci členovia rodinného spoločenstva, predovšetkým deti, starší ľudia a krehkejšie osoby, môžu pocítiť teplo tohto sviatku, ktoré nech sa potom rozšíri na všetky dni v roku.
 
Vianoce nech sú pre všetkých sviatkom pokoja a radosti: radosti z narodenia Spasiteľa, Kniežaťa pokoja. Tak ako pastieri, zrýchlime naše kroky smerujúce k Betlehemu. Uprostred Svätej noci potom aj my budeme môcť kontemplovať «dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach», spolu s Máriou a Jozefom. Vyprosujme si od Pána, nech otvorí naše srdce, aby sme mohli vstúpiť do tajomstva jeho narodenia.
 
Mária, ktorá darovala svoje panenské lono Božiemu Slovu, ktorá kontemplovala dieťa vo svojom materinskom náručí a ktorá ho neprestáva ponúkať všetkým ako Vykupiteľa sveta, nech nám pomáha urobiť z týchto Vianoc príležitosť pre rast v poznaní a v láske Kristovej. Toto je moje prianie, ktoré vyslovujem zo srdca všetkým vám tu prítomným, vašim rodinám a vašim drahým. Požehnané Vianoce vám všetkým!“

Po hlavnom príhovore Svätý Otec oslovil jednotlivé skupiny prítomných v niekoľkých svetových jazykoch. Jeho záverečný pozdrav pred požehnaním patril ako zvyčajne mladým, chorým a mladomanželom:

„Chcem pozdraviť mladých, chorých, a novomanželov. Niekoľko dní pred slávnosťou Narodenia, nech vo vás láska, ktorú Boh preukazuje ľudstvu v Kristovom narodení, zväčšuje túžbu veľkodušne slúžiť bratom. Nech je pre vás, drahí nemocní, zdrojom útechy a vyrovnanosti, pretože Pán nás prichádza navštíviť a prináša potechu a nádej. Nech vás, drahí novomanželia, inšpiruje k upevňovaniu vášho sľubu lásky a vzájomnej vernosti.“ -jb-