„Boh je láska;
a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4:16) – týmito slovami
začal pápež Benedikt XVI. 3. decembra svoj príhovor ku kórejským biskupom v rámci
ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne a v Ríme. My sa na krajinu, ktorá má
za sebou 62 rokov bolestivého rozdelenia na južnú Kórejskú republiku a severnú Kórejskú
ľudovodemokratickú republiku, ovplyvnenú komunistickou ideológiou, pozrieme bližšie
v nasledujúcich minútach. Pastoračné výzvy v Južnej Kórei Južná
Kórea má vyše 47 miliónov obyvateľov, z ktorých sa takmer 11 % hlási ku katolíckemu
vierovyznaniu. Ich počet výrazne stúpol za posledných niekoľko rokov, od roku 1995
o takmer 75 %. Tento nárast pravdepodobne spočíva v tom, že Katolícka cirkev v Južnej
Kórei zohráva významnú úlohu v demokratizačnom procese, v podpore dodržiavania ľudských
práv v spoločnosti, nezanedbateľné je jej úsilie v oblasti charity a sociálnej pomoci
a v neposlednom rade tolerancia voči ostatným náboženstvám. Popri tomto pozitívnom
trende sa však vyskytujú aj problémy, ktoré si podľa výkonného sekretára Konferencie
biskupov Kórey Petra Pai Young-hoa vyžadujú hlbšie zamyslenie: “Podľa oficiálnych
štatistík kórejskej Cirkvi z roku 2006, publikovaných Konferenciou biskupov, počet
veriacich, ktorí navštevujú nedeľné sväté omše, predstavuje 26,6 % z celkového počtu
katolíkov, zatiaľ čo počet tých, ktorí vieru nepraktizujú (teda tých, ktorí nepristúpili
k svätému prijímaniu ani na Vianoce alebo na Veľkú noc počas troch rokov), sa z roka
na rok zvyšuje. Zistil sa aj nepomer počtu mužov a žien, praktizujúcich vieru, a fakt,
že katolícka populácia starne. Aj keď zohľadníme nízku pôrodnosť v kórejskej spoločnosti,
je nevyhnutné urobiť pastoračné opatrenia na nápravu spomenutej nerovnováhy.”
Ako
uvádza Peter Pai Young-ho, Katolícka cirkev v krajine sa angažuje aj v oblasti ochrany
života, životného prostredia a pokoja: “Takmer všetky kórejské diecézy podporujú
malé kresťanské spoločenstvá, na základe iniciatívy, ktorú v roku 1992 začala arcidiecéza
Soul. Z praktického pastoračného pohľadu sa zdajú byť tieto spoločenstvá najkonkrétnejšou
cestou, ako čeliť aktuálnym ťažkostiam. Katolícka cirkev v Kórei neprestáva bojovať
proti spoločenským ranám, ako sú potrat, trest smrti, klonovanie ľudských embryí za
účelom výskumu, projekty nebezpečné pre životné prostredie, vojny a zbrojenie. Pre
riešenie týchto otázok biskupská konferencia ustanovila centrálnu koordinačnú
inštitúciu, ktorá pôsobí prostredníctvom rôznych komisií.”
Vrásky
na čele cirkevným predstaviteľom spôsobujú problémy, spojené s rozdelením Kórey na
dva štáty a snažia sa robiť kroky na zachovanie pokoja: “Tvárou v tvár prízraku
vojny, ktorá pol storočia trápila kórejský polostrov, sa Katolícka cirkev pozerá na
riešenie otázok z evanjelizačnej perspektívy. Napríklad po zverejnení správy o jadrových
pokusoch v Severnej Kórei a následných konfliktoch na polostrove, Konferencia biskupov
publikovala vyhlásenie, ktoré prispelo k upokojeniu a zmiereniu spoločnosti. Vyhlásenie
pomolo prekonať špirálu ideologického konfliktu a nenávisti, ktoré za týchto okolností
prepukli v kórejskej spoločnosti.”
