Cirkev a svet: Kórea

„Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4:16) – týmito slovami začal pápež Benedikt XVI. 3. decembra svoj príhovor ku kórejským biskupom v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a v Ríme. My sa na krajinu, ktorá má za sebou 62 rokov bolestivého rozdelenia na južnú Kórejskú republiku a severnú Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, ovplyvnenú komunistickou ideológiou, pozrieme bližšie v nasledujúcich minútach.
 
Pastoračné výzvy v Južnej Kórei
Južná Kórea má vyše 47 miliónov obyvateľov, z ktorých sa takmer 11 % hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Ich počet výrazne stúpol za posledných niekoľko rokov, od roku 1995 o takmer 75 %. Tento nárast pravdepodobne spočíva v tom, že Katolícka cirkev v Južnej Kórei zohráva významnú úlohu v demokratizačnom procese, v podpore dodržiavania ľudských práv v spoločnosti, nezanedbateľné je jej úsilie v oblasti charity a sociálnej pomoci a v neposlednom rade tolerancia voči ostatným náboženstvám. Popri tomto pozitívnom trende sa však vyskytujú aj problémy, ktoré si podľa výkonného sekretára Konferencie biskupov Kórey Petra Pai Young-hoa vyžadujú hlbšie zamyslenie:
“Podľa oficiálnych štatistík kórejskej Cirkvi z roku 2006, publikovaných Konferenciou biskupov, počet veriacich, ktorí navštevujú nedeľné sväté omše, predstavuje 26,6 % z celkového počtu katolíkov, zatiaľ čo počet tých, ktorí vieru nepraktizujú (teda tých, ktorí nepristúpili k svätému prijímaniu ani na Vianoce alebo na Veľkú noc počas troch rokov), sa z roka na rok zvyšuje. Zistil sa aj nepomer počtu mužov a žien, praktizujúcich vieru, a fakt, že katolícka populácia starne. Aj keď zohľadníme nízku pôrodnosť v kórejskej spoločnosti, je nevyhnutné urobiť pastoračné opatrenia na nápravu spomenutej nerovnováhy.”

Ako uvádza Peter Pai Young-ho, Katolícka cirkev v krajine sa angažuje aj v oblasti ochrany života, životného prostredia a pokoja:
“Takmer všetky kórejské diecézy podporujú malé kresťanské spoločenstvá, na základe iniciatívy, ktorú v roku 1992 začala arcidiecéza Soul. Z praktického pastoračného pohľadu sa zdajú byť tieto spoločenstvá najkonkrétnejšou cestou, ako čeliť aktuálnym ťažkostiam. Katolícka cirkev v Kórei neprestáva bojovať proti spoločenským ranám, ako sú potrat, trest smrti, klonovanie ľudských embryí za účelom výskumu, projekty nebezpečné pre životné prostredie, vojny a zbrojenie. Pre riešenie týchto otázok biskupská konferencia ustanovila centrálnu koordinačnú inštitúciu, ktorá pôsobí prostredníctvom rôznych komisií.”

 
Vrásky na čele cirkevným predstaviteľom spôsobujú problémy, spojené s rozdelením Kórey na dva štáty a snažia sa robiť kroky na zachovanie pokoja:
“Tvárou v tvár prízraku vojny, ktorá pol storočia trápila kórejský polostrov, sa Katolícka cirkev pozerá na riešenie otázok z evanjelizačnej perspektívy. Napríklad po zverejnení správy o jadrových pokusoch v Severnej Kórei a následných konfliktoch na polostrove, Konferencia biskupov publikovala vyhlásenie, ktoré prispelo k upokojeniu a zmiereniu spoločnosti. Vyhlásenie pomolo prekonať špirálu ideologického konfliktu a nenávisti, ktoré za týchto okolností prepukli v kórejskej spoločnosti.”

