Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Po vyhlásení z Ravenny
Vážení poslucháči!
Ekumenizmus a medzináboženský dialóg patria k rozhodujúcim témam pontifikátu Benedikta
XVI. Pápež sa pravidelne stretáva so zástupcami kresťanských cirkví či náboženstiev.
A robí to nielen počas zahraničných ciest. Zatiaľ vrcholom snaženia bola návšteva
Turecka, kde sa stretol s carihradským patriarchom. Aktivity Katolíckej cirkvi v ekumenickom
dialógu sú však oveľa širšie. Postupne prinášajú ovocie. Posledným dôkazom je dokument
z talianskej Ravenny, kde sa v dňoch 8 – 14 októbra zišla medzinárodná zmiešaná komisia
pre teologický dialóg medzi katolíckou a ortodoxnou cirkvou. Výsledkom práce je dielo
pod názvom „Ekleziologické a kánonické konzekvencie sakramentálnej prirodzenosti Cirkvi.“
Hoci nejde o dokument Učiteľského úradu Cirkvi, stáva sa významným príspevkom nielen
v prebiehajúcom ekumenickom procese, ale aj nástrojom vzájomného porozumenia a prostriedkom
konfrontácie dvoch teológií.
Stretnutia medzi katolíkmi a pravoslávnymi na
najvyššej úrovni majú už dlhoročnú tradíciu. Konajú sa v pravidelných intervaloch
s cieľom vzájomne sa zblížiť, tak duchovne, ako aj teologicky. Obsahom stretnutí sú
preto problematické témy, kľúčové pre ďalší pokrok. Ešte v roku 1980 bol vypracovaný
predbežný plán kolokvií. Prvou veľkou matériou bolo tajomstvo cirkevného spoločenstva,
ktoré ortodoxní zvyknú častejšie volať koinonia, vo svetle tajomstva Najsvätejšej
Trojice a Eucharistie. Nasledovalo niekoľko ďalších stretnutí, medzi iným aj v Bari
či Mníchove. Diskusia s ortodoxnými však nie je vždy jednoduchá. Keďže ich cirkvi
požívajú veľkú samostatnosť, vždy sa musia najskôr dohodnúť na spoločnom stanovisku.
Podľa očakávania, stretnutie v Ravenne začínalo podobne. Prípravná fáza bola poznačená
odchodom ruskej pravoslávnej cirkvi domov. Dôvodom k takémuto radikálnemu kroku boli
nezhody v otázke statusu ortodoxnej cirkvi v Estónsku. Zdá sa, že táto nepríjemná
udalosť nemala dopad na pokračovanie ekumenického stretnutia. Nevyjasnenou zostáva
otázka, do akej miery sa silné ruské pravoslávie stotožní s pozoruhodnými výsledkami
summitu.
Jeden zo zástupcov Katolíckej cirkvi v komisii, arcibiskup Bruno Forte,
v druhej polovici októbra na prípravnom stretnutí pre biskupskú synodu na margo dokumentu
z Ravenny povedal, že po prvý raz sa otázka primátu v univerzálnej cirkvi stala v rámci
dialógu medzi katolíkmi a pravoslávnymi súčasťou dokumentu. Hlavnými témami vyhlásenia
sú cirkevné spoločenstvo, konciliarita a autorita. Pozornému čitateľovi neunikne,
že teológovia na oboch stranách sa snažili čo najvernejšie vysvetliť zaužívané pojmy.
V dokumente nájdeme nielen tradičné grécke výrazy, ktoré neodmysliteľne patria do
ortodoxnej teológie, ale aj ich latinské ekvivalenty, ako ich používame v Rímskokatolíckej
cirkvi. Na začiatku zaznieva otázka: Ako dnes jestvujúce cirkevné štruktúry berú do
úvahy tajomstvo eucharistického spoločenstva?
Dokument sa odráža od pojmu konciliarity
či synodality, ktorý v najširšom zmysle hovorí o vlastnej zodpovednosti každého pokrsteného
za eucharistické spoločenstvo. Konciliárna dimenzia cirkvi sa ukazuje na troch úrovniach
cirkevného spoločenstva: miestnej, regionálnej a univerzálnej. Na miestnej úrovni
je diecéza zverená biskupovi. Regionálne cirkevné štruktúry by mali združovať biskupov
väčšieho celku, možno národa. Oni by si mali spomedzi seba vyvoliť jedného, ktorý
by bol „prvý medzi rovnými“. V tomto momente dokument evidentne naráža na prax nerozdelenej
cirkvi platnú minimálne do 9. storočia, podľa ktorej sa miestne cirkvi, čiže diecézy,
spájali do väčších celkov. V prvom tisícročí to boli patriarcháty v Ríme, Konštantinopole,
Alexandrii, Antiochii a Jeruzaleme. Hoci v prvých storočiach rímsky biskup koncily
nezvolával, ani im nepredsedal, mal veľký vplyv na ich rozhodnutia. Cirkev na východe
i západe prešla odvtedy ďalším vývojom. Keď Druhý vatikánsky koncil nastolil tému
biskupskej kolegiality a podrobne sa jej venoval, otvoril dvere aj synodalite. Výsledkom
sú nielen pravidelné biskupské synody zvolávané pápežom, ale aj vznik a uznanie biskupských
konferencií na národnej úrovni. Je veľmi zaujímavé, že dokument zmiešanej komisie,
keď hovorí o regionálnych cirkevných štruktúrach, spomína zo strany latinskej cirkvi
práve biskupské konferencie, čím opatrne naznačuje, že ich význam môže do budúcnosti
stále rásť.
Pre ďalšie pokračovanie ekumenického dialógu je rozhodujúce uznanie
zo strany pravoslávnych, že práve rímska cirkev má „predsedať v láske“ a že rímsky
biskup je prvý medzi patriarchmi. Otvorenou otázkou zostáva, ako má uplatňovať svoj
primát, najmä vzhľadom k náuke dvoch vatikánskych koncilov.
Vážení poslucháči!
Ekumenizmus patrí k prioritám Svätého Otca. Dokument z Ravenny nás posúva o krok vpred.
Prehlbujúce sa kontakty s pravoslávnou cirkvou, najmä s moskovským patriarchátom,
sú dôkazom zblíženia i povzbudením do ďalšej práce. Tá sa nezaobíde bez duchovných
obiet a modlitby. Lebo ako hovorí arcibiskup Bruno Forte, hrá sa tu o veľa: o budúcu
jednotu katolíckej a pravoslávnej cirkvi.