Sloboda
vierovyznania v Severnej Kórei Pokiaľ ide o Severnú Kóreu, v tamojšej ústave
síce je zakotvená sloboda vierovyznania, ide však skôr o formálnu záležitosť. Ako
uvádzajú odborníci na dodržiavanie ľudských práv, v tejto socialistickej krajine v
podstate neexistujú slobodné náboženské aktivity. Oficiálne vládne štatistiky uvádzajú,
že v Severnej Kórei žije asi 10 tisíc protestantov a 4 tisíc rímskokatolíkov, ktorí
predstavujú 0,00022 % populácie. Podľa organizácie Open Doors je Severná Kórea
štátom s najtvrdším prenasledovaním kresťanov na svete. Znepokojenie nad situáciou
vyjadrujú aj ďalšie medzinárodné organizácie, ako napríklad Amnesty International. K
vzťahu medzi Južnou a Severnou Kóreou sa pre VR vyjadril výkonný sekretár Konferencie
biskupov Kórey Peter Pai Young-ho: “Sú deťmi toho istého národa a bratmi a sestrami
v tej istej viere, získanej od apoštolov. Situácia, ktorá tu vznikla počas polstoročia
rozdelenia národa, je príčinou bolesti a utrpenia kórejského ľudu a vyžaduje si veľa
trpezlivosti. Ako je známe, v súčasnosti neexistuje žiadny kňaz, permanente pôsobiaci
v Severnej Kórei. Aj keď bola ustanovená cirkev v Janchungu a Pchjongjangu, realita
je taká, že iba obmedzený počet katolíkov sa stretáva pri slávení liturgie slova.
Počas uplynulých rokov juhokórejská cirkev materiálne aj duchovne pomáhala severokórejskej
cirkvi. Urobiť kroky vpred k slobode vierovyznania je úlohou, ktorá si vyžaduje veľké
úsilie. Potrebujeme modlitby a spoluprácu zo strany Svätej stolice a univerzálnej
Cirkvi.”
Pápež Benedikt XVI. kórejským biskupom Kórejským
biskupom sa 3. decembra vo Vatikáne prihovoril pápež Benedikt XVI. Ocenil, že Cirkev
v Kórei zaznamenala od čias príchodu prvých misionárov pred viac ako 400 rokmi výrazný
pokrok. „Tento nárast,“ ako uviedol Svätý Otec, „pramení v nemalom počte
odvážneho svedectva kórejských mučeníkov a mnohých ďalších po celej Ázii, ktorí zostali
neochvejne verní Kristovi a jeho Cirkvi.“ Pripomenul biskupom, že byť účinnými
pastiermi nádeje znamená zabezpečiť, aby „stredobodom tajomstva Cirkvi bolo puto
spoločenstva, ktoré zjednocuje Krista so všetkými pokrstenými“ (por. Ecclesia
in Asia, 24).
Benedikt XVI. vyzval kórejských biskupov k tomu, aby pri zdôrazňovaní
dôležitosti účasti na nedeľnej svätej omši veriacich dôkladne oboznamovali s tajomstvom
Eucharistie: „Toto podporí obnovené chápanie autentického dynamizmu kresťanského
života. Pripájam sa k vám v povzbudzovaní laikov – zvlášť mladých ľudí
– aby Eucharistiu skúmali do hĺbky aj do šírky. Zhromaždení každú nedeľu v Božom chráme
sa nechávame preniknúť Kristovou láskou a pravdou a získavame tak silu, aby sme prinášali
nádej pre svet.“
Pápež sa v príhovore dotkol aj dôležitosti
podpory manželstva a rodinného života: „Vaše úsilie na tomto poli stojí v srdci
evanjelizácie kultúry a prispieva k dobru spoločnosti ako celku. Tento apoštolát života,
do ktorého sa zapája množstvo kňazov a rehoľníkov, právom patrí aj laikom. Rastúca
komplexnosť záležitostí, týkajúcich sa rodiny – vrátane pokroku v oblasti vedy a biomedicíny
– prináša potrebu vzdelávania tých, ktorí sa angažujú v tomto sektore. V tejto súvislosti
by som vás rád upozornil na hodnotný prínos Inštitútu pre štúdium manželstva a rodinného
života, ktorý úspešne pôsobí v mnohých častiach sveta.“
Svätý Otec požiadal
biskupov, aby uistili rehoľníkov a rehoľníčky, pôsobiacich v Kórei, o tom, že si veľmi
cení ich prorocký prínos k tamojšiemu cirkevnému životu: “Som presvedčený,
že verní svojej podstate a charizme ponesú statočné svedectvo kresťanského
sebadarovania pre lásku Pána Ježiša a každého člena ľudskej rodiny. Pokiaľ ide o váš
podiel, povzbudzujem vás k tomu, aby ste zabezpečili, aby boli rehoľníci vítaní a
podporovaní vo svojich snahách prispieť k úlohe šíriť Božie kráľovstvo. Jedným z najkrajších
aspektov dejín Cirkvi je zaiste jej škola spirituality. Zdieľaním týchto živých pokladov
s laikmi rehoľníci urobia veľa pre osvieženie cirkevného života pod vaším vedením.”
–dj-