 
Sloboda vierovyznania v Severnej Kórei
Pokiaľ ide o Severnú Kóreu, v tamojšej ústave síce je zakotvená sloboda vierovyznania, ide však skôr o formálnu záležitosť. Ako uvádzajú odborníci na dodržiavanie ľudských práv, v tejto socialistickej krajine v podstate neexistujú slobodné náboženské aktivity. Oficiálne vládne štatistiky uvádzajú, že v Severnej Kórei žije asi 10 tisíc protestantov a 4 tisíc rímskokatolíkov, ktorí predstavujú 0,00022 % populácie. Podľa organizácie Open Doors je Severná Kórea štátom s najtvrdším prenasledovaním kresťanov na svete. Znepokojenie nad situáciou vyjadrujú aj ďalšie medzinárodné organizácie, ako napríklad Amnesty International.
K vzťahu medzi Južnou a Severnou Kóreou sa pre VR vyjadril výkonný sekretár Konferencie biskupov Kórey Peter Pai Young-ho:
“Sú deťmi toho istého národa a bratmi a sestrami v tej istej viere, získanej od apoštolov. Situácia, ktorá tu vznikla počas polstoročia rozdelenia národa, je príčinou bolesti a utrpenia kórejského ľudu a vyžaduje si veľa trpezlivosti. Ako je známe, v súčasnosti neexistuje žiadny kňaz, permanente pôsobiaci v Severnej Kórei. Aj keď bola ustanovená cirkev v Janchungu a Pchjongjangu, realita je taká, že iba obmedzený počet katolíkov sa stretáva pri slávení liturgie slova. Počas uplynulých rokov juhokórejská cirkev materiálne aj duchovne pomáhala severokórejskej cirkvi. Urobiť kroky vpred k slobode vierovyznania je úlohou, ktorá si vyžaduje veľké úsilie. Potrebujeme modlitby a spoluprácu zo strany Svätej stolice a univerzálnej Cirkvi.”

Pápež Benedikt XVI. kórejským biskupom
Kórejským biskupom sa 3. decembra vo Vatikáne prihovoril pápež Benedikt XVI.
Ocenil, že Cirkev v Kórei zaznamenala od čias príchodu prvých misionárov pred viac ako 400 rokmi výrazný pokrok. „Tento nárast,“ ako uviedol Svätý Otec, „pramení v nemalom počte odvážneho svedectva kórejských mučeníkov a mnohých ďalších po celej Ázii, ktorí zostali neochvejne verní Kristovi a jeho Cirkvi.“ Pripomenul biskupom, že byť účinnými pastiermi nádeje znamená zabezpečiť, aby „stredobodom tajomstva Cirkvi bolo puto spoločenstva, ktoré zjednocuje Krista so všetkými pokrstenými“ (por. Ecclesia in Asia, 24).

Benedikt XVI. vyzval kórejských biskupov k tomu, aby pri zdôrazňovaní dôležitosti účasti na nedeľnej svätej omši veriacich dôkladne oboznamovali s tajomstvom Eucharistie:
„Toto podporí obnovené chápanie autentického dynamizmu kresťanského života. Pripájam sa k vám v povzbudzovaní laikov – zvlášť mladých ľudí – aby Eucharistiu skúmali do hĺbky aj do šírky. Zhromaždení každú nedeľu v Božom chráme sa nechávame preniknúť Kristovou láskou a pravdou a získavame tak silu, aby sme prinášali nádej pre svet.“

 
Pápež sa v príhovore dotkol aj dôležitosti podpory manželstva a rodinného života:
„Vaše úsilie na tomto poli stojí v srdci evanjelizácie kultúry a prispieva k dobru spoločnosti ako celku. Tento apoštolát života, do ktorého sa zapája množstvo kňazov a rehoľníkov, právom patrí aj laikom. Rastúca komplexnosť záležitostí, týkajúcich sa rodiny – vrátane pokroku v oblasti vedy a biomedicíny – prináša potrebu vzdelávania tých, ktorí sa angažujú v tomto sektore. V tejto súvislosti by som vás rád upozornil na hodnotný prínos Inštitútu pre štúdium manželstva a rodinného života, ktorý úspešne pôsobí v mnohých častiach sveta.“

Svätý Otec požiadal biskupov, aby uistili rehoľníkov a rehoľníčky, pôsobiacich v Kórei, o tom, že si veľmi cení ich prorocký prínos k tamojšiemu cirkevnému životu:
“Som presvedčený, že verní svojej podstate a charizme ponesú statočné svedectvo kresťanského sebadarovania pre lásku Pána Ježiša a každého člena ľudskej rodiny. Pokiaľ ide o váš podiel, povzbudzujem vás k tomu, aby ste zabezpečili, aby boli rehoľníci vítaní a podporovaní vo svojich snahách prispieť k úlohe šíriť Božie kráľovstvo. Jedným z najkrajších aspektov dejín Cirkvi je zaiste jej škola spirituality. Zdieľaním týchto živých pokladov s laikmi rehoľníci urobia veľa pre osvieženie cirkevného života pod vaším vedením.” –dj-