Vatikán
(7. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. uplynulú nedeľu navštívil nemocnicu sv. Jána
Krstiteľa v Ríme, ktorá patrí pod správu Rádu maltézskych rytierov a už 35 rokov je
dôležitým centrom pre liečbu poškodení mozgu. Vo svojej homílii počas eucharistickej
slávnosti Svätý Otec zdôraznil, že „nemocnice sú miestami starostlivosti o chorých...
a práve preto, že ich obyvateľmi sú tí, ktorí sú skúšaní utrpením, sa môžu stať privilegovanými
miestami svedectva o kresťanskej láske, ktorá živí nádej a prebúdza bratskú solidaritu.“
V tejto súvislosti Benedikt XVI. ocenil snahu Rádu maltézskych rytierov byť nablízku
a pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Maltézski rytieri v súčasnosti pôsobia v 120 krajinách
prostredníctvom lekárskych, sociálnych a humanitárnych aktivít.
Vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána v prvú adventnú nedeľu sa Svätý Otec
pozastavil pri svojej novej encyklike. „Jej názov je Spe salvi, povedal Benedikt
XVI. a pokračoval, - pretože začína slovami svätého Pavla: „Spe salvi facti sumus
– V nádeji sme spasení“ (Rim 8,24). V tomto, podobne ako aj v na iných miestach Nového
zákona, slovo „nádej“ je úzko spätá so slovom „viera“. Je to dar, ktorý mení život
toho, kto ho prijme, ako o tom svedčí skúsenosť mnohých svätých. V čom spočíva táto
nádej, tak veľká a taká dôveryhodná, že môžeme povedať, že máme v nej „spásu“? Vo
svojej podstate spočíva v poznaní Boha, v objavení jeho otcovského a milosrdného srdca.
Ježiš, svojou smrťou na kríži a svojim zmŕtvychvstaním nám zjavil jeho tvár. Božiu
tvár takú veľkú v láske, v neochvejnej nádeji, že ani smrť ju nemôže naštiepiť, pretože
život toho, kto sa zveruje tomuto Otcovi sa otvára k perspektíve večnej blaženosti.
Rozvoj moderných vied stále viac vytláčal vieru a nádej do privátnej, individuálnej
sféry. Tak sa dnes javí evidentným a niekedy dramatickým spôsobom, že človek a svet
potrebujú Boha, skutočného Boha! – inak ostanú bez nádeje. Veda veľmi dobrým spôsobom
prispieva k rozvoju ľudstva, avšak nie je v stave ho spasiť. Človek je zachránený
z lásky, ktorá jeho osobný a sociálny život pretvára k dobrému. Preto táto veľká nádej,
plná a definitívna prichádza od Boha, ktorý nás v Ježišovi navštívil a daroval nám
život, a v ňom opäť príde na konci čias. V Kristovi máme nádej, jeho očakávame! Spolu
s Máriou, jeho Matkou, Cirkev ide v ústrety ženíchovi: robí tak prostredníctvom
skutkov lásky, pretože nádej, podobne ako aj viera, sa prejavujú v láske.“
„Boh
je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4:16) –
týmito slovami v pondelok začal pápež Benedikt XVI. svoj príhovor ku kórejským biskupom
v rámci ich návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Ocenil, že Cirkev v oboch
krajinách zaznamenala od čias príchodu prvých misionárov pred viac ako 400 rokmi výrazný
pokrok. „Tento nárast,“ ako uviedol Svätý Otec, „pramení v nemalom
počte odvážneho svedectva kórejských mučeníkov a mnohých ďalších po celej Ázii, ktorí
zostali neochvejne verní Kristovi a jeho Cirkvi.“ Benedikt XVI. vyzval kórejských
biskupov k tomu, aby pri zdôrazňovaní dôležitosti účasti na nedeľnej svätej omši veriacich
dôkladne oboznamovali s tajomstvom Eucharistie. „Toto podporí chápanie autentického
dynamizmu kresťanského života,“ uviedol Svätý Otec a dodal: „Pripájam sa k vám
v povzbudzovaní laikov – zvlášť mladých ľudí – aby Eucharistiu skúmali do hĺbky aj
do šírky. Zhromaždení každú nedeľu v Božom chráme sa nechávame preniknúť Kristovou
láskou a pravdou a získavame tak silu, aby sme prinášali nádej pre svet.“ Svätý
Otec sa v príhovore dotkol aj dôležitosti podpory manželstva a rodinného života:
„Vaše úsilie na tomto poli stojí v srdci evanjelizácie kultúry a prispieva
k dobru spoločnosti ako celku. Tento apoštolát života, do ktorého sa zapája množstvo
kňazov a rehoľníkov, právom patrí aj laikom. Rastúca komplexnosť záležitostí, týkajúcich
sa rodiny – vrátane pokroku v oblasti vedy a biomedicíny – prináša potrebu
vzdelávania tých, ktorí sa angažujú v tomto sektore. V tejto súvislosti by som vás
rád upozornil na hodnotný prínos Inštitútu pre štúdium manželstva a rodinného života,
ktorý úspešne pôsobí v mnohých častiach sveta.“
V katechéze na
stredajšej generálnej audiencii sa pápež Benedikt XVI. zameral na život a pôsobenie
svätého Chromacia, biskupa z Akvileje v severnom Taliansku. Na konci 4. storočia tamojšia
cirkev zohrala dôležitú úlohu v boji proti arianizmu, vďaka synode, ktorá sa tam uskutočnila
a na ktorej sa Chromacius zúčastnil. Bol horlivým pastierom, spravujúcim svoju veľkú
diecézu počas turbulentného obdobia invázií Gótov a Hunov. Pomáhal sv. Hieronymovi
v príprave Vulgáty a zanechal po sebe množstvo kázní a traktátov o Evanjeliu podľa
Matúša. Vo svojom učení zdôrazňoval mystérium Svätej Trojice, pôsobenie Ducha Svätého,
Božstvo a človečenstvo Krista, dôstojnosť Panny Márie a jednotu Cirkvi. Ako uviedol
Svätý Otec, „Chromacius ohlasoval pravdu viery, udržiaval veriacich v nádeji
uprostred neistoty čias, a predovšetkým ich učil modliť sa s dôverou v Pánovo víťazstvo
nad zlom.“- ls –