Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu

Milí bratia a sestry, tretia adventná nedeľa je radostná. Už jej úvodná antifóna nás volá k radosti: „Stále sa radujte v Pánovi!” (Flp 4, 4) Prvé čítanie z Izaiáša (Iz 35) je jedným nádherným spevom radostnej nádeje: Slepí roztvoria oči, hluchí budú počuť, nemí vykríknu, chromí sa roztancujú. Izaiáš píše, že táto radostná nádej je určená práve tým, čo ju najviac potrebujú: „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená! Povedzte malomyseľným: vzchopte sa, nebojte sa! Hľa váš Boh!” (Iz 35, 4)

Kde sa rodí táto radosť? Nedávno som zachytil z rádia vetu, ktorá ma prinútila premýšľať: „Dnešný človek nevie, čo je nádej, pozná iba očakávanie.“ Iste je tu dôvod na radosť, keď sa pomaly približujú Vianoce. Človek sa vždy potrebuje na niečo tešiť, na zážitok, na úspech, na zmenu. No ak iba uteká od jedného očakávania k druhému, potvrdzuje, že nevie, čo znamená žiť v radosti. Tak spieva Miroslav Žbirka: „Človek, ten koník túlavý, od srdca k srdcu kluše... a pre každé chce umierať, žiť nechce pre nijaké.“

Milá sestra, milý brat, čo dokáže uspokojiť srdce človeka? Ak niečo také jestvuje, zasluhuje si to našu pozornosť. Čas Adventu je tu preto, aby sme sa prehĺbili v nádeji. Sledujme v nedeľu príbeh z Matúšovho evanjelia, ktorý hovorí o Jánovi Krstiteľovi, ktorý sa ocitol v žalári. Zdá sa, že Ján musí zápasiť o nádej, musí hľadať jej zdôvodnenie. Posiela svojich učeníkov, aby sa opýtali, či azda netreba čakať iného Mesiáša.

Ježiš dáva odpoveď tým, že napĺňa Izaiášovo proroctvo (Iz 35, 5-6). Správa o tom, že chromí chodia a chudobným sa hlása radostná zvesť, v Jánovi posilňuje vieru, že Ježiš je Mesiáš. Na tejto viere stojí Jánova nádej. Jánova nádej nestojí na očakávaní fyzického vyslobodenia, ale jeho nádej stojí na istote, že Ježiš je Mesiáš. Takto sa Ján ukazuje ako postava nádeje. A Ježiš ho vyhlasuje za najväčšieho z ľudí.

Keď počúvame príbeh Jána Krstiteľa, môže v nás skrsnúť otázka: a prečo Ježiš pre Jána neurobil viac? Prečo ho nevyslobodil? - Ježiš robil znamenia, aby ohlásil príchod Božieho kráľovstva, ale neuzdravoval frontálne a mechanicky všetkých. Nesplnil všetky čiastkové očakávania, ale priniesol niečo oveľa viac: vlial ľuďom nádej, ktorá už nepatrí iba niektorým, ale patrí všetkým veriacim bez rozdielu. Patrí mne i tebe.

Môžeme sa azda opýtať ľudí, čo sú na vozíčku, kde čerpajú svoju nádej. Mnohí z nich sú majákmi nádeje v dnešnom svete. A opýtajme sa sami seba: kde čerpám svoju nádej? - Radosť Adventu sa rodí v chápaní zmyslu Božieho príchodu medzi nás. „Boh-s-nami“ je Bohom našej nádeje.

Keď uvažujeme o adventnej radosti, všimnime si, že to nie je radosť súkromná, ale radosť prežívaná v spoločenstve. Jánovi radostnú správu od Ježiša priniesli jeho učeníci. Ani my nie sme osamelí. - Kto je mojím zvestovateľom nádeje? Kde je moje spoločenstvo, ktoré podporuje moju nádej? - Sú to vzácni ľudia. Aj ten posledný z nich je väčší ako Ján Krstiteľ, hovorí Ježiš. - A komu som zvestovateľom nádeje ja?

Advent je vhodný čas na takéto otázky. Vyzýva nás k tomu aj Svätý Otec. Vo svojej novej encyklike predstavuje novodobých ľudí nádeje, martýrov z Vietnamu, ktorých nádej zažiarila medzi múrmi väzenia. Bratia a sestry, čo nám hovoria naši slovenskí svedkovia nádeje? Blahoslavený biskup Gojdič, blahoslavená sestra Zdenka a mnohí ďalší. Prosme ich a prosme i Jána Krstiteľa, aby nám boli vzorom nádeje v každej našej situácii. Mária, Hviezda nádeje, svieť nám na cestu, aby sme dokázali žiť naplno, v nádeji, ktorá je darom Božím. A nech nás to napĺňa radosťou. Amen.

Jozef Bartkovjak SJ